Nedávno ma zaujal článok v dvojtýždenníku Bratislava (ročník II, číslo 17, autorka „mim“). Názov článku znel: Prešla nás chuť na kebab? Myslelo sa tým po letných islamských teroristických útokoch, ktoré sa odohrali v Európe a ktoré boli aj v článku vymenované.
Článok vychádzal z ankety urobenej v bratislavských uliciach. Dominovala v ňom myšlienka, zvýraznená aj v samotnom článku, že: „Absurdných útokov na bežných ľudí je v „našej“ Európe odrazu veľa a moslimský základ väčšiny páchateľov núti naše podvedomie robiť jednoznačné závery“…
Budiž je to tak. Zarazilo ma však niečo iné. A to ľahkovážna povrchnosť článku. Teda chcem veriť tomu, že išlo iba o povrchnosť, a nie o ďalší pokus nenápadne spoločnosti podsúvať myšlienku, že ani samovražedné teroristické útoky spáchané v mene „nejakého Allaha“, nemajú s islamom nič spoločné…
Anketu hodnotila (priamo v článku) sociologička Porubänová. Citujem z jej slov: „Takí sme presne my Slováci.“… „Ten náš Mohamed, teda cudzinec tu žijúci, ktorého poznáme, ten je v poriadku. Ale nebezpeční sú tí zlí zvonku. Toho ktorého nepoznáme sa bojíme. Nie len v náboženstvách. Ale keď to spoznáme, získame skúsenosť, tak vtedy to pre nás nebezpečenstvo nepredstavuje.“…
Škoda len, že pani sociologička sa nevyjadrila napr. aj k silvestrovskej noci Kolín nad Rýnom 2015, resp. na skúsenosti tamojších dievčat a žien s novou „kultúrou“, resp. s jej nositeľmi, k islamu samotnému, či islamizácia Európy nehrozí, alebo sa jej len nemusíme obávať…
Totiž jedna vec je že drvivá väčšina moslimov je slušných a teroristické útoky samozrejme nepácha. Druhá vec je však tá, že značné množstvo z tejto väčšiny, ak nie rovno jej drvivá väčšina, považuje Korán, vrátane článkov nabádajúcich na nenávisť alebo likvidáciu inovercov, za čisté slovo božie.
Tak prečo by ho za takéto potom nemali považovať napr. aj samovražední teroristi???
A nie je dobré ak do písmena plnia slovo, resp. „svätú“ vôľu „boha“?…
Článok začínal na 1. strane dvojtýždenníka a jeho pokračovanie na druhej a tretej strane malo nadpis: „Ten náš Abdul, ten je náš.“
Jeden z podnadpisov znel: „Kebabári z bratislavských ulíc: Útoky odsudzujeme, na Slovensku sme šťastní.“ V poriadku.
Povedzme si ale, čo k veci povedal Abdul (32) (Alžírsko): „Tie útoky sú hrozné. S islamom to nemá nič spoločné… Už 5 rokov mám za ženu Slovenku (zaujímavé by bolo od Abdula vedieť tiež to, prečo je moslimom dovolené oženiť sa s kresťankami, ale moslimkám s kresťanmi nie, resp. či o nejakom takom prípade vôbec počul), toto je môj domov, veľmi sa mi tu páči. Ľudia sú tu ku mne milí, rovnako ako pred tým.“ … Návštevnosť našich predajní po teroristických útokoch neklesla.
Podobné skúsenosti potvrdili aj ďalší moslimovia z ankety. A dalo sa to aj očakávať.
Pochybnosti v tomto zrejme mali len tí, čo do ankety spojili 2 úplne rozdielne veci, a to: chuť na arabský kebab s chuťou extrémistov nechať sa inšpirovať istými článkami islamu k páchaniu samovražedných teroristických útokov. A týmto „spojovateľom“, resp. manipulátorom by som rád odkázal, že ak mi kebab ani jeho moslimskí predajcovia neprekážajú, a moslimov, ktorí dokážu odsúdiť nie len teroristické útoky ale aj články islamu ktoré k ich páchaniu poskytujú „morálnu“ oporu, návod, motiváciu, si veľmi vážim, tak to ešte zďaleka nemusí znamenať, že islam je alebo musí byť mierumilovný.
(Nepodstatná poznámka: Aj keď mäso občas jedávam, kebab nie – z dôvodu spôsobu usmrcovania zvierat ktoré na jeho výrobu slúžia. Nie je zvláštne, že daný článok sa venoval aj otázke kto vymyslel kebab, ale otázke vo svete toľko krát skloňovanej: ako sa v súvislosti s ním usmrcujú zvieratá, tú opomenul).
Niekto tu riadne klame. A to v zásadnej a pre mnohých osudovej veci.
V zásadnej a osudovej preto, lebo ak islam skutočne má potenciál inšpirovať k samovražedným útokom, resp. ak pre ne poskytuje oporu, a európske špičky vyhlasujú že nie (z čoho zákonite vyplýva, že s tým netreba nič robiť) potom máme spolu s kombináciou politiky otvorených dverí zarobené na to, aby sme sa čoskoro stali v Európe svedkami ešte oveľa väčších teroristických útokov v mene mierumilovného náboženstva a s oveľa väčšou početnosťou takýchto „bohumilých“ skutkov proti inovercom.
Buď tu klamú tí, ktorí tvrdia to, čo náš Abdul z ankety, že teroristické útoky (aj keď sú samovražedné, aj keď sú spáchané islamskými teroristami a v mene Allaha) nemajú s islamom nič spoločné, alebo tu klamú tí moslimovia a bývalí moslimovia, ktorí verejne tvrdia pravý opak. Ich počet rastie. Otázne je, či tento fakt poteší tých, čo za touto podarenou anketou v bratislavských uliciach stáli.
Tretia možnosť je tá, že naozaj existuje aj taká verzia Koránu, prorokových výrokov a islamského životopisu proroka, ktorá neobsahujú nenávistné články. Mimochodom, po takýchto verziách islamu je tu vyhlásené minimálne toto neúspešné pátranie: http://burkert.blog.sme.sk/c/389291/hlada-sa-koran-bez-nenavistnych-clankov-zn-akutne.html
Na záver ešte jedna vec na zmyslenie, ktorá ale s meritom článkom nesúvisí:
Len na Obchodnej ulici (v Bratislave) daný dvojtýždenník na 300 metroch napočítal 6 rôznych stánkov, kde si môžete kúpiť kebab. Zjavne teda ide o výrazne širšiu ponuku ako pri slovenských výrobkoch. Preto otázka znie: To vážne je taký chuťový rozdiel v prospech kebabu oproti tradičným slovenským jedlám? Alebo je to skôr neschopnosťou Slovákov predávať svoje tradičné jedlá?