Teroristický útok v Berlíne bol v súlade s článkami „mierumilovného“ „náboženstva“.

21. decembra 2016, Marcel Burkert, 2. Islam a zahraničná politika

Na to sa zabúda v prvom rade. A toto „náboženstvo“, vrátane svojich nenávistných článkov voči inovercom, ako je známe, má v Nemecku dostatočne veľkú podporu nie len u nemeckej kancelárky, ale aj u väčšiny nemeckých politikov a logicky aj u radových občanov.

Inak by, minimálne politike otvorených dverí, v tejto krajine už dávno odzvonilo. Veď v Nemecku (ešte…) stále vládne ľud, resp. jeho volení zástupcovia, a nie ideológia schovaná za náboženstvo, ktorá okrem iného poskytuje aj „morálnu“ oporu pre páchanie teroru; aj keď „len“ voči inovercom…

Tento ľud paradoxne nekonečné húfy nových prichádzajúcich nositeľov „mierumilovného“ „náboženstva“ vo svojej krajine víta s otvorenou náručou. Veď prečo aj nie, keď iba malé percento z nich sú radikálni a ešte menšie percento z nich je schopných plniť príkaz z Koránu na zabíjanie inovercov? Veď drvivá väčšina z nich sú slušní ľudia, ktorí maximálne tak „len“ ticho súhlasia s nenávistnými článkami svojej svätej knihy… Je na tom niečo zlé? A prečo by aj nesúhlasili, keď veria, že aj tieto články pochádzajú od boha? Čo na tom, že sú v príkrom rozpore s princípmi lásky, spravodlivosti, rovnosti a rešpektovania slobodnej vôle jednotlivcov vrátane otázky viery? Čo na tom, že minimálne na posledných dvoch spomínaných princípoch stoja ústavy krajín EÚ? Teraz je to síce tak, ale o pár rokov, maximálne desiatok rokov, už to tak nemusí byť. A potom, keď sa takáto viera v krajinách, ako je Nemecko, atď., stane väčšinovou, už len málokomu bude pripadať ako neprirodzená. Potom už možno ustanú aj teroristické útoky… Najmä ak sa demokratickou cestou konečne zavedie do právnych systémov týchto krajín právo šaria…

Nepochybujem o tom, že za islamské teroristické útoky duchovne, alebo morálne (nehodiace sa škrtnite) je zodpovedný svojim dielom aj každý jednotlivec, ktorý považuje Korán za čisté slovo božie, aj keď navádza na likvidáciu inovercov. Aj postoj je totiž čin. Zvlášť v tak závažných veciach. To je jednoducho logický nezmysel, resp. pokrytectvo najhrubšieho zrna,  odsudzovať islamské teroristické útoky a súčasne považovať za slovo Alaha, v mene ktorom sa teroristické útoky vykonávajú, aj nenávistné články Koránu.

Toto však z úst politikov typu Merkelová, nikdy nevyjde ani po tých najbrutálnejších teroristických útokoch. Oni produkujú, či už vedome, alebo nevedome, iba uspávacie heslá, ako napr.: „Nesmie nás ovládnuť strach“… „Zvládneme to“… (v preklade: Zvykneme si…), ktoré, ak sa nestane zázrak, privedú demokraciu v Európe do smrteľnej agónie za ktorou ju čaká „vyslobodenie“… v podobe vlády novej ideológie.

Ospravedlnenie pozostalým dotknutým zvrátenou politikou otvorených dverí??? Kdeže. Zabudnite. Aj keď, dokonca aj bezpečnostné služby viacmenej od začiatku tejto nepochopiteľnej politiky varujú, že medzi imigrantmi je množstvo džihádistov.

Po každom islamskom teroristickom útoku v EÚ nasleduje ten istý scenár: Frázy, heslá, frázy z úst politických špičiek zodpovedných za zvrátenú imigračnú politiku, po ktorých je nám hneď lepšie…, zapaľovanie sviečok, nasvietenie Eiffelovky do farieb zástavy tej ktorej krajiny, kde sa útok stal, plné facebooky smútku, uctenie si pamiatky zosnulých, a o pár dní sa ide ďalej, kým neprídu ďalšie útoky, vo stále rýchlejšom slede, a kolotoč pokračuje bez akéhokoľvek riešenia jednej z najzákladnejších, ak nie najzákladnejšej príčiny teroristických útokov – Koránu.

A alibistické európske špičky, a ich podporovatelia, stále nie a nie riešiť „male“ príčiny spôsobujúce veľké tragédie.

Súvisiace články: http://burkert.blog.sme.sk/t/64098/islam-aktualizovane-9-12-16