A v prípade, že nemajú problém si to vypočuť, nedovolia si povedať, že ktokoľvek kto by si čo i len raz dovolil v nejakej moslimskej krajine verejne kritizovať islam, nemusel by sa obávať o svoj holý život, lebo sloboda prejavu, kritické myslenie, právo verejne vyjadrovať svoje zmýšľanie, vrátane kritiky pochybných a nenávistných článkov islamu, sú v nich „zaručené“. …
Séria článkov, ktorú práve načínam, bude písaná formou výrokov a otázok, ktoré som zozbieral. Časť z nich som napísal sám. Ak sa v niektorých výrokoch mýlim, budem rád ak ma obhajcovia islamu, alebo ktokoľvek iný z omylu vyvedie.
1) Moslimom začneme skutočne pomáhať až vtedy, keď sa naučíme celospoločensky kritizovať islam rovnako ako nacizmus. Nie ho obhajovať. Lebo kto obhajuje islam ako celok ten zákonite obhajuje aj zvrátenosti zakotvené v islamskom práve a tiež jeho nenávistné články, ktorých je v Koráne „požehnane“, čím nepriamo obhajuje aj teroristické útoky, ktorým islam poskytuje morálnu podporu a návod. Môcť kritizovať islam bez obáv, že kritik bude obvinený z údajného podnecovania rasovej či náboženskej neznášanlivosti je základ pre to, aby aspoň moslimovia v EÚ mali možnosť dozvedieť sa, že zvrátenosti v Koráne sú porovnateľné so zvrátenosťami v nacistických doktrínach a že láska neznamená zabíjať inovercov, ako káže „mierumilovné náboženstvo“, ale nerobiť im to, čo nechceme aby oni robili nám.
2) Dnes už iba multikultúrny fanatik, alebo idiot môže tvrdiť, že masová imigrácia, hlavne z moslimského sveta, s ktorou k nám prichádza „náboženstvo mieru“, ktorého články poskytujú oporu dokonca aj samovražedným útokom voči nie moslimom, neprináša nadštandardné hrozby a riziká. Kolín nad Rýnom a ďalšie mnohé príklady, hovoria jasnou rečou. Či?
2a) Keď sa už oficiálne priznávajú, po prepočte, vysoko nadpriemerné počty znásilnení za ktorými sú prisťahovalci vyznávajúci inú kultúru (či už voči ženám alebo inovercom), keď už i tajné služby Nemecka varujú, nemalo by sa „nexenofóbom“ rozblikať červené svetielko v hlave: „Nerobíme náhodou niečo zle?“
3) Niektorí ľudia chápu, že do islamských krajín nemôžme dovážať demokraciu, lebo to tam jednoducho nefunguje. Ale nechápu, že to nebude fungovať ani keď títo ľudia prídu sem, keď sa presunú o niekoľko tisíc kilometrov. Myslia si, že tým automaticky príjmu demokratické princípy. Neveria, že výsledkom toho bude s veľkou pravdepodobnosťou rozvrat, chaos a násilie. A prečo by k tomu malo dôjsť? Lebo títo ľudia na demokraciu nie sú pripravení, oni ju vlastne ani nechcú. Navyše im ju islam neumožňuje. Či?
4) Predstavitelia moslimských komunít v EÚ sú proti zabíjaniu nevinných zo strany Islamského štátu. Je ale dôležité to slovíčko „nevinní“. Sú pre európskych moslimov nevinní napr. Židia v Izraeli?
5) Moslima, ktorý odmieta násilie v islamských textoch, môžu ostatní moslimovia nazývať pravým moslimom? Nemení takýto moslim zmysel a význam Koránu a Mohamedových výrokov?
5a) Je vôbec povolené v moslimskom svete verejne nesúhlasiť s niektorými článkami islamu???
5b) Podľa prieskumov v Európe značná časť moslimov (podľa niektorých prieskumov je to nadpolovičná väčšina) schvaľuje islamské právo sharia. Tých, čo ho schvaľujú, máme nazývať islamistami, alebo moslimami?
6) Viete si predstaviť že by niekto spáchal nejaký teroristický útok, nie to ešte samovražedný, v mene kresťanstva, hinduizmu, budhizmu, alebo judaizmu? Koľko takých prípadov poznáte? A koľko z nich bolo spáchaných v posledných rokoch? A to hovoríme až o 4 náboženstvách. Ak by k tomu došlo, určite by došlo k množstvu protestov zo strany veriacich. A rovnako by došlo k absolútne nulovej tolerancii k takýmto páchateľom, a nie len k nim, ale aj k ich sympatizantom. (Spomeňme si napr. čo hromadne vykrikovali tureckí fanúšikovia na futbalovom štadióne v Turecku počas minúty ticha obetiam teroristických útokov v Paríži). Neboli by žiadni sympatizujúci kňazi, rabíni, mnísi poskytujúci pre takéto vraždy ospravedlňujúcu doktrínu. Nebol by žiadny článok so zamyslením v Guardian ani inde vysvetľujúcim to z hľadiska chudoby a nespravodlivosti. S najväčšou pravdepodobnosťou by nebol žiadny kresťan, žid, budhista ani hinduista, ktorý by oslavoval vyhodenie do povetria pre vieru.
Aj ja by som si prial, aby sme to isté mohli povedať o moslimoch. Existuje ale naozaj niekto, kto si to myslí? A ak áno, o čo všetko sa môže oprieť a čo všetko mu jeho názor spochybňuje alebo vyvracia?