V septembri 2015 Mohamed Ajíd, popredný moslimský duchovný, prehovoril na 3. najposvätnejšom mieste islamu – v mešite alAksá v Jeruzaleme. V kázni vyzval veriacich k využitiu imigrantských kvót EÚ za účelom dobytia Európy skrze zmiešané manželstvá s Európankami a plodeniu detí moslimami:
„Ak Alah dá, budeme po nich dupať našimi nohami… budeme o nich dupať nohami a ovládneme ich krajiny. Utečencov zoskupíme v mene Kalifátu…, a ak ich nenechajú na pokoji, pošleme k nim bojové šíky!…“ Na prehlásenie upozornila organizácia MEMRI, ktorá monitoruje arabské médiá.
Možno to niekoho prekvapí, ale nie len Mohamed Ajíd, ale aj Adolf Hitler rád rečnil o mieri a túžbe po mieri. Ale zároveň rečnil aj o zlých nepriateľoch mieru, aby potom vyvraždil milióny ľudí podľa nacizmu menejcenných.
Podobne sa chová aj islam a dávni vodcovia moslimov, ktorí tých, ktorí sa im nechceli podriadiť vyvraždili najskôr v židovských, kresťanských a pohanských enklávach na Arabskom polostrove a potom všade kde vstúpila noha islamského dobyvateľa. Dobyvačné vojny viedol samozrejme v rámci akože obrany. K tomu bolo potrebné už len stvoriť rôzne príbehy zo života proroka Mohameda, ktoré by úskočnosť, podvody, klamanie, pretvárku vo vzťahu islamistov alebo islamistických štátov voči iným skupinám a štátom ospravedlňovali. Príkladom je islamská zbierka údajne Mohamedových výrokov zo zbierky al Buchari: Boj je klam.
Islam káže nadriadenosť nie len nad ženami, ale aj nad nevercami a inovercami a preto je naivné myslieť si, že patrí do demokracie alebo dokonca že je s ňou zlučiteľný. A priznávajú to aj samotní moslimovia v materiáloch určených pre moslimov. Požiadavka zaviesť islamské zákony všade tam, kde moslimovia začnú tvoriť prevažnú časť obyvateľstva je jedným z najzásadnejších požiadaviek islamu na moslimov. A že jej plnenie moslimovia vo všeobecnosti, minimálne v západnej Európe, myslia naozaj vážne o tom môžu hovoriť napr. nemeckí policajti, učitelia, vychovávateľky v materských škôlkach, lekári atď. z tých nemeckých mestských štvrtí alebo miest, kde moslimovia začínajú tvoriť podstatnú, aj keď zatiaľ ešte nie väčšinovú časť obyvateľstva.
Niekto sa tomu môže smiať, ale predstavitelia napr. nemeckých moslimov už dnes otvorene hovoria o nutnosti Nemecka zmeniť jeho zákony tak, aby vyhovovali moslimským prisťahovalcom. A nehovoria tak iba moslimovia, ale napr. aj zástupcovia nemeckej strany Zelených, či nemeckej Sociálnej demokracie.
Už dnes v Nemecku chýba minimálne 600.000 bytov pre sociálne slabých Nemcov. Vďaka politike „multikulturalizmu“, resp. zaslepenosti, ktorá dáva nenávistnú ideológiu pod názvom „náboženstvo mieru“ na roveň učenia Ježiša Krista, sa dá očakávať, že politika diskriminácie sociálne slabých Nemcov v prospech más ďalších a ďalších prichádzajúcich imigrantov, zväčša vyznávačov nenávistnej ideológie, bude pokračovať. Dochádza k vyhadzovaniu Nemcov z obecných bytov v prospech imigrantov o čom svedčí aj medializovaný prípad z nemeckého mesta Nieheimu. Ako povedal starosta mesta, táto politika má podporu všetkých politických strán zastúpených v miestnom parlamente. Kam inam môže viesť táto politika ak nie k nárastu rasizmu a nenávisti voči protežovaným imigrantom?
Nepochybujem o tom, že politici tohto druhu a predovšetkým ich voliči a nepriamo aj tí, ktorým je toto všetko jedno, ženú Európu priamo, alebo nepriamo do ďalšej nie prírodnej obrovskej katastrofy. Kto vie, čo by na ich konanie povedali „myslitelia“, ktorí stáli za 2. svetovou vojnou. Aj napriek svojim účelovým sympatiám k tzv. náboženstvu mieru:
„Existujú spoločné intelektuálne a morálne základy medzi Treťou ríšou, radikálnymi Arabmi, a moslimskými fundamentalistami.“ Prof. Dr. Johann Leers, nacistický ideológ, citované v Jeffrey Herf, The Jewish Enemy, str. 181, preklad Karel Orlík.
„Je našim nešťastím, že máme zlé náboženstvo. Prečo nemáme náboženstvo ako Japonci, ktorí považujú sebaobetovanie za vlasť za najvyššiu cnosť? Tiež náboženstvo mohamedánov by nám vyhovovalo lepšie než kresťanstvo, ktoré je poddajné a ochabnuté.“ To je výrok Adolfa Hitlera ako vyplýva zo svedectva architekta Alberta Speera, člena nacistickej strany NSDAP, ríšskeho ministra zbrojnej výroby a zároveň blízkeho spolupracovníka Adolfa Hitlera. Pamäte Alberta Speera, citované z Jihadwatch.org, preklad Karel Orlík.
Je len na nás, či sa o nás o 100 rokov bude hovoriť ako o vymretých slabochoch, ktorí sa pokakali zo strachu pred diktátom Bruselu podporujúceho šírenie nenávistnej ideológie, alebo sa o nás bude hovoriť ako o hrdinoch, ktorí sa zasadili za zachovanie demokracie a základných ľudských práv a slobôd v Európe.
Použitá literatúra: Eurabia – mýtus nebo realita budoucnosti? Autor: Lukáš Lhoťan, rok vydania 2015, http://www.lukaslhotan.cz