Z mnohých príkladov našej rýdzej „slovenskej hrdosti“ uvádzam len pár; veď načo viac, ak to aj tak nepohne našim vnútrom, aby sme neboli na smiech u tých zahraničných turistov, ktorí vedia nie len to, že Československo bolo, už pred takmer 3 desaťročiami, rozdelené na dva samostatné štáty, ale aj to, že minimálne svetoznáma značka piva – Budvar, prípadne značka Krušovice atď., nevznikli na Slovensku, ale v Čechách; aj keď dnes sú vlastníkmi, alebo spoluvlastníkmi mnohých veľkých, pôvodne len českých, pivovarov, zahraničné obchodné subjekty.
Navštívil som pomerne veľa krajín, ale s niečím takým som sa nikde nestretol, žeby dajme tomu v krčme nazvanej „Poľská krčma“ čapovali Zlatého bažanta.
Stačí zájsť hoci len do okolitých krajín, aby sme sa o tom presvedčili. Poliaci a Maďari nevyrábajú lepšie pivo ako Slováci. Rakúšania ho majú približne na našej úrovni. Napriek tomu v týchto krajinách prevládajú v krčmách, reštauráciách, či pivárňach, domáce značky. Len my, Slováci, považujeme svoje pivo za menejcenné a neraz na neho nadávame.
Takých príkladov, ako je vidieť na fotografiiách, je v hlavnom meste Slovenska viac. Ale toto je bežné aj v iných slovenských mestách, motorestoch a pod. Môj nebohý otec bol Čech, takže takéto príklady by mi mohli teoreticky imponovať, ale neimponujú. Skôr ma iritujú.
Ak nepočítam pivo Plzeň, ktorá o triedu prevyšuje nie len slovenské pivá, ale aj české, slovenské pivá sú inak v súčasnosti už takmer na tej istej, alebo aj rovnakej úrovni ako české; len ich je menej značiek. A aj keby neboli na tej úrovni, ak by som bol majiteľ reštaurácie na Slovensku, nikdy by som sa neznížil k tomu, aby som krčmu, v ktorej čapujem české pivo (aspoň pôvodne české) nazval „Slovenská krčma“, „Slovenská reštaurácia“, „Slovenská piváreň“, „Slovenská haluškáreň, a už vôbec nie „Slovak House“. A to ani keby som bol pôvodom Angličan, alebo čistý Čech!
Aj môj český kamarát nad tým krútil hlavou, a do takej krčmy nechcel ani páchnuť. Chcel ochutnať slovenské značky. V Bratislave vôbec je ale problém nájsť krčmu so slovenským pivom, a to nie len v centre, ale aj na sídlisku.
V pohode, nech si každý predáva a pije čo chce (aj keď som už neraz zažil, že som dal ľuďom ochutnať tú ktorú českú a slovenskú značku zároveň a bez toho, aby vedeli, čo som im nalial, a slovenské nad značkami ako sú Svijany, Bernard, Staropramen, atď., atď., ktoré sa na Slovensku vo veľkom čapujú, neraz vyhrávali), len poukazujem na našu „slovenskú hrdosť“, ktorá sa prejavuje maximálne tak vtedy, keď Sagan, ktorý na Slovensku ani nežije, vyhrá titul majstra sveta.