Tým príkladom je prípad z praxe, ktorý, aj keď sa stal už takmer pred desiatimi rokmi, je stále aktuálny. Zvlášť po tom, čo sa v poslednej dobe dozvedáme o pôsobení bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Možno jeho dobrého kamaráta. Treba sa ho na to spýtať.
Nejde o veľký prípad, ale za to má pomerne dosť veľkú výpovednú hodnotu. Poukazuje aj na to, ako to funguje na Prezídiu Policajného zbooru pod vedením funkcionárov, ktorým bývalý minister vnútra R. Kaliňák cez príplatky za riadenie tak radikálne zvýšil platy, že si kúpil ich lojalitu (viď 4. odkaz pod článkom) a títo sa potom neraz správajú pudovo, kde svedomie ide rýchlo nabok, lebo najdôležitejšie je za každú cenu udržať si svoju stoličku. A preto sú schopní, z pohľadu nezainteresovaného, neskutočných vecí.
Tento článok nezverejňujem preto, aby som sa mstil JUDr. Hannikerovi (nehodnotím ho ako osobu, ale hodnotím len jeden prípad, v ktorom vystupoval), ale preto, aby tí, čo majú podobné skúsenosti s prácou Generálnej prokuratúry „SR“ a pod., neváhali a svoje skúsenosti medializovali. Toto je jediná účinná zbraň na tých, ktorí si namýšľajú, že ak dostali funkciu, tak sú nadľuďmi, že si toho môžu dovoliť oveľa viac ako plebs. Je to najúčinnejšia zbraň proti takým policajným funkcionárom, prokurátorom atď. a pod., ktorí sa správajú akoby boli riaditelia zemeguľe. A teda aj proti takým prokurátorom, ktorí nemajú problém stavať sa do pozície sudcov a predčasne rozhodovať o nevine vo vybraných prípadoch. Jasných prípadov trestnej činnosti, ktoré boli okresnými a krajskými prokurátormi, s požehnaním Generálnej prokuratúry s.r.o., zametené pod koberec, namiesto toho, aby boli postavené pred súdy s ktorými som sa len ja osobne stretol a to len počas môjho 10 ročného pôsobenia na Prezídiu Policajného zboru, boli desiatky. Oči sa mne a kolegom prevracali z toho, aké silné dôkazy a argumenty bola schopná prehliadať aj samotná Generálna prokuratúra, len aby vybrané prípady šli do stratena. Túto preto už roky nazývam iba ako GP s.r.o. Stratila dôveru, a aj posledné udalosti okolo bývalého generálneho prokurátora nasvedčujú, ukazujú, prečo.
K prípadu:
Známa, alebo kamarátka šéfa tímu bojovníkov proti environmentálnej kriminalite Prezídia Policajného zboru, pracujúca na prokuratúre v Trenčíne, ako prokurátorka, zastaví, alebo akceptuje policajným vyšetrovateľom zastavené trestné stíhanie voči poľovníkovi u ktorého v aute v úložnom priestore je nájdená plombou neoznačená a do povolenky na odstrel nezapísaná ulovená jelenica (Ide o 2 základné nástroje boja proti pytliactvu zo strany poľovníkov. Tretím nástrojom, resp. poistkou, je povinnosť nemanipulovať s ulovenou zverou, ak poľovník na mieste ulovenia zveri zistí, že pero na zapísanie úlovku do povolenky na lov, alebo plombu na označenie zastrelenej zveri, náhodou zabudol doma).
Klasický trestný čin pytliactva. Ale pytliaci z radov poľovníkov sú majstri účelových obrán a stáva sa, že prokurátori im ich účelové obrany, buď z nedostatočnej znalosti problematiky, alebo zo závažnejších dôvodov, akceptujú a prípady sa tak nedostanú ani len pred súd (nie to ešte k postihu), ktorý ako jediný je tu na to, aby rozhodoval o vine a nevine; nie prokurátori ani vyšetrovatelia so súhlasom prokurátorov.
Danú vec si všimne pri svojej kontrolnej metodickej činnosti jeden člen tímu bojovníkov proti environmentálnej kriminalite na Prezídiu Policajného zboru. Vie, že dozorujúca prokurátorka je známou, alebo kamarátkou jeho šéfa – vedúceho enviro tímu. Ten pochopiteľne nie je naklonený sa prípadom zaoberať a podpísať žiadosť o preskúmanie postupu danej prokurátorky, ktorej postup by tak skúmala nadriadená prokuratúra. A uvádza argument, prečo postup prokurátorky nepovažuje za nesprávny – Na odstrel jelenice bola vydaná povolenka!..
S týmto smiešnym argumentom ako dostatočným na zastavenie trestného stíhania sa spomínaný člen jeho tímu nevie odborne stotožniť. A preto, keďže sa nevie telefonicky dovolať špecialistovi Generálnej prokuratúry na riešenie pytliactva – pánovi Hannikerovi, tomuto napíše e-mail, v ktorom sa pýta na jeho názor na vec. Prokurátor vzápätí reaguje telefonicky a vyslovuje svoje rozhorčenie, že ako môže jeden expert policajného prezídia na environmentálnu kriminalitu vôbec klásť otázku, či v danom prípade ide o naplnenie objektívnej stránky trestného činu pytliactva! Veď je to úplne jasné! Fajn, hovorí si policajt. Je nepodstatné, že z neho spravil hlupáka. Hlavne že sa vecou bude odteraz zaoberať Generálna prokuratúra, myslí si.
Na druhý deň ale prichádza precitnutie. Pán prokurátor, kamarát šéfa prezidiálnych bojovníkov proti environmentálnej kriminalite, vec po svojej línii nerieši. Aj keby mohol a mal. Musel by však ísť proti svojmu kamarátovi a blbca spraviť predovšetkým z neho a nie zo mňa. V trestnom práve ale platí zásada oficiality a legality, prokurátor je povinný riešiť všetky podozrenia z trestnej činnosti o ktorých sa dozvedel, alebo ich odstúpiť na riešenie miestne príslušnému orgánu činného v trestnom konaní.
Túto zásadu však prokurátor Hanniker ignoruje.
Namiesto toho podáva u riaditeľa Úradu kriminálnej a justičnej polície Prezídia PZ sťažnosť proti postupu člena policajného tímu, ktorý na zametenie trestného činu pod koberec upozornil. A sťažuje sa s výstrahou, že nabudúce sa už bude sťažovať u policajného prezidenta, a to pre „hrubé“ porušenie služobného postupu – radový policajt policajného prezídia obišiel všetkých svojich nadriadených a podal „trestné oznámenie“ priamo jemu – veľkému, vysoko postavenému špecialistovi Generálnej prokuratúry a údajne najväčšiemu bojovníkovi proti pytliactvu na Slovensku. Veď ten nemá problém na Najvyššom súde SR sťažovať ani postup policajného orgána, ktorý si dovolil zastaviť trestné stíhanie pre podozrenie z tak „závažného trestného činu“, ako je pytliactvo spočívajúce v tom, že osoba bez platného povolenia ulovila dve ryby alebo rybičky, a preto si policajný orgán dovolil trestné stíhanie zastaviť s odôvodnením, že nebola nenaplnená materiálnej stránky trestného činu, teda nedostatkom nebezpečnosti činu pre spoločnosť.
Neskutočné? Nie, to je realita.
A keďže vyšší policajní funkcionári sú často krát alibisti a majú veľké obavy, že by mohli prísť o svoje fleky s kráľovskými osobnými príplatkami a príplatkami za riadenie, tak neradi nechávajú niečo nepoistené. Radi minimalizujú všetko, čo by im mohlo v budúcnosti spôsobiť čo i len teoretické problémy.
Preto dochádza k preradeniu policajta z úseku environmentálnej kriminality, na neškodnejší úsek. A to len preto, lebo sa opýtal veľkého špecialistu Generálnej prokuratúry na názor a nepriamo tým upozornil na prípad pytliactva, ktorý šiel pod koberec. A to bolo neprípustné!
Ale ešte šéf tímu bojovníkov proti environmentálnej kriminalite policajného prezídia do toho môže niečo povedať. Má na výber:
Vyberá si druhú možnosť.
P.S.:
Tento článok vznikol na základe mojej vlastnej skúsenosti pred takmer 10-timi rokmi. Ja som bol tým policajtom, ktorý na ututlávanie trestného činu upozornil a dopadol som tak ako som dopadol; napriek tomu, že štát do mňa za tie roky investoval nemalé finančné prostriedky na rôzne školenia v oblasti environmentálnej kriminality a množstva zákonov v oblasti životného prostredia, na ustanovenia ktorých sa Trestný zákon u trestných činov v oblasti životného prostredia odvoláva. Toto však bolo pre funkcionárov absolútne nepodstatné. Najpodstatnejšie pre nich bolo to, že minimalizovali riziko, aby prokurátor Hanniker snáď niekedy v budúcnosti sa na mňa sťažoval u prezidenta PZ, a ten by to snáď mohol prijať tak, že sú nechopní postrážiť jedného „problémového policajta“ a snáď by ich za to mohol odvolať z funkcie. Aj keď to bolo veľmi málo pravdepodobné, oni, v záujme zachovania svojich funckií, nechceli nič ponechať na náhodu.
P.S. 2:
Doktorovi Hannikerovi bolo to, čo je uvedené v tomto článku, zaslané na prípadné pripomienkovanie. Výhrady pán prokurátor neuplatnil, resp. e-mail sa mi nevrátil.
Súvisiace články:
https://burkert.blog.sme.sk/t/49403/environmentalna-kriminalita
https://stopalibizmu.blog.sme.sk/t/103932/statna-ochrana-pytliakov
https://stopalibizmu.blog.sme.sk/t/66026/platy-ucitelov-a-policajtov
https://stopalibizmu.blog.sme.sk/t/30346/bankroty-upadkova-kriminalita