A kto chce, môže to prekrúcať ako len chce naučenými frázami, že Ježiš predsa vstal z mŕtvych… Nevstal. Na 3. deň sa zjavil vo svojom jemnohmotnom tele, ktoré čiastočne nieslo známky ukrižovania. Tým, ktorým sa chcel zjaviť, tým boli za tým účelom zosilneným Božským vyžarovaním prechodne otvorené jemnohmotné zmysly, vrátane hmatu, ktorým si mohli overiť, že to, čo vidia nie je prízrak.
Ježiš nespadol na Zem z neba v pozemskom tele ako dospelý (aby hneď mohol kázať; alebo ak chcete, aby sa hneď mohol nechať zavraždiť, len aby jeho Otec (ktorému tým pripisujete krvilačnosť), nám mohol, čo najskôr, skrze vyliatu krv jeho Syna odpustiť hriechy a pozvať nás do raja…)
Niečo také, takéto „pristátie“ na Zem, podľa Zákonov stvorenia nie je možné. Aj Ježiš sám je toho jasným dôkazom, že pôsobeniu Zákonov stvorenia sa nikto vyhnúť nemôže. Ani keď ide o Božieho Syna.
Prišiel zhora ako duch, a na Zemi sa narodil presne tak ako to káže Zákon, presne tak ako sa nej rodia ľudia. Žiadne skratky, len prísne nasledovanie nemenných Božích Zákonov stvorenia. A týmto sa logicky musel Ježiš podriadiť aj keď túto Zem opúšťal.
Ale kto chce, ten kľudne môže naďalej veriť, že Ježiš Zem opustil v pozemskom tele (a v takom tým pádom prebýva pri svojom nebeskom Otcovi…).
Kto o platnosti a nemennosti týchto zákonitostí, resp. Zákonov stvorenia, Zákonov Božích, v ktorých sa prejavuje jeho vôľa, pochybuje, ten pochybuje aj o Bohu. Lebo čo je dokonalé, to logicky nepripúšťa výnimky. Nepotrebuje ich. Ani keď ide o záujmy ľudstva, o ktoré Božstvo podľa kresťanskej dogmy údajné zápasí.
Božstvo neporušuje svoje Zákony. To môžu politici. Myslieť si to aj o Bohu, alebo mu to čo i „len“ nepriamo pripisovať, to je teda silná káva. Ak to robia ľudia, ktorí sa nazývajú kresťania…
Veľkonočné sviatky, najväčšie kresťanský sviatky… Ako málo stačí ľuďom, aby uverili najväčším bludom.
Oslavovať veľkonočný pondelok nie je dôvod. Prečo si to dovolím tvrdiť, som naznačil už vyššie. V skratke – Nikto normálny nebude bagatelizovať vraždu argumentom, že veď bolo zavraždené len pozemské telo!…, že duch predsa aj naďalej žije!
Je to zvátené! A zvlášť ak veríme, že u Božstva je táto zvrátenosť prirodzená, a že nás dokonca za vraždu odmeňuje odpúšťaním hriechov!… Choré. Tejto zvrátenosti sa nič nevyrovná.
V skutočnosti Veľká noc by mala byť najväčším smútočným dňom roka, dňom hamby ľudstva, keďže pred dvoma tisícami rokov, ľudstvo pribilo na kríž Syna Božieho a stalo sa tak v národe, ktorý bol vtedy na najvyššej duchovnej úrovni zo všetkých. Neodsudzujeme ale za to Židov, lebo dnes by sa Ježišovi vodilo podobne. Ľudia, ak by začal búrať dogmy, ktorým slepo veria, by ho už síce na kríž pribiť nemohli, ale v myšlienkách by bol mnohými odsudzovaný rovnako ako pred dvoma tisícami rokov.
My ľudia sme na Veľkú noc zavraždili toho, kto ľudstvu vo svojom Slove, vo svojom Posolstve, ukázal priamu cestu nahor, cestu k svojmu nebeskému Otcovi, a tým ľudstvu priniesol spásu. Ale nie automaticky pre všetkých, a ani pre tých, ktorí slepo z vypočítavosti uverili, že Ježiš bol Synom Božím. Nie, také jednoduché, ako si to drvivá väčšina kresťanov myslí, to nie je. Môžeme si to len namýšľať, že Boh o nás zápasí, aby za nás vybojoval zaslúžené miesto v raji… Ale pravda to zďaleka byť nemusí a ani nie je. A na tom nič nezmení ani dogma, že Ježišova krv sa vyliala za nás všetkých, následkom čoho nám boli odpustené hriechy, aby sme mohli byť spasení… Nie, nevyliala sa za všetkých, ale za mnohých. To môže byť jedno percento ľudstva, alebo aj menej. Možno aj viac. Minimálne podľa Matúšovho evanjelia sa vyliala za mnohých, s veľkou pravdepodobnosťou len za tých, ktorí Ježišovým slovám uverili a podľa nich žijú a budú žiť. Dôkaz o Ježišovej Božskosti je iba v jeho Slovách.
A aj keby sme zobrali do úvahy hoci len to jediné, že Ježišova krv sa nevyliala za všetkých, mohlo, alebo malo by to byť pre každého nepovrchného veriaceho dostatočným výstražným znamením,
že kresťanskými cirkvami a spoločenstvami ponúkaná cesta ku spáse, (založená na slepej viere, že Ježiša obetoval, alebo nechal zavraždiť jeho Otec, aby prostredníctvom jeho krvi nám mohol odpustiť naše hriechy…),
je jednou z tých širokých pohodlných ciest, pred ktorými varoval aj Ježiš. Lebo vedú do duchovnej záhuby.
Áno, Ježiš šiel dobrovoľne na smrť, ale nie z toho dôvodu, ktorý ľuďom predkladajú cirkvi, lebo im dláždi tú širokú pohodlnú cestu, ktorú stáročia ponúkajú, aby získali čo najviac ovečiek do svojho košiara.
Ak by Ježiš pred prenasledovateľmi, ktorí ho chceli zavraždiť, lebo sa stal nepohodlným konkurentom pre vtedajšie duchovenstvo, ušiel, tým by spochybnil svoje Slovo, svoje Poslanie. Temno by v takom prípade slávilo víťazstvo. Lebo jeho učenie by takto čoskoro šlo do zabudnutia. Ním ukázaná cesta z temnôt nahor ku Svetlu by úplne zapadla prachom.
Týmto ale Ježišova obeta vôbec na hodnote nestráca. Veď obetoval aj svoj život, len aby ukázal ľudstvu cestu k vykúpeniu z hriechov, ku spáse. Svoje Slovo, svoje učenie, spečatil na kríži.