11. Petržalský maratón (BAH 11/3/2017) v podaní Buldoga a Geparda

4. decembra 2020 21:48, Prečítané 1 941x, Marcel Burkert, Beh

V hlavných úlohách, resp. obsadenie:

1. Buldog (Bog) – Dušan Oravec (1971), ktorý keď sa zatne, je schopný aj po nočnej a s minimálnym tréningom dosiahnuť aj so svojim pivným „bruškom“ pomerne výborné časy. Preto Buldog.

2. Gepard (Gep) – Marcel Burkert (1968), ktorý sa rád vezie na „zadných kolesách“ svojich súperov, aby na nich tesne pred cieľom odzadu zákerne zaútočil; ak s nimi samozrejme dovtedy vydrží ich tempo.

Počasie na štarte a aj v 1. polke maratónu – ideálne. V 2. polke začalo fúkať a aj slniečko vyšlo (opálilo ma tvári – v marci!), takže celkovo ideálne „len“ na 85%.

Pre Buldoga to bol 2. maratón v živote a zároveň 2. Bratislavský Hamburg a zároveň jeho generálka na BA maratón v troj týždňovom predstihu. V tom prvom, pred rokom, som mu nadelil vyše 21 minút – dosiahol čas 4:22:20, ale s minimálnym zimným tréningom – cca 60 km mesačne, a po nočnej! Tento rok mal február podobný, bol chorý, ale v decembri a januári nabehal po cca 130 km, takže dvojnásobok toho čo bol po minulé roky zvyknutý. Inak polmaratón má zabehnutý za 1:36:55 z roku 2009, tiež pomerne s minimálnym tréningom a s cca rovnakou váhou ako má v poslednej dobe. Prirodzený talent. A keby ešte tak dal dolu nejaké tie kilečká, tak by to bolo ešte oveľa lepšie. Jeho časy v polmaratónoch nad 1:50, to sú časy takmer s nulovým bežeckým tréningom. V lete síce jazdí na bicykli, ale nič extra.

Gepard, ako vodič, mal v prvej polke maratónu za úlohu korigovať a usmerňovať neskúseného Buldoga, hlavne aby v úvodných kilometroch, v ktorých to zvykne riadne rozbaliť, nevyletel z trate a neskončil na strome. Kto vie ako by to zvládlo jeho oslabené telo, ktoré kvôli maratónu podstúpilo 5 dňovú očistnú hladovku čisto na vode, aby Buldog so sebou nemusel vláčiť 90 kg ale len 86 (pri svojej výške 185 cm).

A Buldog poslúchal. Nie ako v Brne na polmaratóne, kde gepardovi ušiel po úvodných 100 metroch akoby bežal štyristovku, lebo ho nemal priviazaného…, aby napokon skončil za gepardom 12 minút.

Keď náš spolubežec zvaný „Tanečník“ po úvodných piatich kolách (teda zhruba po 8-mich km) dotancoval, resp. odpadol z našej skupinky, prestalo sa rozprávať a tempo sme dorovnali tak, aby sme splnili cieľ, ktorý sme si pred pretekmi stanovili – Buldog zabehne pod 4:10 s tým, že ja ho potiahnem aspoň do 30 km a keď budem vládať, idem až dokým budú nohy poslúchať, resp. nedostanem moje „obľúbené“ kŕče.

Prvá polka bola pomalšia ako pred rokom, o cca 4 minúty (1:58:30 vs. 2:02:30). Ale aj to bolo v pláne. A po polke, ako to už býva, oťaželi nohy, a tak sme sa začali za seba pri behu schovávať, čo pomáhalo hlavne v protivetre. Na 25-tom km, kedy už človek vie, ako na tom je, som to videl tak, že to dám až do cieľa, že vážna kríza s kŕčmi nepríde, s pravdepodobnosťou 9:1.

Bežal som iba na pol litra cviklovej šťavy a jeden banán (raňajky). Po 4. kole (z celkovo 25) som si dal druhý, po 14-tom tretí, po 16-tom som si dal 3 dcl čerstvej ovocnej šťavy, po 20-tom posledných 2 dcl, bez soľných tabletiek. Žiadne iné tekutiny ani pred pretekmi. Po pretekoch som napriek tomu nemal smäd. Asi po hodine po pretekoch sme s Dušanom vypili po jednom pive, ale nebol som pred tým nejako špeciálne smädný. Keď som prišiel z maratónu poobede domov, vážil som rovných 72 kg, ráno som mal 75 kg. Čo sa týka prípravy na maratón, tak ten som nemal v pláne zabehnúť celý, takže príprava, čo sa týka nabehaných kilometrov bola len na aprílový Devín – Bratislava a vyzerala takto:

Február 131 km, plus bicykel 38 km. Z toho dlhšie behy 2 krát po 15 km

Január 139 km, plus bike 40 km. Z toho dlhšie behy: 18, 16, 20, 20,

December 159 km, plus bike 51

November 102 km, plus bike 55,

A IDEME DO FINÁLE „PETRŽALSKÉHO MARATÓNU“ & Bratislavského „Hamburgu“ (čo je označenie pre malé „rodinné“ maratóny, a na tom našom sa zúčastňuje pravidelne okolo 30 účastníkov)

Do 15. kolečka z celkovo 25, ktoré spolu predstavujú 42.195 metrov v Sade Janka Kráľa, som väčšinou ťahal ja. Od 15-teho do 22. kola sme sa poctivo striedali no a posledné 3 kolá ťahal už iba Buldog. Posledné 2 a pol kilometra pred cieľom šliapol riadne na plyn, a nie len to, stále rovnomerne zrýchľoval! Už sme sa vôbec nerozprávali. Už som nemal síl povedať mu ani len slovo „čara“, akože „čiara“, teda aby rezal zákruty po vnútornom okraji nie stredom chodníka, ako mal vo zvyku.

800 METROV PRED CIEĽOM & NA „ZADNOM KOLESE“ BULDOGA

Asi v strede okruhu je také úplne mierne stúpanie, a tam mi Buldog takmer definitívne ušiel. Ak by to tušil, že geparda rozhodí takéto mierne stúpanie, zariskoval by, šliapol by prechodne na plyn čo to dá, čím by ma striasol. Stačilo aby takto prechodne zrýchlil na vzdialenosť 50 metrov a trhol by ma o 20 metrov. Tú dieru by som už nezalepil.

Na „zadnom kolese“ Buldoga som ešte ako tak vládal aj keď posledné kolo som už cítil náznaky kŕčov. Mohli v poslednom kole prísť každú sekundu. A boli by intenzívne, lebo som už kilometer pred tým bežal na doraz. Ak by prišli, musel by som zastať, alebo prejsť do chôdze. Buldog by mi definitívne ušiel. Musel som byť na ňom takmer úplne nalepený, aby sa tak nestalo. Skoro som mu šliapal na päty. Ak by vznikla 2 metrová medzera, bol by problém.

Prišiel posledný 200 metrový úsek a Buldog ešte viac zrýchlil. Cítil som, že mi pomáha už iba adrenalín, aby som sa za ním udržal. Ale toho bolo po tak dlhom preteku a tesne pred jeho vyvrcholením toľko, že som si bol takmer istý, že mi vystačí až do cieľa a tesne pred ním budem mať šancu Buldogovi zasadiť smrteľný úder… K.O. …

Tá chvíľa prišla 20 m pred cieľom. „Vypálil“ som spoza chrbta Buldoga tak, aby sa nestihol spamätať z toho čo sa deje, resp. keď sa spamätá, tak už budeme v cieli. Bude stačiť ak to bude o meter v môj prospech… Meter preto, aby nemusela o cieľovom umiestnení rozhodovať cieľová snímka… Nebol som si totiž istý, či organizátor – Mišo Holík (poďakovanie, že organizuje takéto preteky), disponoval takouto technikou…

Buldog bol ale v strehu, poznal taktiku Geparda a zjavne bol na môj nástup tesne pred cieľom pripravený a aj na neho odpovedal! Na chvíľu síce zaváhal, ale tá chváľa bola rozhodujúce. Získal som v nej meter náskoku. Držal sa ma ako kliešť celých zvyšných nekonečných 15 metrov do cieľa, ale medzeru už nedolepil. Tak to sa len tak nevidí ani na svetovej úrovni, aby medzi prvým a druhým (nás teda ostatní pretekári nezaujímali, aj keď skončili pred nami) bol maximálne jeden meter v cieli.

Keby som „vypálil“ 30 m pred cieľom, Buldog by mal čas spamätať sa a môj útok eliminovať. Mlel som totiž úplne z posledného. Niekedy aj Sagan na páske podľahne nie šprintérom. Tak ako posledne klasike Miláno – San Remo, kde ho tesne zdolal Poliak Kwiatkovski.

Ja viem, bolo to nechutné takto poraziť kamaráta v maratóne, o jeden meter, zvlásť keď vám niekoľko kilometrov pred cieľom pomáha, ťahá vás. Ale na strane druhej, ak by som sa takto „gepardsky“ nezachoval, nebolo by veľmi o čom písať pre bežcov z našej bežeckej komunity. A na to som hlavne pri spriadaní môjho útoku na Buldoga hlavne myslel… Alebo za tým boli tie najnižšie pudy Geparda zasadiť svojej koristi nemilosrdný úder?…

Pre zaujímavosť: Dvadsiate prvé až 23-tie kolo cca 1.700 metrového okruhu sme dávali zhodne za 10:30. Predposledné sme dali za 9:56, ale jeho prvú polku sme sa ešte flákali, a posledné kolo bolo za 8:54, teda v jasne rekordnom čase spomedzi všetkých kôl.

A, takmer som zabudol – na výsledné časy: Obaja sme dobehli v rovnakom čase: 4:07:35.

Dosiahol som môj najnižší pozitívny split – dve a pol minúty (teda 2. polku maratónu som bežal len o dve a pol minúty pomalšie ako prvú). Dokázal som bežať v kuse bez prestávky vyše 4 hodín bez kŕčov s nie maratónskym tréningom a bez soľných tabletiek počas pretekov. Je to iste dané aj pekným prostredím najstaršieho mestského parku, minimálne v strednej Európe, a dosť rýchlou traťou bez prevýšenia; aj keď s mnohými zákrutami. Sláva víťazovi, a česť porazenému!…