Minimálne na Slovensku medzi ľudové „múdrosti“ patrí aj tá, ktorá hovorí, že nemáme hasiť to, čo nás nepáli… To je však číre bláznovstvo, lebo ak začne horieť susedova strecha a my mu s hasením požiaru nepomôžeme, lebo našej alebo našich striech sa to netýka, a navyše ten sused, sa nikdy nesprával podľa našich predstáv, tak pri takomto našom prístupe čoskoro zhorí aj naša strecha, alebo aj naše strechy. Teda lepšie by aj pre nás bolo ak by sme susedovi pomohli hoci len, alebo aspoň z vypočítavosti; ak už nám nejaká blbá… morálna povinnosť, nič nehovorí.
A nejde len o bláznovstvo, ktoré je v tejto ľudovej „múdrosti“ schované, ale ide aj, alebo hlavne, o veľmi náklazlivý a rýchlo sa šíriaci vírus napádajúci mysle ľudí, ktoré tento vírus dosť deformuje. Je ďaleko nebezpečnejší než napr. Covid-19.
Prvý krát tento druh vírusu (vírusu Nehas, čo ťa nepáli…) svojou zdrvujúcou silou zasiahol ľudstvo pred 2. svetovou vojnou.
Nevedno kde pôvodne vznikol (určite to bolo už dávno pred 2. svetovou vojnou a s najväčšou pravdepodobnosťou aj pred Kristom), ale veľmi silnú živnú pôdu a neskôr aj uplatnenie našiel v predvojnovom Nemecku, keď tam ľidia nakazení týmto vírusom pustili k moci diabla v ľudskom tele a nemeckú spoločnosť pri tom nepálilo to, čo tento šialenec už vtedy páchal na Židoch a tiež ľuďoch nepohodlných režimu.
Následne sa spomínaný vírus rozšíril do Spojeného kráľovstva, Francúzska a Talianska. Tieto štáty takisto nechceli hasiť pomerne jasne vznikajúci vojnový požiar s potenciálom zachvátiť minimálne celú Európu, ale keďže jeho rozhorievajúce sa plamene ich ešte zďaleka nedosahovali, rozhodli sa, že nebudú hasiť to, čo ich (momentálne) nepáli. Chceli veriť tomu, že požiar sa zastaví na rozšírených nemeckých hraniciach – rozšírených o časť československého územia Navyše nechali nevyužitý vysoký obranný potenciál proti vojenským požiarom, ktoré dané, Hitlerovi obetované územie, v sebe dlho nieslo a bolo na prípadný požiar pripravované odolať mu.
Pripomeňme si, že 30. septembra 1938 na základe dohody, podpísanej len deň pred tým, mocnosťami: Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko a Taliansko, so súhlasom predstaviteľov nášho vtedajšieho štátu, Česko – Slovensko odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami. Vo svetovej politike to bol dovtedy najodpornejší prejav politiky ústupkov. Netreba špeciálne pripomínať, čo potom nasledovalo.
Nestačí nám tento a aj iné väčšie i menšie príklady, ktoré hovoria o tom, že ak agresorovi nestojí nič v ceste potom nemá dôvod sa zastaviť?
Nestačí nám ani skúsenosť z ruskej invázie z r. 1968, ktorá sa odôvodňovala podobne ako dnes ruská okupácia Ukrajiny, a skúsenosť čo po tejto invázii nasledovalo?
Jirka Libeňský k jednému môjmu článku v diskusii napísal:
Nedávno mi jeden kamarád řekl, že mluvil s nějakým starým Němcem a ten řekl: „Víte, pan Hitler udělal pro lidi hodně dobrého.“ Pozoruhodné, když si vezmete, že to bylo nevím tak asi 50, 60 let po válce. – Takže člověk se pak už moc nediví, když se třeba dozví, že Heydrich byl dobrý manžel… A totéž nyní co se týče Ruska a jeho invaze na Ukrajinu. Je to historicky poučné, sledovat, jak lidi reagují. – Jednou jsem mluvil se sudetským Němcem, starým pánem, 80. léta, tedy tak asi 43 let od konce války, a ten mi řekl, že válčil ve Wehrmachtu, protože musel povinně narukovat. A vyprávěl jedinou historku z války: že v Itálii projížděli Američani nějakým městem a někdo na vojáky v otevřeném džípu vylil z okna horkou vodu – z auta prý vyběhl voják, černoch, vběhl do domu a všechny tam prý podřízl. – Zajímavé je, že nevyprávěl ani jedinou historku o tom, jak se chovali němečtí vojáci.“…
Ešte by som zacitoval generála Pavla Macka:
„Niektorí tu na Slovensku lamentujú, že sankcie nám škodia viac ako Rusom a vlastne by sme sa mali zalíškať Rusom tým, že by sme im mali dovoliť beztrestne vraždiť a ničiť susednú krajinu, len pre naše plné bruchá. Možno dokonca by sme podľa týchto ochrancov Slovenska mali ísť s nimi útočiť na Ukrajincov, len pre naše plné bruchá.
1) Nie sme pred ekonomickým kolapsom a rozhodne nie kvôli sankciám voči ruským agresorom.
2) A rozhodne nesúhlasím s tým, aby sme si svoj komfort vykúpili obetovaním životov miliónov Ukrajincov: tisícov zabitých ruskými nacistickými vrahmi, mnohých strelou do zátylka ako v Katyni a miliónov vyhnaných z domova ruskými okupantami. Kto podporuje toto, tak znevažuje obete našich predkov, ktorí sa bránili pred nacistami. Bohužial, aj vtedy sme tu mali masy ľudáckych a fašistických kolaborantov.
A na záver pripomeniem stále nezodpovedanú otázku pre sympatizantov Putina, ktorými sa to na blogu Pravda len hemží, a to otázku z môjho predošlého článku, lebo v diskusií k nemu namiesto odpovede padlo iba množstvo útočných reakcií na pôvodcu otázky po vzore ruského agresora, ktorý takisto útočí na nepohodlných, len s tým rozdielom, že on má zbrane a vy tu našťastie strieľate do nepoholných ľudí len slovami.
Vy, ktorí odsudzujete posielanie zbraní Ukrajine, aby sa mohla účinne brániť proti ruskej agresii, povedzte, prečo USA v 2. svetovej vojne prilievali olej do ohňa a posielali Rusku zbrane, keď na neho zaútočilo Nemecko? ČO NECHCELI MIER TÍ AMERIČANIA?
Link na súvisiace články
z môjho blogu, v ktorých sú moje reakcie na opkajúcu sa demagógiu sympatizantov Putina a ruskej agresie:
https://marcelburkert.blog.pravda.sk/category/sympatizantom-putina-a-socializmu/