marcelburkert

Ak Matovičova rozhádaná vláda babrákov dosiahla po prvých 2 rokoch daňovú medzeru 8.8 % (Fico v 2012 rekordných 41%) a dosiahla rast HDP v časoch Covidu, čo potom boli vlády SMERu ak nie vládami idiotov a zločincov?

Pán minister školstva Tomáš Drucker v diskusnej relácii „Kráľ na ťahu“ 15.11.24 v spravodajskej televízii TA3 na margo krízy v zdravotníctve vyhlásil, že súčasná vláda nespôsobila konsolidáciu verejných financií, že konsolidácia je výsledkom šafárenia predošlej vlády a že táto vláda musí hasiť účty po babrákoch.

Tak buď pán minister vedome zavádza v zásadných veciach, alebo v nich slepo verí tomu, čo k nim demagogicky pri každej príležitosti vyhlasujú jeho šéfovia: predseda vlády Robert Fico a predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok. Pevne verím, že druhá možnosť je správna a teda že minister školstva Tomáš Drucker je charakterným človekom, ktorý nedokáže vedome klamať.

V tomto článku budem argumentovať zisteniami ekonómov a analytikov štátnej inštitúcie – Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Najprv v stručnosti uvediem to, čo takisto v mesiaci november, a takisto v spravodajskej televízii TA3, povedal  predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť – Mgr. Ján Tóth, M.A:

V 2020 – 2023 sme hospodárili na priemere, dokonca o čosi málo lepšie ako priemer EÚ.

V 2023 sme mali úradnícku vládu, ktorá nemala páky na parlament a tak koalícia aj opozícia si poschvaľovali veľké výdavky.

Na rok 2024 máme 4. najhorší deficit v EÚ a v r. 2025 budeme mať podľa odhadov 5. najhorší deficit v EÚ.     

A tu sú najnovšie zistenia ekonómov a analytikov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť – zo začiatku novembra 2024:

„Zhoršenie stavu verejných financií môžeme pozorovať od roku 2015. Je teda možné povedať, že istú zodpovednosť nesú všetky predchádzajúce vlády a poslanci, ktorí podporovali legislatívu zhoršujúcu stav verejných financií za poslednú dekádu,“…

„A aj keď v r. 2015 bol deficit na úrovni 2,7 percenta, postupne, v priebehu piatich rokov, by klesol skoro na nulu v prípade, že by politici nič nerobili.“, informuje Rada v analýze zo 4.11.2024, pričom svoje zistenia ilustruje na základe ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Prvé veľké zhoršenie situácie

podľa Rady prišlo v roku 2018, teda v čase, keď v marci toho roku skončil ako premiér Robert Fico pod tlakom situácie vyvolanej vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice a predsedom vlády sa stal Peter Pellegrini. Dôvodom zhoršenia verejných financií bol vtedy najmä vysoký rast výdavkov na platy vo verejnej správe vrátane zdravotníctva.

„Situácia sa potom ďalej zhoršovala v roku 2019. Mohli za to okrem nedisciplinovanej rozpočtovej politiky najmä zásahy do dôchodkového systému. Zrušil sa automat pre vek odchodu do dôchodku, zvýšili sa minimálne penzie a rok na to, keď boli parlamentné voľby, sa zaviedli aj 13. dôchodky. Verejné financie sa tak ešte pred pandémiou dostali do pásma vysokého rizika“, tvrdí rada.

V rokoch 2017 až 2019

malo síce Slovensko deficity na úrovni 1 %, čo nie je veľa, ale boli to dobré časy, ktoré sa mali využiť na vytváranie prebytku.

V Európskej únii mala v tom čase prebytky polovica krajín z celej dvadsaťsedmičky. Náš deficit bol siedmy až ôsmy najhorší.“

„Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií tak od roku 2015 do roku 2020 poskočil z 0,4 percenta hrubého domáceho produktu na 5,2 percenta.“

V takom stave preberala moc Matovičova vláda.

Druhé zhoršenie

prišlo s pandémiou (2020) a vojnou na Ukrajine (2022).

Zatvárali sa podniky, veľká časť ľudí nemohla cestovať, či pracovať a vláda míňala peniaze na pandemickú pomoc pre ľudí a pre firmy. Išlo tiež o náklady spojené s očkovaním a testovaním, či o zastropovanie cien energií pre domácnosti a podniky. Vlády Matoviča  a Hegera tak museli viac míňať a zadlžiť viac krajinu, čo je pochopiteľné; a ekonómovia z Rady toto politikom v zásade ani nevyčítajú.

Za zadlžovanie môže aj začiatok ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá spustila vlnu zdražovania a čiastočne aj výdavky na pomoc Ukrajine.

Rada tvrdí, že kroky Matovičovej a Hegerovej vlády síce zdvihli deficit a dlh, ale keďže boli jednorazové, nemali výrazný vplyv na kľúčový ukazovateľ stavu verejných financií – ich dlhodobú udržateľnosť.

„Fico, Kamenický a ďalší ministri súčasnej vlády kritizujú, že za tri roky počas vlád Matoviča, Hegera a Ódora sa štát zadlžili o vyše 22 miliárd eur, lebo títo mali zbytočne míňať peniaze napríklad na plošné testovanie a podobné pandemické opatrenia.“

Rozpočtová rada ale vypočítala, že z celkových 22 miliárd nového dlhu tieto opatrenia stáli iba niečo vyše 9 miliárd eur.  Za zvyšné miliardy dlhu mohol zdedený stav verejných financií (takmer 6 miliárd eur), ďalej zmena hotovostnej rezervy štátu (4,7 miliardy eur), čo v preklade znamená, že štát si vytvoril vankúš na prípadné nové krízové výdavky. Ostatných, takmer 2,6 miliardy dlhu, spôsobili už konkrétne opatrenia Matovičovej vlády, ako bol takzvaný prorodinný balíček, ktorý zvýšil sumy za daňový bonus a príspevky na dieťa, alebo zavedenie nového rodičovského dôchodku.

Vyjadrené číselne: Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií od roku 2020 do roku 2023 stúpol z 5,2 % HDP na 6,9 %.

Ak to porovnáme, väčší a horší vplyv na udržateľnosť mali kroky 3. Ficovej a 1. Pellegriniho vlády ako kabinety Matoviča, Hegera a Ódora dohromady.

Medzinárodné porovnanie:

Dobrý ukazovateľ, ako hospodárili Matovič, Heger a Ódor, ponúka tiež medzinárodné porovnanie. V rokoch 2020 až 2023 vláda zhoršila deficit oproti roku 2019 celkovo o 12,5 percentného bodu HDP. A to bolo menej, ako je priemer všetkých krajín EÚ aj eurozóny.

Tretie zhoršenie priniesla 4. Ficova vláda.

Poslednou etapou bol nástup 4. vlády Fica koncom roka 2023. Tá aj prijala opatrenia na zlepšenie stavu štátnej kasy ako – zníženie príspevkov do druhého piliera, zdanenie alkoholu a e-cigariet. či zrušenie jedného sviatku – no zároveň urobila aj také kroky, ktoré pozitívne vplyvy vynulovali.

NA ZÁVER EŠTE K DVOM VECIAM:

1.

K DAŇOVEJ MEDZERE – FICO vs. OSTATNÍ

Vyberám to naj z článku od blogera Ivan Priecel z 10. septembra 2023. Toto naj sa žiaľ schovalo pod nie príliš výstižný názov článku „Pár otázok k lídrom populistických strán“:

Najdôležitejším príjmom štátu je DPH. Daňová medzera DPH – rozdiel medzi očakávaným príjmom a skutočným výberom DPH, je najlepším ukazovateľom korupcie v štáte.

Slušné krajiny EU majú tento ukazovateľ na úrovni 5-10%.

Vladimír Mečiar doviedol Slovensko k zadĺženiu 54% HDP pri daňovej medzere DPH 28%.

Mikuláš Dzurinda znížil v roku 2006 zadĺženie na 29% HDP pri daňovej medzere DPH 15%.

Po prevzatí moci v roku 2006 vládou Roberta Fica začalo zadĺženie Slovenska prudko stúpať. Nezabudnime, že všetky významné štátne objednávky mali utajené zmluvy, stavali sa diaľnice za ceny násobné oproti cenám ktoré sa dosiahli verejným obstarávaním za vlády Ivety Radičovej. Robert Fico v roku 2012 narazil na hranicu dlhovej brzdy, ktorú presadila Iveta Radičová na základe výsledkov jeho prvej vlády. Daňová medzera DPH dosiahla rekordných 41%, suverénne najhorší výsledok v celej Európe. Štát prišiel na dlhovej medzere DPH len v tomto roku o 3 mld EUR pri celkových príjmoch štátneho rozpočtu 14 mld EUR. Takýto rozsah rozkrádania daní jednoducho nie je možný bez priameho politického krytia na úrovni vlády.

Fico v roku 2013, pri návšteve francúzskeho prezidenta Hollanda, prezentoval na tlačovej konferencii v TV plán preraziť dlhovú brzdu, aby sa umožnilo ísť s dlhom do 90% HDP, podľa neho štandard v EU… To sa našťastie nepodarilo. Aj preto musel SMER začať mierne zlepšovať výber daní, aby štát vôbec mohol fungovať. Výsledky stále násobne horšie, ako v iných krajinách Európy. Doba najväčšieho ryžovania sa skončila.

Za tri Ficove vlády sa takto nedostalo do štátnych rozpočtov minimálne 20 mld EUR. Sú to peniaze, ktoré boli cez korupciu ukradnuté skôr, ako sa k nim dostal štát. Predstavitelia vlády, zodpovední za výber daní a stíhanie korupcie boli Róbert Fico, Ján Počiatek, Róbert Kaliňák a Peter Kažimír. SMER.

Niektorí zo zúčastnených dnes stoja pred súdom. Tieto parlamentné voľby (2023) sú o tom, či sa tam postavia aj ostatní a či skončia a zostanú tam kam patria, vo väzení.

Dnes Robert Fico plánuje v nasledujúcich rokoch štátne rozpočty zo schodkom 6.5 až 7.5%. Prezentuje to ako nevyhnutné rozpočty pre rozvoj hospodárstva a sociálne programy, kvôli hospodárstvu v rozklade… Pritom, pri všetkých negatívnych dopadoch vojny na Ukrajine, HDP Slovenska a daňové príjmy v posledných rokoch trvale rastú.

V rozklade je teda štátny rozpočet vplyvom populistického rozdávania peňazí, odsúhlasovaním sociálnych programov a dávok všetkého druhu, bez krytia v rozpočte.

Aj cvičená opica dokáže preložiť balík peňazí z jednej kôpky na druhú

Ako môže strana s historicky tak katastrofálnymi hospodárskymi a korupčnými výsledkami riadiť hospodársky rozvoj Slovenska?

Ak Matovičova rozhádaná vláda babrákov dosiahla po prvých dvoch rokoch daňovú medzeru 8.8% (Fico v 2012 rekordných 41 %) a dosiahla rast HDP v časoch Covidu,

čo potom boli vlády SMERu ak nie vládami idiotov a zločincov?

Ako môže strana, ktorej “ odborníci “ nedokázali počas troch vlád zadefinovať, nieto realizovať nejakú reformu, niečo zmeniť k lepšiemu? Nie je to tak, že pre svoju politiku SMER potrebuje masu chudobných zmanipulovaných ľudí, odkázaných na sociálne dávky a preto si túto masu cielene vytvára sabotovaním hospodárskeho rozvoja Slovenska? Je jasná orientácia Roberta Fica na Rusko celoživotným presvedčením rýdzeho komunistu, alebo ruské tajné služby za tie roky ľahko nazbierali materiál o jeho korupcii, ktorým ho držia v hrsti?

2.

K MANAŽOVANIU PANDÉMIE COVID-19 – MATOVIČ vs. PELLEGRINI:

Dookola počúvame ministra vnútra a súčasne predsedu strany Hlas-SD Matúša Šutaja Eštoka, ako kritizuje manažovanie pandémie za vlády Igora Matoviča. Sám som kroky Matovičova vo svojich blogoch veľmi kritizoval a moja kritika vynucovaného očkovania proti Covidu-19 ma stála to, že z pôvodne VIP blogera na blogu SME som na tom blogu síce nebol zmazaný, „len“ vylúčený – najprv z titulky blogu a potom aj z rubriky „mimo váš výber“. Tak si teda pripomeňme, ako túto pandémiu manažoval Eštokov vtedajší spolustraník a predseda strany, vtedajší premiér a terajší prezident Peter Pellegrini, že čo sa v krajine dialo, keď sme mali 16 pozitívnych prípadov na celú krajinu. Slovom ŠESTNÁSŤ! Pamätáte? „To boli tie časy, keď si ľudia museli sami šiť rúška, v obchodoch chýbali ryža, cestoviny, kvasnice… a Kajetán Kičura nakupoval byty a spokojne si leštil svoje zlaté tehličky. A k tomu pán Pellegrini s pani Denisou Sakovou zatvorili celú krajinu a všetkých tých, ktorí sa zo zahraničia vracali domov, štát nahnal do povinnej karantény vo všelijakých ubytovniach. A tí nešťastníci si ten pobyt museli aj sami zaplatiť.“

To vážne si niekto môže myslieť, že Pellegrini by zvládol pandemickú krízu lepšie, alebo nebodaj výrazne lepšie ako Matovič?

Ešte si spomínam, keď ešte Matovič ako predseda vlády ľudí netlačil do očkovania, že ako mu to Peter Pellegrini priamo, alebo nepriamo vyčítal, keď sám hovoril o nutnom povinnom očkovaní.

Pripájam aj pamätné video: https://youtu.be/JXdXDGuktCk?si=W0rVnqEd-WaY8YAn

Použité zdroje:

– Ako sme sa dostali do dnešného zlého stavu verejných financií

– Ekonómovia prepočítali, kto môže za zadlženú krajinu. Vyvrátili Ficove slová, ukázali na vinníkov

– Pár otázok k lídrom populistických strán