marcelburkert

Minulý týždeň si svet pripomenul a oslávil 80. výročie víťazstva nad nemeckým fašizmom. Príčetní ľudia zároveň dúfajú, alebo veria, že čoskoro, alebo v čo najkratšej dobe budeme oslavovať aj víťazstvo nad súčasným fašizmom – tým ruským.

Pri tejto príležitosti som svojim rusofilným známym a priateľom na mojom FB profile 8. mája položil nižšie uvedených 7 otázok. Zaujímavé pritom je, že aj keď tých priateľov a známych som mal relatívne dosť (po zásahu heckera spred 3 dní, som o cca tri štvrtinu prišiel), jedinou odpoveďou na dané otázky bolo to, že som bol zo strany môjho bývalého priateľa označený za liberálneho fašistu… a aj to nie priamo v diskusii, ale zbabelo len cez messenger.

Dané otázky budú tvoriť prvú časť článku. Tu druhú budú tvoriť mnou vybrané postrehy a komentáre odznené k danej téme na sociálnych sieťach, resp. na internete najmä od slovenských osobností ako napr.: bývalý slovenský ľavicový politik a diplomat a Peter Weiss, Boris Zala (europoslanec a bývalý člen strany Smer-SD!), vyslúžilý generál – Pavel Macko, minister zahraničných vecí bývalej vlády Rastislav Káčer, Ivan Korčok – bývalý minister zahraničných vecí a dlhoročný diplomat, a ďalší.

OTÁZKY:

1.

Ak by Hitler nenapadol ZSSR (Rusko) v 1941, a teda Rusko by s najväčšou pravdepodobnosťou zostalo spojencom fašistického Nemecka až do konca vojny, čo by ruskí súdruhovia oslavovali každoročne na Červenom námestí??? Nie náhodou to, že Hitler, Stalin a tí, ktorí sa k nim pridali, si rozdelili a zotročili Európu a minimálne polku zvyšného sveta?
2.
Nemci, a aj naši susedia Rakúšania, 2. svetovú vojnu prehrali. Rakúšania boli pred 2. sv. vojnou ekonomicky, resp. životnou úrovňou dosť výrazne pozadu za Československom. My sme po 2. svetovej vojne stáli na strane víťazov. Sovietsky zväz pod taktovkou Ruska nám priniesol slobodu… Svojich vojakov, tanky atď. na našom území mal až do pádu komunistického diktátorského režimu, ktorého nedotknuteľnosť u nás celé roky prísne strážili. V máji Nemci ani Rakúšania neoslavujú víťazstvo nad fašizmom, veď boli na strane porazených. Ale Nemci aj Rakúšania sú dnes, minimálne pred Slovenskom, ekonomicky tak ďaleko, že životnou úrovňou, ak sa im nič mimoriadne nestane, ich nedobehneme ani za 100 rokov. Pričom rakúsky šiling mal ešte v 1968 menšiu hodnotu ako československá koruna. A v Rusku, najbohatšej krajine sveta, okrem veľkých miest, je bieda takmer tak veľká, ako v rozvojových krajinách 3. sveta, aj keď ZSSR vojnu vyhral! Čím milí rusofili to vysvetlíte??? A čím vás to Rusko tak priťahuje? „Demokratickým“, „neoligarchickým“, „neskorumpovaným“ systémom??? Alebo čím iným!?
3.
Nejde o pokrytectvo najhrubšieho zrna, ak Fico, ktorý podpisuje predaj zbraní z pološtátnych  slovenských zbrojoviek Ukrajine, predaj, ktorý je za jeho vlády rekordne vysoký a teda aj zisky, sa objíma v Moskve s Putinom??? Putin napadol Ukrajinu, chce si ju silou mocou podmaniť a slovenskými zbraňami na Ukrajine bolo zabitých istotne množstvo ruských okupantov. A Putin sa k Ficovi správa ako k priateľovi, pozýva ho do Moskvy na oslavy a navyše Kremeľ stále má Slovensko na zozname svojich nepriateľov. Putin si v relatívne krátkom čase už druhýkrát pred celým svetom priateľsky podáva ruky s Ficom. Tak kto z nich sa pretvaruje viac!?
4.
Ak Putin, Fico a spol. hovoria, že vojnu na Ukrajine chce EÚ, Veľká Británia a Ukrajina (niečo tak nelogické môže vyhlásiť jedine Kremeľ a ďalší služobníci temna) a mier na Ukrajine chce  Rusko!… (ktoré ju už 4. rok znásilňuje a pľundruje), mali by ste odvahu zorganizovať na Červenom námestí aspoň tú najmenšiu možnú demonštráciu za mier na Ukrajine??? a teda, aby ju Rusko konečne prestalo bombardovať a zabíjať ľudí???
5.
Prečo Putin, Fico a im podobní zbabelci, nikdy nešli a ani nejdú oslavovať víťazstvo nad fašizmom do Kyjeva, keďže aj obrovské množstvo Ukrajincov položilo životy za víťazstvo nad nemeckým fašizmom???

6.

Znásilnenie je závažný trestný čin, ale násilník bol vyprovokovaný oblečením obete!… A preto by nemal byť potrestaný!“… To som síce myslel ironicky, ale narážam tým na fakt, že Rusko napadlo Ukrajinu a toto je obraznou formou vyjadrená jeho najzákladnejšia výhovorka, ktorou ospravedlňuje svoju agresiu. A vy, voliči súčasnej Ficovej vládnej koalície + Republiky (bývalí Kotlebovci) jej tlieskate. Je to aj podľa vás naozaj dostatočné ospravedlnenie toho, čo už 4. rok robí Rusko Ukrajine? Je toto z jeho strany primeraná reakcia na tie „hriechy“ Ukrajiny, ktoré jej Rusko pripisuje? Lebo potom by si Rusko, po tom, čo urobilo a stále Ukrajine robí, zaslúžilo rovnaké zaobchádzanie minimálne tisícnásobne.

7.

Opovážite sa vymenovať aspoň nejaké z celého množstva nieže hriechov, ale zločinov Sovietskeho zväzu, ktorému vládlo Rusko, nielen z čias, keď Rusko 2 roky paktovalo s Hitlerom, ale aj z čias povojnových a zločiny Ruska po rozpade ZSSR???

8.

Dve tretiny Európy OSLOBODILI hlavne Spojené štáty americké a Veľká Británia. Jednu tretinu DOBYL Sovietsky zväz. Dobyl, neoslobodil. Oslobodiť znamená dať slobodu. Fašistické otroctvo čoskoro po 2. sv. vojne vystriedalo komunistické.  Na to poviete čo? Budete vychvaľovať komunistický režim tak ako vychvaľujú vtedajší fašistický Slovenský štát nástupcovia Kotlebu (strana Republika)?

1)

Peter Weiss

„Pri pohľade na obete spred 80 rokov je potrebné povedať aj to, že za to, že vtedajšiu Československú republiku oslobodili, až na malú časť, príslušníci mnohonárodnostnej Sovietskej armády, nemáme dôvod byť vďační V. Putinovi. On nás neoslobodil, našu úctu si ničím nezaslúžil. On sa na dávnych obetiach dnes iba politicky priživuje.

Obete príslušníkov sovietskej armády ani v najmenšom neznamenajú ospravedlnenie pre ruskú revizionistickú agresiu voči Ukrajine. Osloboditeľská misia Červenej armády spred ôsmich desaťročí v žiadnom prípade nie je odpustkom na večné časy pre imperialistické avantúry súčasného Ruska ako jedného z nástupníckych štátov ZSSR, ako sa nás o tom snaží presvedčiť premiér Robert Fico (strana Smer-SD).

Putinov krutý režim osobnej diktatúry dnes posiela do väzenia každého, kto si čo len trochu dovolí kritizovať jeho vojnu. Niet žiadneho dôvodu, aby predstavitelia štátov EÚ legitimizovali svojou účasťou na vojenskej prehliadke ku Dňu víťazstva agresiu proti suverénnej Ukrajine, s ktorou má EÚ podpísanú asociačnú dohodu. Navyše, je úplne zvrátené prísť niečo oslavovať s hlavou štátu, ktorá má všetky štáty EÚ na zozname nepriateľov! Prečo by sa predstavitelia členských štátov EÚ mali povzniesť nad tým, že V. Putin surovo porušuje Chartu OSN, že nezávislú Ukrajinu pokladá za umelý štát a ukrajinskému národu upiera svojbytnosť a vyhlasuje ho za nejakú odnož ruského národa?

Premiér Fico sa nás pokúša citovo vydierať – ak by som nešiel oslavovať do Moskvy, bolo by to neúctivé k obetiam boja proti fašizmu. Jeho stranícky podpredseda Ľ. Blaha ide ešte ďalej. Tých, ktorí nejdú 9. mája hrdo do Moskvy uctiť víťazstvo nad fašizmom, obviňuje, že sú fašisti a otvorene podporujú fašizmus.

Zala mu na to odpovedal: „Na rozdiel od iných, ste práve vy, ktorí idete hrdo do Moskvy, fašisti. Idete podporiť fašistický režim Putina, jeho imperiálnu politiku, vojenskú agresiu voči Ukrajine, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, ktoré na okupovaných územiach pácha režim Putina, na pozvanie ktorého idete oslavovať. To je, ako ísť počas druhej svetovej do Hitlerovho hlavného stanu oslavovať napadnutie Poľska! Slniečkári, vrátane mňa, nevykrikujú, aby ste si nešli uctiť víťazstvo nad fašizmom, ale to, aby ste nešli prejaviť úctu Putinovi – lebo to je otvorená podpora fašizmu!”“

Peter Weiss

Keď si suverénnejší a múdrejší než zvyšok Európy dokopy…Na diaľnici európskej diplomacie sa objaví výstraha: „Pozor, jeden vodič ide v protismere!“ Z rádia to znie naliehavo, všetky autá brzdia, uhýbajú, dávajú si pozor. A z kabíny slovenského premiéra sa ozve sebavedomý suverénny hlas: „Jeden? Všetci!“ Ide si ďalej, rovno do Moskvy, s pocitom, že len on pochopil svet správne. Lebo keď celý zvyšok EÚ ide jedným smerom, je to predsa jasný znak ovčieho stáda. A on nie je ovca. On je vodič nezávislosti. Suverenity. ProtiSmerečnosti… A veru — človek by mu aj na chvíľu uveril, že to on ide správne a všetci ostatní zle. Lenže potom sa pozrie na to, kde sa jeho krajina po 14 rokoch jeho šoférovania nachádza vo väčšine rebríčkov EÚ: zdravotníctvo, školstvo, spravodlivosť, dôvera v inštitúcie, rast HDP… A zrazu je jasné, že z tých spätných zrkadiel nevidíme systémový omyl Bruselu. Vidíme len blikanie výstražných svetiel.

Slovenské protifašistické hnutie

Vo vládnej politike sa stupňujú fašizujúce tendencie. Tento zápas sa odohráva i v Smere, tvrdí jeden z jeho zakladateľov Boris Zala. Podľa neho sú tieto tendencie nebezpečné, lebo sú súčasťou vládnej moci, ale väčšina spoločnosti tomu naklonená nie je. Nie sme bezbranní, dodáva.

“Vydávať sa za jediného reprezentanta národných záujmov a všetkých ostatných, ktorí majú iný názor, označovať ako zradcov či zahraničných agentov, tak to je typicky fašistický prístup k chápaniu národa a jeho čistoty,“ hovorí Boris Zala.

8. mája si pripomíname 80. výročie konca II. svetovej vojny v Európe. Vojna, ktorá si vyžiadala desiatky miliónov životov, priniesla obrovské utrpenie, nebývalú brutalitu a takmer vyhladenie európskeho židovstva v genocídnom holokauste, na ktorom participovalo aj Tisovo Slovensko. Vojna však viedla i k spusteniu Železnej opony a uvrhnutiu strednej a východnej Európy pod nadvládu totalitného Sovietskeho zväzu.

Koniec vojny ale rozhodne neznamenal definitívnu smrť nacizmu a ani fašizmu. Jeho výhonky vidíme bujnieť po Európe aj dnes. Zo slova fašizmus a fašista sa však postupne stala obľúbená nadávka, ktorou paradoxne začali svojich oponentov častovať práve tí, ktorí majú svojou mentalitou, spôsobmi i ideológiou k skutočnému fašizmu najbližšie. Do obehu sa tak dostali i úplne nezmyselné spojenia ako liberálny či dokonca dúhový fašizmus.

Vypočujte si podcast Braňa Dobšinského s Borisom Zalom: https://player.captivate.fm/…/733f4169-ae32-4814-b24b…

Peter Weiss

Fico ako obeť ruskej hybridnej vojny.

Vladimír Putin medzi top hostí v Moskve na oslavách víťazstva nad fašizmom zaradil slovenského premiéra spolu s čínskym a srbským prezidentom. Vytvoril tým ilúziu, že Róbert Fico je významný štátnik, ktorému Kremeľ prejavuje rešpekt. A že je Putinovým partnerom. Veď majú mať aj bilaterálne stretnutie.

Fico tomu možno verí. Jeho skalní priaznivci určite.

Pravda je však oveľa trpkejšia. Putin už dávno vedie vojnu proti Európskej únii – nie tankami, ale hybridnými operáciami. Jeho cieľom je rozklad EÚ zvnútra, oslabovanie jej jednoty a vzájomnej dôvery a zodpovednosti. A na to potrebuje ochotných politikov, ktorí mu s tým pomôžu.

Najlepšié falošných „mierotvorcov“ z EÚ, ktorí sú ochotní postaviť sa do jedného radu s diktátormi, autokratmi a vojnovými zločincami nedbajúc na to, že tým zrádzajú hodnoty EÚ a spojencov, voči ktorým ich krajiny majú jasné záväzky.

Putin si nevyberá silných lídrov so širokým rešpektom. Vyberá si tých, ktorí sú v izolácii, ktorým sa rozpadá štát pod rukami a ktorí túžia po uznaní. Tých, ktorým stačí trochu falošného rešpektu a ceremoniálny protokol, aby zabudli, kam patria a koho by mali reprezentovať.

Týmto ľuďom Putin profesionálne masíruje ego – posadí ich do prvého radu, spraví z nich „významných hostí“ a nechá ich zobať z ruky. Manipulácia odjakživa charakteristická pre ruskú politiku.

Ficovi obdivovatelia sa mýlia, ak veria, že ho Kremeľ pozval ako partnera. Pozval ho ako svoj nástroj. Ako exponát, ktorý má svetu ukázať, že aj v Európskej únii sa nájde premiér, ktorý sa mu rád a verejne pokloní.

To nie je suverenita. To je začiatok závislosti.

Fico si možno namýšľa, že demonštruje suverenitu Slovenska. V skutočnosti je len prvou obeťou Putinovej manipulačnej stratégie – a zároveň jeho propagandistickým nástrojom. Nástrojom na rozklad EÚ, na šírenie kremľáckych naratívov zvnútra Únie pod falošnou vlajkou mieru.

Tragédia slovenského premiéra je v tom, že si myslí, že hrá vlastnú veľkú hru. V skutočnosti je to Putin, kto sa hrá s ním a cez neho. Ticho. Premyslene. A s typickým ruským pochechtávaním nad tým, ako málo stačí, aby sa niekto stal užitočným idiotom.

Peter Weiss

Tibor Gašpar – podpredseda strany Smer a podpredseda slovenského parlamentu (nieže obvinený, ale prokuratúrou obžalovaný z korupcie ešte z čias keď bol policajným prezidentom), a jeho veľké nič pre mier.

Tri roky deň čo deň počúvame, že Smer chce mier, že Západ chce vojnu, lebo pomáha Ukrajine brániť sa, že treba rokovať.

A potom jeden z hlavných verbálnych mierotvorcov Slovenska pribehne do Volgogradu – na územie štátu, ktorý vojnu rozpútal a ktorý má Slovenskú republiku oficiálne na zozname nepriateľov. Perfektná šanca stať sa skutočným, suverénnym slovenským mierotvorcom – nie rečami pred vlastným publikom, ale skutkom v Rusku. Stačilo otvoriť ústa a požiadať Putina, aby podporil 30-dňové prímerie navrhnuté Trumpom a Zelenským. Teda nič svetoborné. Len to, po čom tri roky teatrálne volajú.

Ale Tibor Gašpar? Nič. Ticho. Priznajme si – povedať niečo proti vojne priamo v Rusku? Bál sa, že by sa už domov nevrátil.

Tak radšej mlčal. Ako správny mierotvorca, čo sa tvárou v tvár agresorovi roztrasie, vytiahol rodinný príbeh (o tom ako študoval v Rusku, kde sa zoznámil so svojou manželkou). Alebo mu tá vojna vlastne vôbec neprekáža. Možno dúfa, že ruské tanky raz dorazia až k Užhorodu – veď patrilo by sa konečne mať spoľahlivého suseda…

Samozrejme, fejkový mierotvorca Tibor Gašpar sa na návštevu Ukrajiny, ktorej vojaci nás pred 80 rokmi tiež oslobodzovali, nechystá. Tam by totiž musel pozerať do očí pozostalým po obetiach jeho krásneho, múdreho a vyspelého Ruska.

Peter Weiss

Ôsmeho mája si Európa každoročne pripomína bezpodmienečnú kapituláciu Nemeckej ríše pred vojskami protifašistickej koalície Veľkej Británie, USA a ZSSR. K nej sa pridávali ďalšie štáty a odbojové hnutia. My sme do nej vstúpili Slovenským národným povstaním.

Milióny ľudí zomreli, aby sa Európa zbavila nacizmu.

Aj Ukrajinci patrili k tým, ktorí za našu slobodu položili život – tisíce ich hrobov nájdeme aj na slovenských cintorínoch.

Ôsmeho mája si pripomíname koniec druhej svetovej vojny. A práve v tento čas sa slovenský premiér rozhodol pribehnúť k novému agresorovi – Vladimirovi Putinovi – pokloniť sa mu a ukázať, že je pripravený poslúžiť.

To nerobia mierotvorcovia. To robia vojnoví štváči.

Ukrajinci zomierali aj za našu slobodu.

Dnes im slovenský premiér ukázal chrbát – a poklonil sa tomu, kto ich vraždí.

Ako jediný líder z EÚ legitimizoval vojnu, ktorá sa vedie podobnými metódami, aké Európa pred 80 rokmi rozhodne odmietla. Ukázal, že mu nejde o mier – stal sa dobrovoľne súčasťou ruskej vojnovej propagandy.

Prečo je Ficova cesta do Moskvy urážkou historickej pravdy aj Ukrajiny, vysvetľujem v komentári pre Kapitál: https://kapital-noviny.sk/je-na-mieste-uctit-si-obete-cervenej-armady-ficova-cesta-za-putinom-je-vsak-urazkou-ukrajiny?fbclid=IwY2xjawKJnZFleHRuA2FlbQIxMQBicmlkETBsVXdQbHBVUFFXSERPeU5YAR5Rwvc_0RBbeNUwf6s-DuHJ12N_o0D5IfbeFkX67sMq-k2a0QBC0gLCGVLWpg_aem_3XS75WlxYy6wkvLgJ2xtXQ

Peter Weiss

Na najničivejšej vojne v dejinách sa aktívne zúčastnilo do 80 štátov a vyše 100 miliónov vojakov, pričom populácia planéty predstavovala vyše dve miliardy. Na bojiskách i v zázemí, v plynových komorách a na popraviskách, hladom, mrazom a strádaním zahynulo podľa dostupných odhadov viac ako 70 miliónov ľudí. Z toho vojenské straty predstavujú do 25 až 30 miliónov. Asi 40 miliónov ľudí bolo skaličených. Ak vezmeme do úvahy všetky obete – civilné i vojenské – potom bolo podľa Judta vojnou najviac postihnuté Poľsko, Juhoslávia, ZSSR a Grécko. Poľsko stratilo pätinu predvojnovej populácie, Juhoslávia osminu, ZSSR  11-tinu, pričom v Bielorusku a na Ukrajine bol pomer mŕtvych a preživších ešte o niečo horší než v Poľsku. Na zdôraznenie kontrastu Judt uvádza, že Nemecko prišlo 15-tinu, Francúzsko o 70-tinu a Británia 125-tinu obyvateľstva.

Obete Československej republiky predstavovali okolo 365-tisíc občanov. V koncentračných táboroch, ktorými prešlo zhruba 350-tisíc osôb, zahynulo asi 235-tisíc ľudí, z toho 149-tisíc Židov. Počet padlých československých vojakov a partizánov bol asi 12-tisíc. Počas vojny, okrem ďalších civilných obetí, bolo umučených a zavraždených vyše 15-tisíc detí prevažne židovského pôvodu, časť z nich v 90-tich nacistami vypálených obciach na území ČSR.

Ôsmeho mája predsa neoslavujeme NKVD, SMERŠ ani Stalinove gulagy a zločiny, ktorých sa dopustil. Pripomíname si obete v mene skončenia utrpenia – zväčša mladých mužov a ženy –, ktoré zapríčinilo nacistické Nemecko, i obete, ktoré vznikli v mene zabránenia ďalšej genocídy v Hitlerovej Novej Európe. Neslobodno zabúdať, že keby Stalingrad padol, Nemci by sa dostali k ruským ropným poliam a ovládli by celý surovinový, priemyselný, vedecký a ľudský potenciál Sovietskeho zväzu a nacistický sen o ovládnutí sveta by sa stal reálnym.

Ôsmeho mája si pripomíname, že oslobodenie obnovenej Československej republiky stálo život vyše 140-tisíc sovietskych, 33-tisíc rumunských, vyše 120 amerických a takmer 100 poľských vojakov, ako aj životy tisícov slovenských a českých vojakov, partizánov, odbojárov a ich druhov z vyše 30 národností, ktoré sa pripojili k SNP.

Je tu však ešte jeden dôležitý moment. Rusko zaútočilo na štát, ktorý bol ako Ukrajinská sovietska socialistická republika tiež súčasťou Sovietskeho zväzu. Vedie vojnu proti národu, ktorého predkovia hrdinsky bojovali po boku Rusov za odrazenie útoku nemeckého Wehrmachtu na ZSSR a potom za oslobodenie Európy. Putin tak znesvätil pamiatky obetí, ktoré priniesol ukrajinský národ pred 80-timi rokmi v boji proti nemeckému nacizmu. Znesvätil tak aj bratstvo v zbrani  vojakov mnohonárodnej Červenej armády. Ukrajinci tvorili jej druhú najväčšiu zložku. Vojenskú uniformu ich nosilo až sedem miliónov.

Viac než polovica frontov mala na konci vojny veliteľov ukrajinského pôvodu. Každý piaty Hrdina Sovietskeho zväzu bol Ukrajinec. Podľa štúdie z roku 2014 opierajúcej sa o oficiálne demografické údaje ZSSR žilo v roku 1940 na území Ukrajiny 41,3 milióna ľudí. V januári 1945 ich bolo ani nie 27,4 milióna. Rozdiel 13 917 000 predstavuje celkový počet ukrajinských obetí. Pravda, s tým, že veľkú časť obyvateľstva tvorili Rusi, Poliaci, Židia atď. Ukrajinskí občania tvorili polovicu obetí celého Sovietskeho zväzu.

Aj to je súčasť historickej pamäti, za ktorú by sme podľa R. Fica mali bojovať. Ak tak veľmi chce ísť 9. mája do Moskvy a vyjadriť vďaku osloboditeľom, prečo nikdy neprejavil túžbu navštíviť 8. mája v Deň spomienok a zmierenia Kyjev a položiť veniec aj pri pamätníku ukrajinských obetí druhej svetovej vojny a ukrajinských osloboditeľov Slovenska?

Skupina popredných európskych historikov nedávno v LeMonde vydala varovanie, že Putinov režim falšuje dejiny. Rozhodne odmietajú ospravedlňovanie ruskej invázie na Ukrajinu jej označovaním za „fašistický štát“, ktorý treba „denacifikovať“. Píšu: „Putinovo tvrdenie, že Ukrajina dnes oslavuje nacistov a ich kolaborantov, nie je len fakticky nepravdivé – je to urážka tragických dejín tejto krajiny.“

Peter Weiss

Mierotvorca, ktorý sa klania agresorovi, nie je mierotvorca. Je to komplic.

Nezrádza len mier. Zrádza pravdu, pamäť aj budúcnosť vlastného národa.

Dejiny si to budú pamätať.

Fico doma kričí, že ani náboj Ukrajine — a v Moskve sa zúčastňuje oficiálneho programu Dňa víťazstva, kde pochodujú vojaci so zbraňami, ktoré tie náboje denne pália do ukrajinských miest, nemocníc a detí.

Môže sa alibisticky vyhovárať, že bol len pri kladení vencov. Ale pravda je takáto:

Nezáleží, kde presne stál. Záleží, čo robil.

A Fico bol v Moskve keď sa tam oslavovala armáda, ktorá vraždí. A mlčal.

2)

Rastislav Kacer

Máme na čele štátu umraučané a užgraudžané decko. Tvári sa ako mačo, omieľa ako je suverénny a nikto mu nebude hovoriť, čo má a nemá robiť. Brusel je zlý, čisté peklo. Putin geroj a Trump vzor. On predsa nebude robiť kolenačkovú politiku… že nie? A potom ide do Washingtonu na zjazd amerických neonacistov, kolenačkuje pred Trumpom a Muskom, ako mopslík v cirkuse. “Nech žijú USA” zo seba nevypotil ešte žiadny slovenský premiér, iba tento kolenačkový suverén. Za odmenu dostane likvidačné clá. A kde ide žgraudžať a žobrať? Od koho chce kompenzácie a šrotovné? Od Putina, Orbána? Samozrejme od prekliateho Bruselu.

A keď sa vyberie na prehliadku zeleného šrotu a vrahov z Buče, ktorú organizuje novodobý nabotoxovaný Hitler z Kremelského bunkra, za účasti lotrov z celého sveta – rozplače sa, nad suverenitou malých Baltských štátov. Ako si to dovoľujú – správať sa suverénne?

Chudák okresného formátu, ktorý je mačo akurát v svojej kancelárii, keď cvičí submisívnych ministrov o cene potravín. Aj tie sú len drahšie a drahšie. Doma sa nadúva, ale v Amerike mopslík, v Moskve pudlík, v Budapešti poslušný butatót. V Bruseli, na ktorý doma šteká – prosebník na kolenách.

Suverénna nula, hanba Slovenska, národné nešťastie. Náčelník najneschopnejšej vlády v našej histórii, kolaborant ruského nacizmu, bábka maďarskej iredenty.

3)

Ivan Korčok

Na začiatku vojny, ktorej koniec si pripomíname, stálo Slovensko na čele s vtedajším kolaborantským režimom na nesprávnej strane dejín. Dnes nám opäť hrozí, že nás súčasná vláda na čele s premiérom R. Ficom rovnako dostane na nesprávnu stranu dejín. Preto sme dnes z Námestia slobody v Bratislave a z ostatných miest Slovenska, dali premiérovi hlasný odkaz:

V Moskve nebudete zastupovať Slovensko, pretože naša vlasť nie je vaša trofej, ktorú ste vyhrali vo voľbách. Slovensko nie je ruská gubernia, vy nie ste majiteľom Slovenska a my nie sme vašimi rukojemníkmi. Slovensko je hrdý európsky štát!

Dali sme tiež jasne najavo, že chceme krajinu, ktorá si pamätá históriu a nekráča s premiérom do Moskvy – ale spolu s Európou kráčame k mieru, bezpečnosti a budúcnosti pre naše deti. Slovensko si nenecháme ukradnúť. Ďakujem, že spolu s nami bojujete za to, aby naša krajina zostala na správnej strane dejín. Verte nám – spolu to dokážeme.

4)

Michal Havran:

KONIEC VOJNY PODĽA PUTINA

Musíme sa ohradiť proti tomu, ako Rusko degraduje výročie konca druhej vojny na oslavu putinizmu. Ruská federácia si koniec vojny v Európe uctieva už štvrtý rok zabíjaním Ukrajincov. Zámer spojiť ukončenie Veľkej vlasteneckej vojny s porážkou Ukrajiny opäť nevyšiel.

História podľa Ruska:

Rusko začalo s upravovaním historických faktov už po vojne, stredo a východoeurópske štáty zažili všetky v istej podobe ruské verzie rozprávania vojny. Poliaci majú svoju popravu v Katynskom lese, Ukrajincov, ktorých padlo vo vlasteneckej vojne osem miliónov, označili za fašistov, ale za tých označujú Rusi dlhodobo všetkých, ktorí sa im vzpierajú alebo sa pred nimi bránia.

Ruská federácia, pracujúca v režime bludov, prepadla svojho suseda a dnes oslavuje víťazstvo na Hitlerovým Nemeckom. Svojich kľúčových spojencov, bez ktorých by Hitlera neporazila, označuje za fašistov.

Moskovské oslavy putinizmu:

Ruský imperiálny blud si z vojny proti Ukrajine urobil akési zavŕšenie druhej svetovej vojny a denne týmito konštrukciami zásobuje Rusko a kolaborantov.

Preto je ešte kľúčovejšie ako inokedy udržiavať pamiatku padlých vojakov, v prípade bratislavského Slavína napríklad aj tým, že by sa konečne celý areál uzavrel a premenil na naozajstné pietne miesto, kde nemôžu viať kotlebovské vlajky a kde sa nemôžu premávať ruskí kolaboranti na motorkách. A zároveň sa dôrazne ohradiť proti tomu, akým nechutným spôsobom sa pokúša Rusko degradovať výročie konca druhej svetovej vojny v Európe na oslavu na putinizmu, a tento rok už aj ruského kolonializmu v Afrike a Ázii.

Putinova holubica mieru

Vladimir Putin napadol mier a mierový európsky koncept. Urobil to presne tak ako predtým Adolf Hitler v Československu a dnes sa pokúša vysvetliť, že on je holubica mieru.

Ruský útok na Ukrajinu nie je iba útokom na povojnovú predstavu o mieri, ale snahou vrátiť svet do obdobia, ktoré v tridsiatych rokoch priviedlo Európu do vojny. Preto je kľúčové počúvať a všímať si svedectvá posledných pamätníkov, dbať na pravdivý zmysel slov a dejín, nedať sa oklamať falošnými cestami do Moskvy, ktoré nemajú nič spoločné s úctou k padlým vojakom a civilným obetiam, no sú hlboko prepojené s Putinovou snahou presvedčiť svet, že súčasná ruská politika je pokračovaním Veľkej vlasteneckej vojny.

Koniec druhej svetovej vojny v Európe je aj dňom ticha a spomienky na deň, keď sa prestalo bojovať. Nie dočasne, nie výmenou za Krym.

5)

Toto video by mal vidieť každý slovenský fanúšik Fica či Putina. Stačí pár čísiel a príbehov a je úplne jasné, prečo drvivá väčšina Slovákov chce žiť v Európe, len Fica a jeho kumpánov to ťahá do Moskvy.

https://www.facebook.com/miso.simecka/videos/1382253132926959

6)

Jako nejlepší přátelé: Sovětsko-německá přehlídka v polském Brestu.

Přestože v Brestu, o dva roky dříve, pochodovali na přehlídce Němci a Sověti svorně vedle sebe, po červnu 1941 se z nich stali nepřátelé na život a na smrt. https://www.stoplusjednicka.cz/jako-nejlepsi-pratele…