marcelburkert

A už vôbec nie v časoch Korony slepoty.

Po 15. apríli 2019 najväčšie mienkotvorné médiá sveta, vrátane Slovenska, niekoľko dní v kuse prinášali správy o z podstatnej časti požiarom zničenej parížskej katedrále. Hovorili o tom ako o tragédii nie len z pohľadu materiálnych škôd, ale aj z pohľadu kresťanstva, keďže katedrála Notre Dame patrí k významným symbolom kresťanstva. Aj keď modliacich sa parížskych kresťanov v nej za posledné roky bolo v porovnaní s „modliacimi sa fotoaparátmi“, hlavne z Ázie, neporovnateľne menej. Parížski kresťania už nechodili ani okolo katedrály, keď ešte fungovala.

Kto vie, či katedrála Notre Dame v plameňoch nebola „len“ znamením blížiaceho sa konca kresťanstva v podobe v akej ho poznáme, či mementom, že Bohu sa nemožno posmievať vyznávaním dogiem kresťanských cirkví, ktoré Boha teda riadne znevažujú. Kto vie, či katedrála Notre Dame v plameňoch nebola znamením začiatku doby inej „náboženskej kultúry“ vo Franzúzsku a nie len tam.

Kto vie, ako dlho ešte bude trvať nie to, kým katedrála bude zrekonštruovaná, ale to, kým bude opäť slúžiť svojmu účelu, a či niekedy vôbec. Bola postavená ako svätostánok a nie ako turistická atrakcia. Ak sa tak stane, určitým problémom snáď by potom mohlo byť už len to, že nejakej zanedbateľnej skupinke bude vadiť, že vo svätostánku sa už nebude vzývať Boh, ale Alah. Ale veď je to jedno a to isté, nie?…

Preto si ne-myslím, že prípadné riešenie tohto problému spočívajúcom vo formálnej zmene označenia svätostánku by mohlo v takom prípade spôsobiť nejaké väčšie protesty. Zvlášť nie v prostredí, kde sa multikulturalizmu darí; aspoň podľa mienkotvorných médií.

Mienkotvorné média o zhorenej Notre Dame hovoria a píšu ako o tragédii aj napriek tomu, že spojitosť s terorizmom, dokonca ani s islamským, preukázaná nebola. Ale kto vie, či by udalosť považovali za ešte väčšiu tragédiu, ak by sa zistilo, že požiar má na svedomí nejaký islamský terorista. Myslím si že nie, myslím si, že európski lídri a mienkotvorené  médiá by sa s tým hravo vysporiadali, tak ako pri mnohých islamských teroristických útokoch – Korán, Síra a Hadisy, ktoré preukázateľne predstavujú ideový zdroj k páchaniu terorizmu, by z toho vyšli ako nevinné.

Maximálne by vina bola zvalená na nesprávne výklady úplne jednoznačne daných nenávistných príkazov voči inovercom v islame. Z extrémizmu v takých prípadoch je odsúdený iba vykonávateľ. V trestnom práve krajín EÚ ale existuje aj niečo také, ako účastníctvo, alebo trestná súčinnosť, a teda podnecovanie, napr. na trestný čin vraždy, sa trestá podľa trestnej sadzby ustanovenej na vraždu. Netvrdím, že nenávistné články islamu, ktoré podnecujú nenávisť voči inovercom a navádzajú na likvidáciu inovercov, majú byť odsúdené súdom, to nie, ale spoločnosťou áno. Hlavne tou, ktorej sa islamské teroristické útoky už podľa názvu týkajú.

Nespochybňujem, že za požiarom katedrály Notre Dame nebol terorizmus. Ale je zvláštne, že požiar v katedrále sa pomaly ešte ani poriadne nerozhorel, a úrady už vedeli, že príčinou nebol terorizmus. Môžme sa potom čudovať prečo sa konšpiračným teóriám v takom „korektnom prostredí“ darí ešte viac ako hubám v lete po daždi.

Ale presuňme sa trochu ďalej za hranice Paríža.

Len v samotnom Francúzsku, a len počas jedného roka, sú zaznamenávané stovky prípadov vandalizmu na kostoly a svätostánky. A ich počet z roka na rok narastá. Koľko správ o týchto znepokojujúcich, alebo dokonca neporovnateľne znepokojujúcejších, prípadoch sme mohli za posledných pár rokov zachytiť v hlavných mienkotvorných médiách v porovnaní s počtom správ o horiacej katedrále

a dnes s počtom nakazených Koronavírusom???

Notre Dame v plameňoch to je bez pochybností smutná vec. Ale prečo nám doteraz nevadila celá rada, nie náhodných, ale úmyselných poškodzovaní kostolov a iných kresťanských, a nie len kresťanských, ale napr. aj židovských symbolov vo Francúzsku? A zďaleka nie len tam? Lebo v 1. rade o negatívnych veciach, ktoré majú, alebo môžu mať súvis s nárastom imigrácie z Blízkeho Východu a Severnej Afriky a nebodaj aj s istým „mierumilovným náboženstvom“, sa v mienkotvorných médiách v zásade nehovorí a nepíše. Je to politicky nekorektné. Aj keď sa hovorí, že islam je náboženstvom a nie politickou doktrínou.

Považujem za znamenie začiatku veľkej tragédie ak v mnohých mienkotvorných médiách sa kritika „novej“ totalitnej ideológie zakazuje, alebo nimi neprechádza. Žeby vzišla iniciatívne zo strany redaktorov, alebo novinárov takýchto médií? Tak to asi nehrozí. Problém z kritizovania islamu môže mať, alebo má, už aj obyčajný bloger najväčšieho mienkotvorného média na Slovensku – Denníka SME. „Odmenou“ za to mu je, alebo veľmi ľahko môže byť to, že sa zrazu ocitne mimo „vášho výberu“, alebo aj horšie. To iba dokresľuje situáciu a ukazuje na nový trend v oblasti slobody slova a prejavu, ktorý preberá jeden významný prvok z islamského „práva“, a to, že kritika islamu je neprípustná.

Zabúdame, že tzv. malé príčiny spôsobujú veľké následky. A k takým „malým príčinám“ patrí tiež to, ak sa v hlavných mienkotvorných médiách  zatajuje dokonca aj to, akú neskrývanú radosť vyvolal  u niektorých moslimov, dokonca aj v samotnom Francúzsku, požiar v Notre Dame. Iným to možno bolo jedno a zvyšní možno smútili. Netvrdím, že nemohli.

Možno to, čo sa deje vo Francúzsku sa našincov nejako špeciálne nedotýka preto, lebo Francúzsko nie je za našimi humnami. Ale nemusíme ísť až tam, môžme ísť do Nemecka (ak nás raz premiér Matovič pustí). Z veĺkých médií sa to síce nikto nedozvie, ale to neznamená, že nemôže byť pravda to, čo sa môže človek dozvedieť od tých malých, napr. že v krajine prebieha plazivá tichá vojna voči všetkému, čo symbolizuje kresťanstvo, či už sú to „len“ kaplnky, alebo kríže pri cestách, alebo na hroboch, čo v minulosti v tak veľkom rozsahu nebolo. Len v marci 2019 boli v Nemecku poškodené, alebo zapálené 4 kostoly. Takmer v každom prípade útokov vandalov na kostoly sa úrady a médiá snažia identitu vandalov zatajiť.

A ak na verejnosť náhodou unikne informácia, že páchateľmi boli imigranti, alebo vyznávači „mierumilovného náboženstva“, sú títo hneď prezentovaní ako duševne nemocní ľudia, aj keď náboženstvo, ku ktorému sa hlásia, za duševne choré sa nikto označiť neodváži, aj keď prekypuje zvrátenosťami k páchaniu ktorých nie sú vyzývaní duševne chorí jedinci, ale tí, čo chcú byť pravými nasledovníkmi proroka Mohameda v zmysle platného islamu. Takýmto páchateľom síce hrozí vyhostenie z Nemecka, ale vylúčenie zo svojej náboženskej spoločnosti im spravidla nehrozí.

Ale tí, ktorí sa odvážia poukázať na možnú spojitosť nárastu znesväcovania kresťanských symbolov s masovou imigráciou do Európy, tí to tak ľahké vo svojom kultúrnom prostredí nemajú – sú obvinení z nenávisti, nenávistných prejavov a rasizmu.

P.S.: Moja poklona pri tomto patrí všetkým moslimom, ktorí si dovolia verejne sa od zvráteností v islame dištancovať a označiť ich nie za dielo Božie, ale jeho pravého opaku. A robím to preto, lebo som si vedomý, že

za tzv. malými príčinami sú veľké následky,

a „nevinný“, „neškodný“ alibizmus stál na počiatku mnohých veľkých tragédií.

Ako povedal jeden veľký mysliteľ: Tento svet nezničia zlí ľudia, ale tí, ktorí sa na zvrátenosti nečinne pozerajú, alebo ich bagatelizujú.