Založ si blog

Buldog vs. Gepard – Najväčšie bežecké súboje II (2019 – 2020)

Prvá časť tohto článku, aj so súvislosťami a vysvetlivkami, že prečo Buldog… a prečo Gapard…, je tu:https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2021/03/05/najvacsie-bezecke-suboje-medzi-buldogom-a-gepardom-i-2016-2018/

a druhá časť je tu, nižšie:

 

Súboj č. 7

7.9.2019 – Bratislavský Nočný beh, 10 km

Bratislavský večerný Nočný beh, tzv. Night Run (2019), bol 3. bežeckým zápolením roku 2019 medzi Buldogom a Gepardom. Beh Devín – Bratislava, a Kros Rača – Kamzík, ukoristil Gepard, a teda natiahol víťaznú šnúru na č. 3…

Je zaujímavé, že zatiaľ čo ja som si v porovnaní s predošlým ročníkom tohto behu o 2 sekundy výsledný čas polepšil, Dušan si o 2 sekundy svoj čas pohoršil. Ide len o to, že kto z nás napokon zvíťazil…, a ako…

Buldog mal v lete problémy s nohou takže bežeckému tréningu sa takmer nevenoval, iba bicykloval. No napriek tomu bol odhodlaný podať dobrý výkon. Ja som si ale bol istý, že dnes Geparda veľmi hrýzť nebude. Navyše, v deň Nočného behu, si na obed, namiesto svojho obľúbeného pred súťažného segedínskeho gulášika…, dal dedinské cyklistické preteky, kde v teréne hodinu intenzívne šliapal do pedálov. A tak som mu pred našim duelom s plnou vážnosťou povedal, že dnes žiaľ nebude môcť byť mojim rovnocenným súperom… zvlášť ak sa cítim byť v pomerne slušnej forme… Ale že mu dávam určitú šancu na čas tesne, pár sekúnd, pod 50 minút… (pri troche tréningu bežne vie desiatku bez problémov zabehnúť za 46 minút) a že ak to zvládne, bude čestným víťazom pretekov! a to aj vzhľadom k tomu, že segedínsky guľáš, ktorý mal zjesť na obed, si odložil na čas 2  hodiny pred štartom večerného behu. Ja by som sa s takou náložou v žalúdku ani len nerozbehol! A Buldog???…

Od štartu, napriek spomínaným 3 hendikepom, ho to trhalo nastúpiť do úniku a vytrieť zrak nielen mne ale aj minimálne 90-tim percentám účastníkov tohto behu!

Ale stačili 3 rázne „povely“…, aby brzdil!, veď nebežíme šprint na 200 metrov, ale vytrvalostný beh na 10 km, a Buldog, si tentokrát, dal povedať.

A tak sa držal za mnou, alebo vedľa mňa a nehnal sa dopredu.

Ale na méte 4. km, keď som si myslel, že už začne odpadávať, som si všimol, že je na tom veľmi dobre – pekne natiahnutý krok…, dynamický švih… pohodový, nie buldočí! dych.., a tak som mu povedal, nech ide dopredu. Šiel predomňa a dokonca ma kamarátsky ťahal!, teda, na rozdiel od Geparda, v ňom ešte ostalo aj niečo ľudské…:-)

Po kilometri som už jeho tempu, ktoré teraz bolo 4:30, nestačil; aj keď som bežal v Buldogovm „vzduchovom tuneli“. Už už som chcel zvesiť nohy, a zmieriť sa, za daných okolností s dosť potupnou porážkou, keď Buldog zrazu vyhlásil, že to je na nás oboch asi prirýchle tempo a zvoľnil. Ešteže tak; pomyslel som si.

Potom ma mohol bez problémov trhnúť pri výbehu na Starý most smerom na Petržalskú stranu, teda asi 3,5 km pred cieľom, ale kamarátsky spomalil!, aby ma na ten most potiahol. V „zjazde“ z mosta som zas potiahol ja jeho, a tu zrazu, v tom našom pomerne vysokom tempe, kde sa vzala tu sa vzala, a nielen to, ale okolo nás doslova prefrčala, známa postava. Aj keď do tváre som mu nevidel, jeho nezameniteľný bežecký štýl som hneď opoznal – Bol to Paľo H., zvaný Tanečník, lebo podľa jeho slov, už niekoľko rokov vraj viac tancuje, ako beháva… V poriadku, veď aj tanec je zdravý.

„Za ním!!!“ zavelil som!…

Tento, v minulosti o dosť lepší maratónec ako sme my s Dušanom dohromady, ma v pretekoch porazil už ani nepamätám, a ešte v januári tohto roku (2019) bežal polmaratón až za 2:15!… Tak toto Buldog nesmieme dopustiť! aby nás Tanečník dal dolu!… Musíme na neho ísť tímovo!… Ale nebolo ani treba, lebo Tanečník sa v Sade J.Kráľa našej tímovej sily zľakol, alebo mu len jednoducho došli sily, a tým, že nás na chvíľu predbehol, chcel len zamachrovať…, ukázať nám blednúci lesk svojej niekdajšej bežeckej slávy. Tanečník už pre nás nepredstavoval žiadnu hrozbu a teda ho púšťam z hlavy. A začínam sa koncentrovať výlučne už iba na Buldoga! lebo, zdá sa, že guľášik mu už vytrávil a premenil sa v ňom na plameň buldočej energie! A obedňajší cyklopretek ho, zdá sa, iba dobre zahrial na večerný súboj! Musím byť teda v strehu; prípadne niečo na neho vymyslieť – nejako sa mu nenápadne stratiť v tejto tme, v tom kľučkovaní po parku, v tom pomerne stále hustom dave bežcov.

A tak som naskočil do prvého vhodného závesu jedného bežca, ktorý nás predbiehal v dosť vysokom tempe. Bolo to tempo na mňa prirýchle, ale mohlo by mi pomôcť splniť môj zámer – ak to s ním vydržím 200 metrov, pravdepodobne sa mi podarí rýchlo a nenápadne odpútať sa od Buldoga. Buldogova ostražitosť určite poklesla po tom, ako zistil, že v tomto preteku mi je, na prekvapenie, viac ako rovnocenným súperom. Mám za to, že si viac veril, ako neveril, že by ma v tomto behu dokázal zdolať. Ak sa mu teda stratím, bude si myslieť, že som zaostal…, zvlášť po mojich predchádzajúcich problémoch udržať sa za ním.

Tých 200 metrov vo zvýšenom tempe som vydržal a pokračoval som v ňom aj ďalej, aj keď som vedel, že dlho to takto nevydržím. Chcel som si ale spraviť dostatočný náskok pred opätovným stúpaním na most, ktoré sa nachádza jeden kilometer pred cieľom. Vedel som totiž, že Buldogovi takéto krátke stúpania vyhovujú, a keby ma pred ním dostihol, vyletel by na most rýchlejšie ako šakal a vidina víťazstva nad Gepardom by mu na záverečných 800 metrov dodala toľko adrenalínu, že by mi pri svojich časovkárskych schopnostiach – dlho udržať vysoké tempo – nedal v závere preteku zrejme najmenšiu šancu na úspech.

K mostu ešte ostávalo cca pol kilometra a ja som chcel veriť, že Buldog je minimálne 30 metrov za mnou. Avšak celý ten pol kilometer až k mostu, som mal nepríjemný dojem (alebo bol to len prízrak????), že počujem za sebou v tme podozrivé fučanie, ktoré sa niekedy strácalo, a po chvíľke sa opäť približovalo. Som mal obavu sa za seba obzrieť, aby som tam náhodou nezbadal Buldoga s odhodlaným výrazom na tvári a s pohľadom psa baskervilského hladného po ďalšom skalpe Geparda. Ak by som sa obzrel, a on by za mnou naozaj bol, mohol by som spanikáriť…, prepáliť na chvíľu tempo…, nedobre načasovať záver…, a tak som sa radšej neobzrel a snažil sa koncentrovať výlučne iba na čo najlepší štýl behu, správne došľapovanie, dýchanie.

Kým odovzdám slovo Dušanovi, chcem povedať len to, že v cieli som mu vzdal poklonu a tiež to, že, aj keď jeho bežcké meno stále píšem s veľkým B, znovu som zabudol na to, že Dušan nie je obyčajný radový buldog, ale skutočne je to Buldog s veľkým B, ktorého nemožno nikdy odpisovať!

 

Buldogov pohľad na vec:

Bezalo nas skoro 5000 bezcov, za lahkeho dazda, kluckovania a preskakovania kaluzi. Gepard korigoval Buldoga aby neprepalil tempo… Niektore useky v meste a na Starom moste som ho aj ja potiahol, pekne sme bezali jeden za druhym v priemernom tempe cca 4:45, ked tu, v Sade J. Karla, medzi 7. a 8. km nas predbehol Tanecnik – Paľo H. Gepard ho aj napriek tme identifikoval podla jeho dost netradicneho stylu behu. Tak sme sa za neho zavesili, nech nas teda chlapisko potiahne, ked mu to tak dobre tahá!  Dlho mu to ale nevydrzalo, a zaostal. Ale aj tak dobry vykon z jeho strany, ak este v januari bezal polmaraton za 2:15.

Tesne pred tym, nez sme zo Sadu J. Krala vybehli na Viedensku cestu, tam kde bola meta 8. kilometra, Gepard vyrazil vpred! Snazil sa to v tej tme spraviť nenapadne, ale ja som to zbadal a tak hybaj za nim! Gepard sa zavesil za jedneho bezca co celkom slusne tahal a tak sme sa ho drzali az po métu 9. kilometra (Až z Gepardoveho dojaka zistujem, že Gepard si myslel, že Buldoga sa svojim lisiackym úskom v tejto fáze pretekov zbavil! Nie, nie Gepard!, Buldog začína používať tvoje zbrane…:-))

Uz na zaciatku stupania na Stary most, smerom do mesta, nam ten vodič usiel. Nikto z nas nemal sil pokracovat v jeho tempe. Ja som sa ale udrzal za Gepardom; a to bolo to hlavné. Par desiatok metrov pred najvyssim bodom zaobleného mosta som nasadil do uniku! Ale Gepard moj utok dokazal pokryť (Pozn. Geparda: Ale nebolo to vôbec ľahké! Buldog sa začal vzďaľovať, ale akonáhle sa most začal trochu zvažovať, medzeru sa mi podarilo dolepit). A opat sa Gepard dostal predo mna. Stale som sa ho vsak dokazal drzat! a to az do cielovej rovinky. Tam Gepard pridal a zacal sa mi vzdalovat. A ja som uz nekladol odpor, lebo uz som nemal síl na zaverecny spurt s Gepardom.

Marcel je dobry bezec, pekne ma na prvých kilometroch potiahol a ukludnil; inak by som takyto cas dnes nespravil. Prepalil by som tempo. Aj ked mi nakoniec zlozil poklonu a povedal, že vysledok by bol s najvacsou pravdepodobnostou opacny, ak by som ja v ten den nebol este aj na cyklo pretekoch v Ivanke pri Dunaji. Tam som na 26 km trati zajazdil v case 1:02h 6-te miesto. Myslel som, ze to tam bude brnkacka, ale bol to tazky cyklo pretek – stale v plnom zabebere po blate a polnych cestickach. Takze ktovie, nebyt tych cyklopretekov tak náš  duel s Gepardom by sa mohol inac vyvíjat a ak by doslo na zaverecny sprint tak urcite by tam bol silny zaverecny náboj vo finiši, kde by z Geparda chlpy lietali! :-), ci uz by prehral, alebo vyhral. Nie vzdy v nom vyhravaju iba cistokrvni sprinteri.

Castokrat ho vyhravaju aj casovkári, klasikári!…

Zalezi na tom, či pred tým sprinterov dostatocne uštvali.

Gep dobehol v čistom čase za:47:45, co mu v nabitej konkurencii vynieslo pekne 22. miesto v jeho kategorii, a ja som dobehol 5 sekund za nim, čo činilo asi 20 metrov, ktore mi dal v zaverecnych 100 metroch, kde som uz nestacil na jeho zeverecny finis. Palo dobehol tiez v slusnom a aj peknom case – 48:48.

Nie noční jazdci, ale noční bežci! na stupňoch víťazov.. so svojimi medailami.

Oslava behu…

Pozn. Gepa na záver:

Doma, po pretekoch, manželka nadhodila:

Tak čo, zasa si prehral s osemdesiatnikmi?

Očouvej, odpovedám jej, Vilko je iba sedemdesiatnik!  a nepredbehol ma!

Vážne? Pýta sa ma.

Áno! A ani nemohol!

Ako to?

Má zranenú nohu; odpovedám.

Hmm, tak to ti teda blahoželám…

 

č. 8

7.12.2019 – Dúbravská, vychladená…, zimná desiatka

 

Ale dobrá je aj čapovaná tanková plzenská dvanástka…

Tomuto preteku predchádzal októbrový Beh Devínskou Kobylou 2019, ktorý som vyhral, a potom novembrový

ATÉNSKY MARATÓN, v ktorom pre zmenu dominoval Buldog, pričom v gréckej metropole mi nadelil 25 minút!

 

K Dúbravskej desiatke:

HOVORÍ BULDOG:

Budicek o 7h rano, 7:45 beh na kupalisko Rosnicka pre startove cisla. Aj Gepardovi som spravil servis! Nech si len Gepardík doma v pokoji časuje formu na preteky a nestresuje sa. Aj cislo exluzivne som mu vybavil -1111 ! 🙂

len aby mal motivaciu extra,

vratit mi prehru z Grécka. 

Budlog este v Kauflande nakup stihol, 3 koberce doma vyprasil! a k ranajkam sa dostane az 45 min. pred startom. Ranajky vynimocne manzelka mu nachystala… Buldog vyhladovany ako vlk rýchlo zbaští hlboky tanier ovsenej kase s mliekom a medom a s bananom a s „kakaukom“…:-). Nemá  veľa času. Deti mu startuju v ramci podujatia na kratsich tratiach už o pár minút. Nakoniec pre oboch vo svojich kategoriach 4. miesto…

 A tu uz na scenu nastupuje dvojica Buldog a Gepard!…

Sebavedomo sa na starte obaja staviame za vodicov na tempo 4:30… Trochu ambiciózne, ale nevadí! Spomaliť sa dá vždy!… A Gepard, ako palcom naznacuje, má číslo 1111, tak má ako VIP bezec právo stáť hoci aj v prvej línii pretekárov!…

Po startovom vystrele, ako mam vo zvyku, a v krvi, som vystrelil tiez, ale ako gula! z kanona. Nechtiac predbieham aj vodicov na tempo 4:30.

Gepard aj keby chcel, nemal sancu sa na mna nalepit, ako to on ma vo zvyku – pekne sa len viezť, schovavajuci sa vo vzduchovom tuneli supera, a nechavajúc vyšťaviť ho, aby mu v pravej chvili, ukazal svoj chrbat v cieli. Nie, nie gepardík, odpáram ta hned na zaciatku! Nebudes sa ty priživovať!

Po 200 metroch od startu si ale vravim: Buldog brzdi!… neprepal tempo, Gepard striehne! kazdu tvoju chybicku nekompromisne vyuzije, a ked sa rýchlo vycerpas, ukaze ti chrbat!

Po 2 km mi vodiči na 4:30, po otocke v Liscom udoli, teda v miernom stupani, utekaju…. Na 3. km trat stupa prudko do lesa poza Juventu… Kopec dava zabrat…, predbieha ma asi 5 bezcov, čo ma dost demotivuje. Nohy otazievaju. Hovorim si: Dnes na tom asi nie som najlepsie. Alebo som prilis uhnal tempo na zaciatku. A ocakavam utok Geparda. Ale on nikde! To je dobre! Z kopca to rozbalujem a viem, že ze aj Gepard to dole kopcom vie rozbalit. Ale on stale nikde!

Vbieham do druheho, zaverecneho kola. Dole v Liscaku pred otočkou mám dobre tempo – 4:30 a bezim uz s lahkostou, kríza je preč! Hovorím si, že po otočke v protismere už stretnem Geparda a uvidím, či je v bezpečnej vzdialenosti.

Ale on nikde!…

To neni mozne! ze mi Gep nedycha na chrbat!

Po cca 250 metroch od odocky stretavam v protismere Vilka. A Gepard stále nikde! Ani pred nim, a ani dlho za nim! Ze by dostal krce? Alebo vyvrtnuty členok?… Alebo zeby ma uz nepozorovane predbehol!?… a ja som si ho nevsimol!? Žeby to bol jeden z jeho zakernych ťahov???

A zase je tu ten kuva kopec, tempo ide dole, nohy su uz dost tazke…a tu vidim Paliho Hraska pri ceste ako diváka a hned sa ho pytam: Videl si Geparda predo mnou? Nie, nevidel som ho este, odpoveda. Tak je asi za tebou…, dodáva. Uff! aspon ze tak!… Ale bacha Buldog! lebo to znamena, ze Gepard moze zautocit!…

Pred vrcholom kopca, asi 2,5 – 3 km pred cielom, v tom najstrmšom mieste, idem na chvílku do chodze a setrim sily. Pritom sa instinktivne otacam, ci nahodou Gepard nevstal z mrtvych, a… nechcem verit vlastnym ociam!

Vidim za sebou, po víťazstve vyhladovanu selmu! (druhý zprava),

ako sa ku mne blizi vyspanovany sviznym krokom, a to presne v tom stúpaní, kde som ja po každom citil tazke nohy! Zjavne si Gepard velmi dobre rozlozil svoje tempo, neprepalil ho ako ja, a teraz bude útočiť! (Na fotografii vyssie nevidiet to najprudsie stupanie, ta „stena“ este len príde).

Je zle! Stav najvyssej pohotovosti! hovorim si. 

Po pretekoch sa dozvedám, že Gepard, ked sa blizil k Palimu, dal mu znamenie, aby bol ticho!, aby Gepa nepovzbudzoval, aby Gep ostal ostal pekne inkognito…, aby mu Pali nahodou korisť nevyplašil!…

Ked som sa v najprudsom stupani pretekov obzrel za seba, moj pohlad sa stretol s Gepardovym. Mohol vidiet v mojich ociach zavan strachu… ALE! bol to len zavan! lebo ja som vedel, ze ked som uz takmer na najvyssom bode stupania, tak coskoro to s nacerpanou energiou v stupani, do ktoreho som siel velmi zvolna, to dolu kopcom dokazem riadne rozkotulat a kym sa Gep dostane na vrchol, tak ja uz mu budem z dohladu zgulany pod Juventou a to by uz pre neho malo byt definitivne KO. To isté, co ja jemu teraz, mi spravil pred dvoma mesiacmi na Behu Devinskou Kobylou Gepard, ked on, pred vrcholom „smrtaku“, takmer zastal, aby nabral sily do bližiaceho sa zjazdu a na zvyšok trate. Tým sa jeho naskok v stupani časovo sice docasne zmensil, co mna navnadilo k ešte k vacsiemu vydaju energie, aby som zmensil casovy naskok, ale kym som sa dostal hore, on uz s obnovenou energiou upaloval dolu a bol nenavratne prec a ja v prdeli so silami…

A toto mozno bolo aj teraz rozhodujuce, ze kým on, vysileny na vrchole kopca, lebo v snahe ma dostihnut v stúpaní, stratil vela sil, pričom ja, s usetrenymi silami v stupani, som mal potom take zrychlenie, ze ho to muselo psychicky zlomit! Použil som jeho vlastnú zbran!

Kedze Geparda som sa tak definitivne zbavil, posledny 1,5 km som siel iba v treningovom tempe. Zaverecny sprint sa tak nekonal, co ma trochu mrzi, ale zaroven aj hreje!…

Áno priatelia… Buldog dnes pekne natrhol Gepardovi prdel 🙂 Nepomohlo mu ani VIP cislo na hrudi: 1111. Buldog uz nie je vrčiaci ratlik, ako sa na začiatku sezóny možno zdalo! Opäť je to nekompromisný trhajúci Buldog! Dnes dobehol za 48:02 v čistom, čo znamená 50 sekund pred Gepardom!… a to je na 10 km preteku pre Gepa dost potupna porazka. Rano to ale nevyzeralo, ze by Buldog dominoval – vecer pred pretekmi totiz absolvoval dve rozne predvianocne posedenia. Bola kapustnica, vinko aj pivko… Do postele siel o 02:00 a hovoril si pritom: Gepard uz urcite davno spinka, striktne dodrziava spankovy rezim, len aby bol ráno vo forme…

Inak trat mala celkovo prevysenie 130 m, čo je na cestne preteky na 10 km dosť vela, To je akoby ste vybehli na strechu Narodnej banky a plus 6 poschodí navyse.

Vilko, aj ked je rocnik 1942, s jeho casom 47:39, ktory na tejto trati dosiahol pred rokom, v r. 2018, by nas dnes trhol oboch. Tohto roku má vlecuci sa problem s nohou a tak bol dost limitovany. Ale aj tak dosiahol na jeho vek vyborny cas – 52:00, v pohodovom tempe. Je to jednoducho Keňan, len je biely.

 

HOVORÍ GEPARD:

Buldog ušiel Gepardovi už po prvých pár desiatkach metrov a v polke trate, teda po 1. kole, mal náskok už 200 metrov. Gepard sa ale nevzdával a veril, že jeho šanca ešte príde. Veď preteky sa väčšinou rozhodujú až v druhej polke.

Na 6. km náskok skresal na 60 metrov a pomaly už začínal cítiť buldočí pach… Ale, aby si Buldog nevšimol, ako Gepard ukrajuje z jeho náskoku, tak Gep sa pred 180 stupňovou otočkou na spodku Líščieho údolía schoval za vysokého bežca, aby si ho Buldog po otočke v protismere nevšimol, a ostal v kľude, ale s Gepardom za chrbtom!!! Ak by to takto vydržalo až do posledných 100 – 200 metrov metrov pred cieľom, tak kurzy stávkových kancelárií by na víťazstvo jednoznacne favorizovali Geparda!…

Prečo som chcel, aby si ma Buldog za sebou nevšimol???  Totižto Buldog je dobrý časovkár. Má to z cyklistiky. Vie udržať vysoké tempo aj 3 či 4 kilometre. Často krát to ale robí v najmenej vhodnej fáze pretekov – hneď v úvode, a tým prepaľuje tempo. Ak ale prvú polku pretekov neprepáli, a nasadí vysoké tempo tak 3-4 km pred cieľom, vtedy mám proti dosť malú šancu na úspech. Vyhrať nad ním môžem jedine vtedy, ak: 

  1. Buldog je z formy
  2. Buldog po nejakej pivno – alkoholickej, „párty“,
  3. Buldog je po nočnej,
  4. Buldog má natrénované menej než málo,
  5. Buldog je nieže prejedený, ale doslova prežratý všakovakými mastnými „dobrotami“,
  6. Buldog prepáli na začiatku pretekov tempo,
  7. ALEBO, a to je pre GEPARDA životne dôležité…, BULDOG je málo ostražitý a… Geparda si tak privedie na „zadnom kolese“ do posledného kilometra, alebo ešte lepšie (lepšie pre Geparda), do posledných metrov pred cieľom. Teda: čím neskôr si Buldog svoje zanedbanie všimne, tým sú jeho šance na víťazstvo menšie.

A na Dúbravskej desiatke sa to vyvíjalo dobre! Buldog si ani v 2. polke trate, po otočke v Líščom údolí, nič podozrivé nevšimol!

V stúpaní z Líščieho údolia doprava hore do lesa, na 8. km, sa však ozval Buldogov pud sebazáchovy a zavelil mu, aby sa obzrel, aby skontroloval situáciu na bojisku. Jeho pohľad sa okamžite stretol s vražedným pohľadom Geparda, ktorý bol za ním v prudkom stúpaní už na dosah. Gep zbadal v očiach Buldoga neistotu až paniku! čo bolo znamenie, že Buldog stráca pevnú pôdu pod nohami a že šanca Geparda prichádza! Ba Gepard si bol už takmer istý, že dnes Buldoga zdolá!

Zdalo sa, že Bogovi v kopci sily úplne dochádzajú . Ale Gep sa prerátal. Bog bol pomalší iba v stúpaní, ale akonáhle dosiahol najvyšší bod trate rozgúľal sa tak, že takmer zotrvačnosťou sa dovalil až do cieľa s výrazným náskokom pred Gepardom.

Svoju prehru Gepard dáva na vrub metodicko-taktickej chybe…: Týždeň pred pretekmi som svojimi rečami zbytočne vydráždil Buldoga a to k veľkému výkonu. Vyhlásil som, že Gepard ho na domácej pôde, aj keď to bola aj Buldogova domáca pôda…, dá isto dolu…, lebo chce aspoň malú náplasť na potupnú prehru z Atén!

Vždy si pred pretemi hovorím, aj keď to nedodržiavam, že lepšia taktika pred pretekmi je pred súperom hrať na tú strunu, že sa necítim dobre…, mám zdravotné problémy…, nemám natrénované…,

jednoducho uspať protivníka a potom mu vytrieť zrak!

Ale Gepard nie je líška. Preto nevie klamať ani zavádzať…

Buldoga, táto metodická chyba Geparda nakopla, a aj preto si mohol 45 min. pred pretekmi dovoliť aj taký nešfár, ako je zjedenie plného taniera ovsených vločiek s mliekom!… Tak po takomto dobytí energie by sa Gepard v pretekoch cítil ako dobitý pes! Ale nie buldog! na Buldoga sa to zjavne nevzťahuje. Gepard by sa s takýmto nákladom v žalúdku stal ľahkou korisťou čo i len pražského krysaříka! nieto Buldoga!…

S výsledným časom, na nie práve najrýchlejšej trati Dúbravskej zimnej desiatky, by som bol aj spokojný; kebyže nie Buldog!!!…

Prehru prijímam, ale  n e m – z a b ú d a m,  Buldog! Budúcu sobotu na behu Hodonín – Skalica ti nič nem – darujem!!!

 

č. 9

14.12.2019 – Hodonín – Skalica, 12,5 km

 

Ráno, keď sa Gepard doma chystal na preteky, manželke na otázku: Kam sa zberáš?… odhodlane odpovedal, že ide do Skalice dať dolu Buldoga!…

Odvetila mu na to, že aj keby sa tomu potešila, tak o tom pochybuje, lebo Buldog je Buldog, a ten keď sa do súpera zahryzne!…, nepustí! a teda na cestu mi odkázala, aby som bol realista.

Na štarte sa Gepard cíti vo výbornej fyzickej forme a psychicky je naladený na tej správnej vlnovej dĺžke. Vetrí výhru! Aj keď toho optimistickejšieho pred pretekmi hrá Buldog:

Po štartovom výstrele ale Gepard musel počas druhého polkilometra pretekov zmazávať Buldogov náskok, ktorý si Buldog, v nahustenom pretekárskom poli, a v technickom profile úvodných 500 metrov trate, vybudoval vďaka svojmu agresívnemu štýlu…, pri ktorom mu každý pomalší bežec pred ním radšej z dráhy ustupuje…,

keď za sebou fučanie a dupot Buldoga počuje:-)

Bog je známy svojimi výbušnými úvodmi. S tým treba počítať.

Keď ho Gep po 1. km dobehol, tak sa na Buldoga nenápadne zavesil. Pekne sa teraz bude Gepard za ním viezť, až kým to len pôjde; a najlepšie až do cieľovej rovinky, v ktorej Gepard dokáže s Buldogom spraviť krátky proces jediným rýchlym zdrvujúcim nástupom…

Prišla méta 2. kilometra a všetko ide podľa plánu. Buldog netuší, kto mu visí za chrbtom. Vlhkým počasím sú jeho zmysly otupené. Na strane druhej, Gepard si musí dávať veľký pozor, aby na seba neupozornil. Ani odpľuvnúť si nemôže. Buldog rozozná, keď si odpľuje bežný smrteľník, a keď si odpľuje Gepard!…  Ale na začiatku 4. kilometra sa Buldog predsa len otáča a vidí za sebou svojho úhlavného nepriateľa. No neprejavuje ani len známku paniky. To pre Gepa naozaj nie je dobré znamenie. Znamená to, že Bog sa aj dnes cíti na víťazstvo – už tretie v rade a zachováva si chladnú buldočiu hlavu.

Tak táto karta, po minulej sobote, nevyšla Gepardovi ani dnes.

Nuž, sra…l to pes!…

Ale Gep nestráca hlavu a verí si!, lebo Buldogovo tempo nebolo vysoké. A tak na 4. kilometri Gep vytiahol ďalší tromf – pokúsil sa ísť do trháku. Ale Bog jeho nástup poľahky pokrýva a likviduje už v zárodku. A teraz, pre zmenu, Bog, cca 1,5 km sa vezie za Gepardom, a čaká, čo Gepard spraví. Používa jeho taktiku. Nech tvorí hru Gepard, a Buldog sa bude prispôsobovať.

Pred kruhovým objazdom v Holíči, v miernom stúpaní, tesne pred métou 6. kilometra, Bog len trochu šliapol na plyn, ale aj to málo stačilo na to, aby sa od psychicky nalomeného Geparda odlepil. A čochvíľa na to, na kruháči, bol Bog už 15 metrov pred ním. Keď Bog videl, čo toto nepatrné zvýšenie tempa s Gepardom robí, tak za kruháčom sa rozhodol zasadiť mu definitívny úder – zaradil z trojky nie do štvorky, ale do päťky! A bol fuč; ešte skôr než sa Gep stihol spamätať. Na necelých 7-mich kilometroch, zostávajúcich do cieľa, spravil Bog na Gepa 2 minúty. To je pre Gepa ešte väčšia potupa ako pred týždňom na Dúbravskej desiatke! Ťažko sa mu s týmto bude zimovať.

Aj keď Gepard v Skalici dosiahol na tomto behu svoj naj čas za posledné 3 ročníky, na Buldoga to vôbec nestačilo. Ťažko sa to Gepovi dáva na papier… Tretia zdrvujúca prehra s Buldogom v rade! Dnes Gepard Buldoga iba veľmi jemne svojimi pazúrikmi poškrabkal.

 

Buldogov pohľad: 

Nuž Gepard rychlo si si rany vylízal po 3 prehrách v rade, keď už doják píšeš…

K pretekom:

Gep mal pred startom taktiku byt pekne v teplucku co najdlhsiena na mestskom urade a ja som vonku pobehoval a medzi tym sa aj zahrial cajíkom s rumom, ktory tam ponukali.

Ako Gep pise… prve 3 kilometre som o nom netusil. Prvy kilometer som bezal dost rychlo – v tempe 4:09, druhy km som uz zvolnil na 4:47, ale v priemere to stale bolo vysoke temo. Gepard je preto urcite daleko vzadu… myslel som si.

Po 3. kilometri ma nieco nutkalo: otoc sa!… otocil som sa, a tam, 30 cm hned za mnou, Gepard nalepeny!… Nuz pekne som mu vzduch rozrazal 🙂

To uz veselo prsalo, taky mrznuci dazd padal a dost fukal protivietor.

Na méte 3,5 km sme sa vymenili a Gepard zacal tahat, ale hned sa schoval aj on do zavetria za zdatneho 30-tnika, ktory bezal svižným ustalenym tempom. Tak sme sa nechali od neho pekne tahat az do Holíča. Pred prvym kruhacom v Holiči Gepard vymenil toho mladika za o čosi pomalšieho šedivého „dedka“… v domnení, ze to Miki Dzurinda…, a že by to mohol byť zaujímavý skalp… (Miki to však nebol).  

No mne to spomalené tempo nepasovalo a tak som sa dolepil na toho osvedceneho 30-tnika. Gepard zareagoval, pustil sa za mnou, ale v miernom stupani k druhému kruháču, ktorý bol presne v polovici trate, začal Gep trosku strácať, a to sme zrýchlili iba mierne – zo 4:32 na 4:23.

Na kruháči som už viedol o polku kruháča. Nasledovala dlha rovinka az do Skalice. Po chvíli som sa obzrel a videl som, ze Gepard stráca coraz viac. Na zaciatku 8. km som ho už nevidel, ale bolo tam veľa bežcov, takze som nemohol vyluciť, že sa za nejakým z nich neskrýva. Vedel som, ze Gepard moze vzdy zautocit a ze finis je jeho silnou strankou, a tak som si chcel spravit este vacsi naskok, aby Gepa ani len nenapadlo ma ohrozit.

Spomínaného 30-tnika som už dávno predbehol a medzi 9-tym až 10-tym km som fičal v malej skupinke bežcov zavratnym tempom – 4:20… Méta 10. km bola kusok pred cedulou Skalica a na nej som mal cas na 10 km rovnych 44:40! To je lepsie nez je moj oficialny osobak na desiatke!

Uz mi zostavalo len 2,5 km. Stále som sa drzal tych chlapikov. Na méte 11. km mi utiekli na takych 20m. Poslednych 500m som sa na nich dotiahol, uz som videl cielovy obluk, ze ich tam pekne spravím…, a tak som este pridal a oboch som trhol tak 50m pred cielom…,

ked tu zrazu vidim, ze cesta do ciela sa staca opacnym smerom. Do prdele, s tým som nerátal, treba este obehnut väcsiu polku námestia. To ma rozhodilo, trebalo este „rezať“ prebehnut 4 pravouhle zákruty okolo kostola po mokrych macacich hlavach…. Ti dvaja zrejme dobeh do ciela poznali a na 3. zatacke ma dobehli. V zatackach som si ale hlavne kontroloval to, ci Geparda nevidim. Ale nikde ho nebolo a tak som bol v klidku… Ale nedalo mi to a v zavere som este stihol jedneho z tej dvojice chlapikov predbehnut.Tak mu treba…

A tu uz dobieha Gepard. A ako vidiet, tesne pod hranicou jednej hodiny!

Cielovy cas som myslel, ze dam pod 58 min, ale nakoniec to bolo 58:04, ale cisty cas bol krasnych 00:57:58 🙂 Dobehol som takmer 2 min pred Gepardom 🙂 Jednu minutu po ňom dobehol skvely Vilko (veľké zlepsenie oproti desiatke spred tyzdna) a kusok za nim Šafo.

Priemerne tempo som mal 4:30. „Pokazilo“ mi ho zaverecne mierne stupanie na skalicke namestie po dlažobnych kockách a nečakaný obeh okolo namestia s pravotocivymi zakrutami po mačacich hlavach.

Definitivne KO som dnes Gepardovi zasadil už v polovici trate – na kruhaci v Holici. Dufam že si to zapameta! a bude mat voci Buldogovi vacsi respekt! aj na kratsich tratiach!…:-)

 

Poznámka Gepa na záver k týmto pretekom, resp. k bežeckým priateľom:

Priatelia, Buldog je na nezastavenie! Keď chcete aj naďalej na diaľku sledovať naše súboje, musíte ho presvedčiť aby mi na pretekoch na budúce dával náskok!

 

Sezónu 2019 síce vo vzájomných súbojoch vyhral Gepard, tesne – 4:3, ale posledné 3 súboje s Buldogom prehral!

 

2020

č. 9

8.2.2020 – Petržalská zimná desiatka

 

Hovorí Buldog:

Ahojte bezci. Som velmi rad, ze po rokoch som si sutazne zabehal aj s vitarianom Radimom, borcom, ktory ma priviedol k zdravsiemu zivotnemu stylu,  ciastocne k vitarianstvu a pôstom, a tiez k behu.

V predminulom desatroci, presnejsie okolo roku 2008, sme s Radimom (na obrázku vyššie v strede) dost intenzivne chodili aj po pretekoch, kde Radim vzdy nado mnou vyhral. Ked Radim prestal sutazne behavat, mal som stastie, ze ma skontaktoval s Marcelom, ktory ma tiez bezecky potiahol, je to tiez skuseny bezec starej skoly, ktoremu som na pretekoch zväcsa tiez len chrbat videl. Ale doba sa meni a ja mojich ucitelov dokazem teraz aj porazat, teda velmi v dobrom to myslim, to je len take nase hecovanie, ktore nam robi radost a motivuje nas trosku. Nad Marcelom sa mi pred dnesnymi pretekmi podarilo vyhrat uz 3x v rade, ale vsetko to bolo len na ceste v dlzke behu 10-42km. Uvidime ako to bude tohto roku v terene, v lese, kde je Gepard ako doma…, je tam sampion. Tesim sa aj na dalsie behy s Radimom, ktory ma v plane obcas s nami vybehnut aj na preteky.

Tak teda k behu… k tej 10-ke:

Na start pribieham aj s Radimom v poslednej chvili – musel som deti odovzdat do strazenia… Marcel na nas kyvne a medzerou v plote sa presmykneme k nemu, blizsie k startovej ciare, aby sa nam spolu bezalo veselsie a aby Marcel nemal pozičnú výhodu!…

Buuum …start!… Cesticka okolo Chorvatskeho ramena po starte je uzka, treba kluckovat, zvysil som tempo a obieham vsetko co sa da bežiac takmer po svahu ramena lebo vpredu je to menej nahustene.

Asi 1 km po starte som sa, podla vzoru Geparda, zavesil za chlapika, ktory uz mal svoj vek, ale dokonala atleticka postava sa prehliadnut nedala a jeho okuliare mi hovorili, ze by to mohol byt Ivan Stefanec – nas europoslanec a dobry bezec. Mal vyrovnané celkom rezke tempo ktore mi vyhovovalo a vsetko islo podla planu – zdolat Gepardaaj 4 krat v rade.

Ano, prve 3 kilometre som nemal potuchy, kde obaja su, ale dufal som, ze hlavne Gepard je v bezpecnej vzdialenosti za mnou, lebo štart som mal ostrý a Gepard začína preteky vždy rozvážne. Z Marcelovho dojaka čitam, ze Gepard mal prespekulovanu taktiku ako uniknúť Buldociemu zraku! Kryl sa dobre za Radimom, lebo naozaj len Radima som za sebou videl, ked som sa za seba obzrel po prvych 3 kilometroch. 

Pár stoviek metrov po otocke na hrádzi, to už bol 5. kilometer, ked som za sebou pocul nejaky silnejsi dych, akoby ustvaneho jelena…,

obzriem sa, a… 1 meter za mnou bol Gepard! Doslova na mna nalepeny!, aby co najviac vyuzival moj idealny buldoci vzduchovy tunel. Normalne som uz zacinal citit jeho dych šelmy na svojom krku… Nebol to ale jeho typicky tichy dych Geparda. Zeby mu uz na 5. km dochadzala para???

A hovorim mu: Gepard, neprepalujem tempo? Robím dobre, ked som sa zavesil za Stefanca?  A Stefanec sam na to aj hned zareagoval: Ano! dobre 🙂

Jeho tempo bolo ustalene, kazdy kilometer medzi 4:30 – 4:35; siel ako hodinky… Ako tak som mu stihal, ale Gepardov dych bol coraz tazsi. Ledva odfukoval.

Na zaciatku 7. kilometra nam Stefanec trochu usiel a na Gepardovi bolo vidiet, ze sa trapi, že to dnes na víťazstvo asi nedá.

Zrazu, z nicoho nič, ma Gepard presprintoval a to takou rychlostou, akoby uz vbiehal do ciela! Co je pre pánakrala toto?!!! Co to má znamenat? Dal si Gep nejaky zakazany doping?!… Skrátili vari organizatori trat?!… Akýže to úskok na mna tentorkrat Gepard skúša???… Predbieha ma asi o 7 metrov, ked tu zrazu rýchlo zastaví…, rychlo sa otočí o 180 stupnov proti mne…, zaujme postoj pištolníka a zakričí: Buldog! Vzdaj sa!!!…

Fúúúha! Ostal som na chvilu v miernom šoku, ked som si nahle uvedomil, že to Gepard dobre vymyslel – aspon takto chcel zdramatizovat tento nas duel, keď uz vedel, ze prehrá. Na to hned zahlasil: Bez! Ja ustupujem z pozícií.

Tak toto mi pridalo sebadoveru, uz sa len na Stefanca opat dolepit, co sa mi aj hned podarilo, a udrzat sa mu v zavese. Nebol by to veru po Gepardovi ten Stefanec zlým skalpom! v jednych pretekoch! Ked uz sa nemozem pretekat s dokonajúcim Gepardom. Teraz, ak sa udrzim v Stefancovom zavese, sa v cieli zahram na geparda ja!

Bol som tak nabudeny, ze som sa neovladol a ako mlady bezecky zelenac som to pri zbehu z hradze rozpalil a predbehol Stefanca asi o 20m. Stalo ma to vsak zbytocne sily a vyvedenie z tempa ma zadychalo. Po 500m pocujem za sebou dupot noh! Gepard to nebude! On beží ako mačka. Bol to Stefanec. Prefrcal okolo mna v takom malom stúpaní, získal asi 5 m naskok, ale dotiahol som sa na neho a bezal za nim lesnymi chodnikmi v Petrzalskom luznom lese az k Velkemmu Drazdiaku. Tam som pri labutiach zbadal mojho syna Dusanka, ktory pred ¾ hodinou bezal detsky beh na 800m a skoncil na 2mieste. Zakrical som na neho: Poď! potiahni ma! a on sa rozbehol a tahal! To bolo asi 1 km pred cielom ked sme preficali okolo Stefanca… a tomuto hovorim, pod, potiahneme vas! A on, že dik, že netreba.

Nuz, bezecky zelenac po druhé!…:-). Nastúpil som do trhaku priskoro. Skuseny harcovnik Stefanec asi vedel, ze ma napokon dostane 🙂 Aj ked som posledny kilometer bezal najrychlejsie zo vsetkych, pricom sa na nom bezalo aj po strku a trave, tak Stefanec ma trhol asi 200m pred cielom a v cieli mi dal fora asi 20m. Ale nevadi, nemal som oficialne startove cislo, len od dcery z detskeho behu pozicane, tak som ho nechal:-) Keby ale bol na jeho mieste Gapard!, to by som len tak nenechal! To by som bojoval ako buldog s levom krížený… V kazdom pripade,  minimálne jeden skalp Ivana Štefanca uz mam, z desiatky na Zeleznej studnicke, kde som ho presprintoval velmi tesne pred cielovou ciarou. Ale tomu je niekolko rokov späť. Mohlo to byt v cca 2014, mozno pred Brnenskym polmaratonom, na ktorom som ale velmi pohorel.

Petrzalsku desiatku som si napriek tomu uzil, ved natrhol som prdel Gepardovi a to bolo to hlavne:-) Aj dobra partia kamaratov bezcov sa zisla, tak super den bol. Aj ma na nahovorili aby sme sa po behu okupali…, ked uz tam neboli sprchy.

A naozaj, prvy krat v zivote som sa v zime okupal v prirode. Voda mala +5C a vzduch asi tak isto, ale zubate slnko trochu hrialo a tak to bol velmi prijemny zazitok.

P.S.: Reagujem svojim „dojakom“ na ten Gepardov trochu neskor, lebo este vecer po behu som sa presunul na obecnu zabijacku do Lozorna. Mal som chut na cigansku, dal som si hned 2ks a par poharikov vinka k tomu na oslavu mojho dalsieho triumfu nad Gepardom:-)

 

A tu je už spominany dojak deklasovaného Geparda:

 

Prvý súboj 2. desaťročia 3. tisícročia chcel Gepard jednoznačne vyhrať; zvlášť po predošlých troch porážkach v rade, ktoré na jeseň 2019 potupne od Buldoga utŕžil. Buldog ale nové desaťročie začal bežecky vo veľkom štýle. Hneď po štarte Gepardovi ušiel. Gepard však bol odhodlaný zvíťaziť a počiatočný, obvyklý rýchly štart Buldoga, ho nijako nerozhodil. Veri, že jeho chvííľa príde. Darilo sa mu držať Buldoga na dostrel 20-30 metrov. Na začiatku 4. kilometra sa s pomocou kamaráta vitariána – Radima, na Buldoga dotiahli. V tom momente Buldog zavetril nebezpečenstvo, obzrel sa, ale zbadal iba Radima, a tak nepanikáril. Jeho úhlavný nepriateľ bol Gepard! nie Radim. Netušil, že za Radimom je ale schovaný Gepard!…

Pred otočkou na hrádzi, na méte 4. kilometra, môj „vodič“ Radim trochu ubral na tempe, z čoho vznikla medzera medzi nami a Buldogom. Keďže otočka už bola tesne pred nami, okamžite som medzeru dolepil, a to doslova po špičkách, aby Buldog nič nezavetril a zavesil sa neho čo najbližšie, aby si ma na obrátke nevšimol. Bolo jasné, že pri ľavotočivej otočke, ak v nej nebudem včas, Buldog si ma pri klopení U zákruty všimne. (V „príbehu“ č. 7, Dúbravská desiatka, som vysvetľoval, prečo považujem za dôležité držať sa za Buldogom inkognito).

Po cca 300 metroch od otočky Buldog zistil koho má za sebou. Nepotešil sa tomu. Veď bude musieť načrieť do svojich síl o dosť hlbšie, ak bude chcieť vyhrať! A to bolí. Každého! Beh je krásny, môže byť pôžitkom, ale len do bodu, za ktorým je už prekračovanie hranice prirodzenosti.

Nasledujúce 2 km som sa držal Buldoga ako kliešť, ale cítil som, že jeho tempo, ak nespomalí, dlho nevydržím. Múdre hodinky, merajúce tempo v jednotlivých kilometroch atď. som až do tohto preteku nenosil, len obyčajné stopky, no ako vysvitlo neskôr, z Buldogových meraní, správne som odhadoval, že tie 2 kilometre sme šli tempom 4:30, pričom ja som mal natrénované max. tak na výsledný čas 47:30, teda na tempo 4:45. Zjavne ma chcel Buldog včas odpárať a spraviť so mnou čo najskôr krátky proces. A to sa mu aj podarilo. Hneď na to predbehol aj dobre trénovaného a na vytrvalostný beh priam stavaného štíhleho atléta – Ivana Štefanca. A s tým súperil až do konca.

Ešte kilometer pred cieľom som ich videl predomnou vzdialení 150 – 200 metrov zvádzajúc medzi sebou súboj obiehajúc jazero Veľký Dráždiak. A mňa pri tom Dráždiaku dráždila myšlienka…, že si to za nimi skrátim krížom – cez vodu! ale bál som sa…, že ma nejaký dobrák nahlási usporiadateľom za porušovanie pravidiel, za skracovanie trate…

Tu sú naše časy:

Ivan Štefanec    45:49

Buldog              45:55 

Gepard             46:58

a po nás veľmi natesno dobehli títo naši známi:

Šafo                 50:07

Radim              50:10

Vilko                50:11

Tanečník Paľo  50:20

Bulgog znížil celkové skóre v dueloch s Gepardom (počítané od roku 2008) na 15:21 a ťahá šnúru už 4-roch víťazstiev v rade!

Dal Gepovi v Petržalke dobrú minútu, podobne ako na našej predošlej desiatke v decembri v Dúbravke. Začína sa hrať s Gepardom ako mačka s myšou, pričom práve Gepard má k mačke bližšie. Hádam Buldogove výchovné lekcie Gepardovi skončia už onedlho – na marcovej Majcichovskej desiatke, kde mu Gepard konečne vytrie zrak!…

 

č. 10

8.3.2020 – MAJCICHOVSKÁ DESIATKA

 

Po Stupava Winter Trophy 2016 a 11. BAH Petržalskom maratóne 2017 je to tretí najpamätnejší z troch najpamätnejších súbojov medzi Buldogom a Gepardom a preto mu bol venovaný samostatný článok:https://dennikn.sk/blog/1795660/majcichovska-desiatka-2020-v-podani-buldoga-a-geparda/

Oslava behu po Majcichovskej desiatke japonskou jedenástkou. A horcom v borovičke k tomu, keďž už to nebola dvanástka…

 

č. 11

18. BAH – Petržalský maratón (jar) a

19. BAH – Petržalský polmaratón (jeseň)

 

Hneď týždeň po Majcichovskej desiatke mi Buldog prehru vrátiil – na kráľovskej bežeckej trati a to na 18. BAH Petržalskom maratóne. Dokonca sa stal celkovým víťazom maratónu! Čo na tom, že kvôli strachu z korony sa ho mnohí borci nezúčastnili a zúčastnila sa ho tak len hŕstka pretekárov. A čo na tom, že okrem Dušana maratón nedokončil nikto? Na to sa ale história pýtať nebude.

Buldog sa stal víťazom oficiálneho maratónu a bodka.

Doteraz si vyčítam, ak vidím jeho dosiahnutý čas – 4:22:55…, že som to vzdal na 28. kilometri. A to „len“ preto, že po zrušenom Rímskom maratóne, na ktorý sme mali obaja ísť koncom marca, som nemal motiváciu na provinčnom maratóne trápiť sa, zvlášť keď som od 20. kilometra vedel, že čas pod 4 hodiny, ktorý som plánoval zabehnúť v Ríme, už nedosiahnem. Druhý dôvod bol ten, že som cítil, že Buldoga v maratóne nedám dole ani dnes. Tretí dôvod, prečo som to vzdal, bol ten, že mi, asi od chladu, nezvyklo začali tvrdnúť lýtka už od 15. km, keďže som bežal v kratších gatiach a v daný deň nebolo práve najteplejšie. Mal som zastať a obliecť sa. Nahováral som si ale, že ak zastanem, lýtka stvrdnú ešte viac… Pritom dovtedy som bežal kilometer tempom v priemere 5:47 kilometer, teda podľa plánu na čas pod 4 hodiny. Nejaký kilometer by mi to síce trvalo, kým by som lýtka zahrial, ale na výsledný čas okolo 4:15 si myslím že by to stačilo. Samozrejme, ak by Buldog mal konkurenta, tak by sa na trati neflákal a dosiahol by iste lepší čas ako 4:22. Škoda, možno z toho mohol byť pekný súboj. A aj keby som prehral, istotne by som bol maximálne druhý!… Aj keď s pocitom, že za Buldogom!…:-). Ale nič sa už s tým nedá robiť. Môžem sa z toho len poučiť. Ale asi som v tomto nepoučiteľný. Už som takto vzdal iné 3 maratóny. A to som bol bližšie k cieľu ako teraz. Napr. na Ostravskom maratóne sa mi málil čas okolo 4:15, lebo som sa vtedy cítil na čas pod 4 hodiny, tak som to pár kilometrov pred cieľom, aj keď som nechytal moje pomerne časté „obľúbené“ kŕče, zvŕtol radšej na Ostravar (to je tamojšie pivo)… Podobne vo Waršave; aj keď bez piva. Tam som síce na 35. kilometri dostal silné kŕče, ale chôdzou som to do cieľa mohol dať v čase do 4:45.

V každom prípade: Buldog tak vedie nad Gepardom v kráľovskej disciplíne – v maratónoch, už 5:2 a ťahá v nich šnúru 5-tich víťazstiev v rade! A to je  n e a k c e p t o v a t e ľ n é !!!…

 

V r. 2020 sme sa s Buldogom „potkali“ vo vzájomnom súboji ešte v jeseni, a to na 19. BAH, ale tentokrát v polmaratóne. Sezóna bola ovplyvnená koronavírusom, a hlavne šialenstvom okolo neho, takže ani naše dosiahnuté cieľové časy neboli nijako oslnivé.

Odštartované!

Pelotón mal 8 ľudí, ale od začiatku sa vykreovala skupina 5-tich stredne silných mužských kusov plus Zuzana S. Na prekvapenie v skupine nebol Vilo. Hneď zaostal a veštil som, že to s ním dnes nem dopadne velice dobre. Bol po viróze. Keď sme ho na 10. km nedobiehali o jedno kolo späť (jedno kolo v Sade Janka Kráľa má 1,7 km), pomyslel som si: Vzdal to! a šiel domov.

Po 5. kilometri som sa pozrel na hodinky, aký som mal piaty kilometer – bol 5:27, tak som si povedal, že toto tempo určite neustojím, maximálne tak do 10. km a potom z grupeta vycúvam, budem spokojný, ak po 10. km udržím tempo 5:45 aspoň do 15. km.

S Dušanom, teda s Buldogom, a absolútnym víťazom 18. ročníka BAH!, sme si pred pretekmi povedali, že na 10. km sa rozhodneme, či tento pretek zarátame do našej vzájomnej bežeckej ligy (Juhoslovenská Buldočsko – Gapardská…), a to podľa toho, ako sa budeme zdravotne cítiť, lebo obaja sme mali problémy s kolenom, a ja navyše už mesiac a pol aj so žalúdkom. Už na 9. km. sme sa zhodli, že ideme do súboja!

Druhú polku, resp. od 11. km do 21. km som bežal o dosť rýchlejšie (priemerné tempo 5:14) ako prvú desiatku (priemerné tempo 5:24), pričom v prvej som z grupeta 2 krát vypadol, mierne zaostal, a chcel som to už vzdať, že si pôjdem svojim tempom, ale vždy sme to s Dušanom dolepili.

Gepardovo víťazné gesto ešte pred tým, než sa na trati začal lámať chlieb… Niekedy jednoducho treba vedieť predvídať… A Buldog svojimi zdvihnutými rukami nevedomky dáva na javo, že sa vzdáva…

Paradoxne, asi 100 m pred koncom 7. kola, a zároveň 12. kilometra, ktorý grupeto zabehlo v dovtedy najrýchlejšom čase (5:08), som vystrelil do úniku… Z ničoho nič som akoby chytil druhý dych a v sekunde na to som sa rozhodol, že zaútočím.

Bol to risk, lebo do cieľa ostávalo ešte 9 kilometrov. Na môj trhák nikto nezareagoval, a hlavne nie Buldog! Hovorím si: Aspoň kilometer bež tak, aby si náskok navyšoval, aby Buldoga ani len nenapadla myšlienka stíhať Geparda! A potom máš víťazstvo, body, aj keď bez finančnej prémie, v hrsti! Keď sa mu stratíš v tom polo lese z dohľadu, Buldog bude tak vyvedený z miery, že pri jeho terajšej, nie oslnivej forme, mu nepomôže ani jeho najväčšia zbraň – Buldočia nátura, ktorou už Geparda neraz zdolal aj pri slabšej forme ako dnes a Gepard bol ešte o triedu v lepšej forme ako dnes. Tentokrát sa mu to ale nepodarilo. Gepard dobehol v čase 1:51:10. Najrýchlejší mal 13. kilometer (4:56), keď Buldogovi zasadzoval smrteľnú ranu…

Keď som dobehol do cieľa, a vydýchal sa, po malej chvíli sa zrazu v cieli, ako duch, zjavil Vilko! A to sme ho už s Buldogom odpisoval na 10. kilometri, že to kvôli zdravotným problémom vzdal! A on bol celý čas „schovaný“ za nami pár sto metrov. Dobehol približne minútu za Buldogom.

Na naše ďalšie súboje!…

8 naj argumentov stúpencov núteného očkovania na C-19 vo svetle „teľacieho IQ“.

22.07.2021

Prečo to „teľacie IQ“, to sa opýtajte redaktora denníka Sme, Petra Shutza. Bližšie k jeho hanlivému vyjadreniu, na adresu nezaočkovaných, v texte tohto článku. Hneď na jeho začiatku by som chcel uviesť, že proti očkovaniu viacmenej nie som. Výhrady mám len voči určitým druhom očkovania; ak sa aplikujú rad radom bez zohľadňovania špecifík jednotlivých [...]

O účinnosti očkovania na C-19 pochybujú aj jeho propagátori

20.07.2021

Propagátori očkovania sa dali zaočkovať proti Covid 19 a od nezaočkovaných chcú, aby sa tiež dali zaočkovať, lebo veria tomu, že to u zaočkovaných výrazne zníži mieru rizika nákazy na C-19. Slovíčko „výrazne“ som v predošlej vete použil preto, lebo ak by išlo len o zanedbateľné zníženie miery rizika, tak len sotva by bolo potrebné vyvíjať nátlak na [...]

Nie som hrdý na to, že som Slovák. Ale som vďačný, že tu žijú jedinci ako Dr. Bukovský

15.07.2021

Nie som hrdý ani na Petra Sagana; aj keď som jeho fanúšikom. Nemôžem byť na neho hrdý, veď na jeho úspechoch nemám najmenší podiel. Ale som vďačný za to, že môžem žiť v krajine, kde popri mne a celej rade primitívov, žijú aj vzácni ľudia, ako napríklad ochranár Mgr. Rudolf Pado z OZ Tatry, či MUDr. Igor Bukovský, PhD. Takíto ľudia, ako sú oni, disponujúci [...]

búrka, počasie, blesky

Českom sa cez víkend preženú intenzívne búrky sprevádzané silným vetrom

24.07.2021 17:54

Nad južnou polovicou krajiny sa búrky preženú už v sobotu večer. V nedeľu a v noci na pondelok sa rozšíria už na celé územie ČR.

miniorloj

Valča má kurióznu atrakciu: Nezáživný miniorloj pre vnímavých

24.07.2021 16:00

Nová atrakcia - rovnobežkový miniorloj zo surovín, ktoré mali skončiť v odpade - je poučná a príjemne sa pri nej oddychuje.

Rakúsko, armáda, dráma, streľba, pytliak

Rakúsko pre opätovnú migračnú vlnu posilňuje ochranu svojich hraníc

24.07.2021 14:29

Spočiatku bude do pohraničného pásma vyslaných dodatočných 400 vojakov.

migranti kamión

V tureckom kamióne zaparkovanom v Šahách sa ukrývali siedmi Afgánci

24.07.2021 12:37

Štyria štátni príslušníci Afganistanu boli dospelí, traja boli maloletí bez sprievodu.

marcelburkert

Dekonšpirátor..., resp. má za to, že za zlom vo svete nie sú USA, dokonca ani Židia, ani ilumináti, ani slobodomurári, ani iné tajné spolky, ale jednostranná vláda rozumu, duchovná lenivosť, neznalosť zmyslu života a Zákonov stvorenia, slepá viera v mnohých podobách. Neschvaľovateľ ruskej okupácie Ukrajiny a kritik socializmu s tzv. ľudskou tvárou. Od júla 2015 aj aktívny skeptik poukazujúci na nebezpečenstvá vyplývajúce zo silne pokriveného učenia proroka Mohameda, alibizmu moslimských a európskych lídrov, pseudohumanizmu a z presadzovania multikulturalizmu za každú cenu. V súčasnosti učiteľ a poslanec MZ Bratislava - Dúbravka.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 98
Celková čítanosť: 446503x
Priemerná čítanosť článkov: 4556x

Autor blogu