marcelburkert

Poznámka na úvod:

Hamburg je nie len mesto, ale aj označenie maratónov „rodinného typu“; teda nie klasických veľkých mestských, ale malých maratónov, aj keď ich dĺžka je rovnaká. Len sa nebeží pred publikom; a ak tak len veľmi malým. Veď svetové maratónske hviezdy sa týchto typov maratónov nezúčastňujú. Maratóny tohto typu vznili preto, lebo existujú takí maratónci, ktorí nemajú, alebo už nemajú ambície prekonávať svetové, európske…, ba dokonca ani osobné rekordy v maratóne, ale len čo sa týka času, nie počtu maratónov! Lebo v počte zabehnutých maratónov sa môže marattónec zlepšovať aj po štyridsiatke, a aj po sedemdesiatke, ba aj po deväťdesiatke. Najstarší človek, ktorý doposiaľ maratón zabehol, ho zabehol vo veku 101 rokov.

Tento typ maratónov vznikol v nemeckom Hamburgu; preto ten názov.

A tu je akademikov, teda Vilkov, „doják“, teda článok o určitom bežeckom podujatí a dojmov z neho, a tomto prípade z 21. BAH, teda z „Bratislavského hamburgu“, jeho jarného vydania roku 2021:

„Nejubilejný 21. Bratislavský hamburg(ger), spring edition sa predsa len konal.

A to napriek tomu, že sa skoro nekonal. Prečo? To sa hneď dozviete. Bolo to teda takto:

Ako možno niektorí viete, máme u nás na Slovensku pandémiu a nie hocijakú, ale kovidovú, vraj je to hlavne britský variant, veľmi virulentný a teda bežecké preteky sa nekonajú. Nič to, vravel onehdá Majk Holík. Na Deň víťazstva ôsmeho mája, usporiadam Jarný BAH, už 21. v poradí. Tešenie to bolo veliké, lebo Gepard (občianskym menom Marcel Burkert) sa dlho strojil ako porazí svojho tradičného súpera Buldoga (ináč je to Dušan Oravec) a teraz vycítil šancu a hodlal ju využiť. Mal na to dobrý dôvod – totiž Buldog pribral. A nosiť extra hmotnosť 42 kilometríkov nie je veľká zábava.

Čas bežal, nabehané kilometríky pribúdali, začal sa nový rok 2021 a Majk nám oznámil, že on BAH organizovať nebude. Škoda, pomyslel som si, Majk to má už prepracované a skoro všetky doterajšie BAHy organizoval on, aj oficiálne to premerať dal, aj chleby namazal…. Ale Gepardova túžba konečne to natrieť Buldogovi (alias Dušanovi) bola taká veľká, že sa ponúkol, že ten BAH zorganizuje on, alebo ako sám seba nazval „Bulldogs team“. Bol tu jeden väčší problém – pandémia. To znamená, neorganizovať veľké podujatia, z čoho vyplýva neoznamovať to široko ďaleko, aby náhodou neprišlo veľa národa. Takže len mailom aj to len konkrétnym osobám a z uška do uška.

Nastúpení borci pred bratovražednými bojmi. Najlepší maratónsky čas dosiahol Martin Šulja (2:46:22) má biele tielko a stojí vedľa najdlhšieho Milana Roskopfa, Sprava Dušan Oravec (Buldog) a Marcel Burkert (Gepard). Marcel sa tvári, že nevládze ani stáť. Sú tam aj obe Zuzky.Odlíšite ich tak, že jedna z nich stojí vedľa svojho manžela.Cýbajú Dávid Nagy a Tomáš Giertli, ktorí už bežali.

Jarný BAH, máj ôsmy 2021, pred pol deviatou…

Totiž onen BAH sa mal začať okolo deviatej, podľa možností bez zhlukovania a s individuálnym štartom. Približujúc sa kradmo k Sadu Janka Kráľa (ďalej len SJK) som starostlivo sledoval známky prítomnosti nejakých bežcov. Bežci nesklamali. Asi 100 metrov vpredu už bežala dvojica bežcov. V jednom y nich som neomylne spoznal Dávida Nagya. Dávid. Známa to postava; z bratislavských maratóncov má zabehnutých najviac maratónov vari 167 Ešte známejší je svojim štýlom behu, ľahko identifikovateľným zďaleka. Z jeho spolubežca sa vykľul Tomáš Giertli. Okolo krúžil prekvapujúco aj Cyro Bohunický, ktorý sa choval neobvykle pokojne. Takže maratónci už krúžia. Pri múriku neďaleko reštaurácie, kde si ukladáme zvršky sa pohybovali traja, mne neznámi ľudia; pán (ako som sa neskôr dozvedel, bol to Paľo Kelemen z oddielu Lesky´s runners) a dve dámy. Jedna bola manželka skvelého maratónca Michala Šulja a druhá bola skvelá bežkyňa Zuzka Polohová tiež z Lesky runners. Z „usporiadateľov“ sa tu neobjavil zatiaľ nikto…

Mike Holík vysvetľuje Milanovi Roskopfovi, čo je to maratón. Aj Vilo N sa priúča.

Majk sa objavuje na scéne,

v žltej vetrovke, s hodinkami na prsiach a v dobrej nálade. Tak predsa mu nedalo, aby sa neprišiel pozrieť na podnik, ktorý kedysi založil. Starostlivo obchádza revír aby bolo všetko v poriadku. A už sa to sype: na bicykli doráža Marcel (alias Gepard, to meno si dal sám, aby bolo každému jasné, kto je tu borec), za ním Buldog (Dušan Oravec). Mám taký dojem, že aj toto meno dal Dušanovi Marcel, aby jeho súper vyzeral dôstojne. Čo noha, pýtam sa Dušana. Cítim ju, ale vyrazím a uvidím čo to spraví. Totiž Dušan asi týždeň pred BAHom zakopol do nohy stola a malíček sa stal po čase mnohofarebným. Je tu aj família Stoličných, máme tu teda dve dámy, aby nás niekto neobvinil zo zanedbávania rovnosti rodov (čo narobíš, máme tu EU). Písanka a ceruzky (tam si zapíšeme, čo sme odbehli), tie sú na múriku, môže sa bežať…

Vybehli sme po krátkom príhovore Majka Holíka,

ako vždy proti smeru hodinových ručičiek. Nerozbehal ba ani som sa nerozcvičil, takže sa mi beží ťažko, ale nezaostávam, čo by si Zuzka S., ktorá sa vedľa mňa priam vznáša pomyslela? (Asi to, že nevládzem a tak je to správne, však som už toho pobehal hodne). Takže sa snažím držať tempo, aby som jej stačil. Je to už raz tak, že ja sa potrebujem rozbehať, prebehnúť niekoľko kilometrov, aby som mohol bežať svoje trvalo udržateľné tempo. To nie je ako kedysi, keď som sa rozbiehať ani nepotreboval. Asi po jednom kole, sa to všetko utriaslo. (Ako sa spieva v onej básničke od Sama Ch,, a to mladé utekalo a čo staré, nevládalo). Po utrasení sme zostali štyria: Zuzka S., Robo Bujna, Dano Martinec a ja, Vilo. Robo je z Kuchyne, ale nie je kuchár. Je to starosta Kuchyne. Ale nie takej, kde sa varí guláš, ale takej „dzedziny“ čo sa enem tak nazýva. A tak sme bežali a bežali a bežali (a boli by sme bežali až kým by sme nepomreli), keby sme boli vládali. Verte, alebo nie, ale my štyria, sme spoločne odbehli celý polmaratón, diskutujúc o všeličom. Traja sme po dosiahnutí méty polmaratónu spomalili, ale Robo bežal ďalej, až odbehol maratón. A veru nie zle (3:45:36).

Pravdou je, že občas nás vyrušil (a vzrušil) Michal Šulja, alebo aj Zuzka (Polohová) obiehajúc nás o kolo. Ten rozdiel v tempe bol zreteľný, my štyria sme si to šinuli tempom asi 5:20, ale Michal (nie Holík) si to bežal okolo 4 minút na kilometer. Konštatovali sme, že sa na Sahajdu podobá nielen výkonom, ale aj výzorom.

Ale našli sa počas behu aj príjemnejšie chvíle. Bolo to vtedy, keď naše kvarteto niekoho predbiehalo, napr. Buldoga, alebo aj Geparda (pravdou je, že veľakrát to nebolo), alebo aj takého Milana Roskopfa „trojguľového“, ktorý si išiel v pohode to „svoje“ a neurážal sa, keď sme ho obehli. Niekoľko krát sa nechal predbehnúť aj Cyril Bohunický a nič si z toho nerobil. Predbiehať polmaratónca Romana Macha nebolo žiadne hrdinstvo, lebo tento muž nosí so sebou veľkú ťarchu. Keď som po dobehnutí poznamenal, že by bolo vari dobré trošku schudnúť, to by potom boli iné behy, len tak poznamenal; behanie ma baví aspoň tak ako jedenie a pitie piva. Toho sa ja nevzdám. Dobre, prečo nie? Ale boli tam aj borci, ktorí nás predbehli raz a potom sme ich už videli iba v cieli, ako Paľo Tallo a Martin Stoličný. Prekvapilo ma to hlavne u Martina, veď na Zuzku treba dávať pozor…

Viackrát sme obehli (on však nebežal) Majka, ktorý nám pripomínal „Ale som vám pripravil ideálne bežecké počasie, je trinásť stupňov.“ Počasie sa fakt vydarilo, ale Majk nechcel prezradiť u ktorej z parlamentných (alebo aj neparlamentných) strán bol za počasie orodovať. Nám je to jedno, hlavná vec, že počasie bolo dobré.

Do cieľa sme sa dostávali individuálne a svoje výkony zaznamenali na pripravený papier. Výsledky vzorne zhrnul Marcel (alias Gepard) a sú tiež tu. Ako vidíte podnik to bol skvelý a to sme dodržali (skoro) všetky protipandemické opatrenia. Nekýchali sme jeden na druhého, pred behom sme si umyli ruky a počas behu sme jeden od druhého odbiehali.

Hviezdami podujatia boli predovšetkým obe Zuzky, no a hviezdoňom Michal Šulja. Ocenením pre víťaza maratónu bola fľaša Metaxy, ktorú som mu v mene usporiadajúcej organizácie „The Bulldogs“ odovzdal ja, pretože sám vrchný (prchni) šéf Gepard sa boril ešte s nástrahami trate a Martin Šulja tiež prchal domov, lebo sa nemohol dočkať, kedy tú fľašu vypije.

Výsledky 21. ročníka Bratislavského Hamburgu, jarná (pandemická) edícia (8:5:2021)

Ešte niekoľko poznámok k tejto bohumilej akcii…

Aby tradícia BAHu dodržaná bola, Marcel doniesol dve škatule chlebov s cibuľou. Kto tie chleby urobil sa s určitosťou nevie. Kto koľko zjedol Marcel starostlivo spočítal takže kto a koľko zjedol sa vie. Až na mňa, o mne nevedel. Takže priznávam, že som zjedol tri a boli výborné. Bol by som zjedol aj viac, ale myslel som hlavne na hladoša Dušana. Našťastie bola tu ešte (dosť založená) aj druhá škatuľa s chlebami, plastová, ktorú vraj (potom) vyprázdnil (nie celú) Dušan. Ale mal nárok. Jeho výkon ma nadchol a je to (môj) morálny víťaz   BAHu, aj keď ho tento krát Gepard celkom jednoznačne zdolal. Ale fľašu Metaxy dostal najrýchlejší maratónec, neoficiálny víťaz Michal Šulja, (Na BAHoch sú víťazmi všetci, ktorí dobehnú).

Epilóg: Na celú tú parádu sa pozeral z fotografie Milan Furín, ktorý žiaľ nie je medzi nami, iste by sa tomuto zhluku bežcov potešil…“