marcelburkert

V súčasnosti ním je Ing. Mário Kern (odhadom plukovník). Pracoval som s ním ako policajt na problematike environmentálnej kriminality zhruba od roku 2013 do začiatku roka 2010. Je to inteligentný, šikovný chlap, celkom dobrý manažér, odborník v tom čo robí.

Každý policajný funkcionár, vrátane šéfa bojovníkov proti environmentálnej kriminalite na Slovensku, by mal mať morálne kvality. Uvediem na troch názorných situáciách, ako by sa v nich takýto šéf nemal a naopak, ako by sa v nich mal zachovať:

1.

Celý tím na boj proti environmentálnej kriminalite bude 2 roky objasňovať a dokumentovať trestnú činnosť organizovanej zločineckej skupiny – oficiálne poľovníkov – neoficiálne pytliakov. Táto skupina pácha trestné činy pytliactva na poľovnú zver nad povolenú normu a teda bez toho, aby zastrelené kusy evidovali, označovali plombou a pod. Ale nezostáva iba pritom. Niekedy sa niekomu z nich podarí uloviť aj nejakého chráneného živočícha, napr. rysa, chráneného podľa medzinárodného dohovoru CITES, alebo osoba prechováva trofej z chráneného živočícha (napr. koža z rysa) bez toho, aby vedela preukázať legálny spôsob jej nadobudnutia (čo sa v prípade nelegálneho zveri ani nedá), prípadne sa dopúšťajú aj ďalších nadväzujúcich trestných činov k tejto environmentálnej kriminalite.

Po zdokumentovaní trestnej činnosti vyšetrovacím tímom príde na rad potreba vykonania domových prehliadok. Problém ale nebude spočívať v nedostatku dôkazov na odsúhlasenie vykonania týchto úkonov, ale v tom, že medzi podozrivými bude figurovať osoba, o ktorej je známe, že sa priatelí s veľkým „zvieraťom“ politickej scény, ktorá v tom čase udáva rozhodujúci smer. S tým má problém funkcionár, ktorý má na starosti vyšetrovacie tímy a tak isto aj prokuratúra, či príslušný prokurátor. Kladú si otázku: Čo ak budú padať hlavy ak dopustia, aby takáto „chránená osoba“ bola obvinená z trestnej činnosti? Čo ak to začnú novinári rozpitvávať? Bude sa to Veľkému zvieraťu páčiť? Sotva. Treba konať tak, aby sa Zviera zbytočne nevydráždilo.

Pokyn, aj keď nie oficiálny, pre šéfa tímu znie: Pred domovými prehliadkami treba vypočuť všetkých podozrivých. Pričom nikoho nezaujíma, že podozriví nemajú ani najmenšie tušenie, že polícia ich trestnú činnosť do značnej miery zdokumentovala a dokumentuje. Nevadí. Ak by aj nejaký kontrolný mechanizmus do toho vŕtal a napadol to, dá sa vždy argumentovať, že k vykonaniu domových prehliadok nebola dostatočná dôkazová situácia. Veď orgán činný v trestnom konaní je v posudzovaní aj takýchto vecí samostatný; nikto mu do toho nesmie hovoriť. A aj keď tento postup akceptujú aj všetky možné kontrolné mechanizmy dohliadajúce na činnosť vyšetrovacieho tímu,

šéf tímu má aj tak na výber:

• Ohradí sa voči takému pokynu, lebo si je vedomý, čo sa stane ak pokunu vyhovel – bude zmarená 2 ročná práca celéhho vyšetrovacieho tímu, bude zmarené vyšetrovanie. Neberie preto ohľad na to, že tým, že sa proti takémuto pokynu ohradí, zákonite sa vystaví riziku, že príde o svoje postavenie (zvlášť keď odvolanie policajných funkcionárov sa nemusí zdôvodňovať – jednoducho sa na miesto neposlušných, ak sa títo nevedia stotožniť, dosadia iní, lojálnejší).
• Pokyn akceptuje. A u seba alebo svojich podriadených to môže neskôr odôvodniť tým, že je nerozumné kvôli jednej bitke prehrať celú vojnu. Prípadov pytliactva je veľa, a ak sa rozpustí vyšetrovací tím, ktorého vybudovanie stálo nemálo síl, všetci pytliaci to budú mať ľahšie. Pociťuje zodpovednosť za celý tím ako aj za riešenie environmentálnej kriminality, ktorej odhaľovaniu sa v Policajnom zbore dlho nikto prakticky nevenoval, a hlavne jeho zásluhou vznikol aj samotný policajný vyšetrovací tím pre oblasť najzávažnejších prípadov environmentálnej kriminality.

Šéf bojovníkov proti environmentálnej kriminalite by si podľa môjho názoru mal v takom prípade napriek všetkému bez akéhokoľvek váhania vybrať prvú možnosť.

2.

Lesníci podniku Štátne lesy TANAP sa rozhodnú, pod zámienkou boja proti lykožrútovi, ťažiť aj v najznámejších tatranských dolinách a zároveň prírodných rezerváciách, kde podľa Zákona o ochrane prírody platí prísny bezzásahový režim. Ako vieme, trestným činom je nelegálne vyrúbanie čo i len jedného statnejšieho stromu mimo lesný pôdny fond a stromy v lese nemajú nižšiu spoločenskú hodnotu, alebo význam, ako stromy mimo lesa, pričom aj  vetrom vyvrátené stromy, tzv. mŕtve drevo, ako aj stromy napadnuté lykožrútom, majú svoj význam; minimálne, alebo zvlášť v prírodných rezerváciách národných parkov.

A tak člen prezidiálneho tímu bojovníkov proti environmentálnej kriminalite, ktorý má prípad pridelený, aby ho metodicky usmerňoval, dáva odporúčania okresným policajtom, ktorí vec z hľadiska miestnej príslušnosti riešia. Ak sa nemajú k činu, aby ťažbu v daných prírodných rezerváciách zastavili, zvlášť keď k nej chýbajú povolenia zo strany orgánu ochrany prírody,

(Ministerstvo životného prostredia), tak daný člen im pripomína, že policajt podľa Zákona o Policajnom zbore je povinný konať, zasiahnuť, vykonať služobný zákrok, aj keď v tej ktorej veci ide čo i len o podozrenie z páchania priestupku, nie to trestného činu, a nieto ešte závažného trestného činu. V danom prípade, ktorý metodicky usmerňuje, však ide o podozrenie z rozsiahlej nelegálnej ťažby dokonca v prírodných a národných prírodných rezerváciách a závažné porušovania zásadných ustanovení Zákona o ochrane prírody. Na tento zákon sa u environmentálnej trestnej činnosti (špeciálne tej, ktorá je páchaná v prírodných rezerváciách), Trestný zákon odvoláva.

Problém nastane, keď je spomínaný člen tímu, po intervenciách osôb z Ministerstva pôdohospodárstva SR u ministra vnútra, odvolaný zo svojho postu a na riešenie je mu pridelená úplne iná problematika trestnej činnosti so zdôvodnením, že táto vyžaduje viac odbornej pozornosti.

Šéf tímu má na výber:

• Ohradí sa voči preradeniu svojho člena tímu na inú problematiku, keďže tento vo svojom metodickom riadení okresných policajtov postupoval len podľa zákona. Zdôrazňuje, že ťažba mala byť zo strany okresných policajtov zastavená, keďže v prírodných rezerváciách nemôže mať hlavné slovo Zákon o lesoch, ktorý v prípade lykožrútových alebo veterných kalamít nariaďuje tzv. ozdravné ťažby, ale Zákon o ochrane prírody. Nezaujíma ho, že keď sa zastane tohto svojho podriadeného, tak tým pravdepodobne naštve ľudí z Ministerstva pôdohospodárstva, s ktorými niektorými si možno tyká, a nezaujíma ho ani to, že tým môže naštvať ministra vnútra, policajného prezidenta aj viceprezidenta, keďže ide nie len o podozrenie z trestnej činnosti, ale aj o politicky citlivú tému a je známe, že premiér s ochranármi nesympatizuje, ba  naopak. Teda šéf tímu nemá problém ísť do veľkého rizika, že príde o svoje postavenie; zvlášť keď odvolanie policajných funkcionárov, alebo policajtov zo svojich postov, sa nemusí nijako zdôvodňovať.
• Na požiadanie ministra vnútra, aby vo veci poskytol odborné stanovisko, poskytne také stanovisko, z ktorého nevyplýva, že by jeho člen tímu nejako pochybil, ale nevyplýva z neho ani to, že ťažba mala byť zo strany okresných policajtov zastavená. Argumentuje Zákonom o lesoch. Nechce narušiť dobré vzťahy s Ministerstvom pôdohospodárstva, s ktorým je polícia neraz nútená spolupracovať.Aj nový šéf bojovníkov proti environmentálnej kriminalite by si mal podľa môjho názoru v takom prípade napriek všetkému bez akéhokoľvek váhania vybrať prvú možnosť.

Šéf bojovníkov proti environmentálnej kriminalite by si podľa môjho názoru mal v takom prípade napriek všetkému bez akéhokoľvek váhania vybrať prvú možnosť.

3.

Známa, alebo kamarátka šéfa tímu bojovníkov proti environmentálnej kriminalite Prezídia Policajného zboru, pracujúca na prokuratúre v Trenčíne, ako prokurátorka, zastaví, alebo akceptuje policajným vyšetrovateľom zastavené trestné stíhanie voči poľovníkovi u ktorého v aute v úložnom priestore je nájdená plombou neoznačená a do povolenky na odstrel nezapísaná ulovená jelenica (Ide o 2 základné nástroje boja proti pytliactvu zo strany poľovníkov. Tretím nástrojom, resp. poistkou, je povinnosť nemanipulovať s ulovenou zverou, ak poľovník na mieste ulovenia zveri zistí, že pero na zapísanie úlovku do povolenky na lov, alebo plombu na označenie zastrelenej zveri, náhodou zabudol doma). 

Klasický trestný čin pytliactva. Ale pytliaci z radov poľovníkov sú majstri účelových obrán a stáva sa, že prokurátori im ich účelové obrany, buď z nedostatočnej znalosti problematiky, alebo zo závažnejších dôvodov, akceptujú a prípady sa tak nedostanú ani len pred súd (nie to ešte k postihu), ktorý ako jediný je tu na to, aby rozhodoval o vine a nevine; nie prokurátori ani vyšetrovatelia so súhlasom prokurátorov.

Danú vec si všimne pri svojej kontrolnej metodickej činnosti jeden člen tímu bojovníkov proti environmentálnej kriminalite na Prezídiu Policajného zboru. Vie, že dozorujúca prokurátorka je známou, alebo kamarátkou jeho šéfa – vedúceho enviro tímu. Ten pochopiteľne nie je naklonený sa prípadom zaoberať a podpísať žiadosť o preskúmanie postupu danej prokurátorky, ktorej postup by tak skúmala nadriadená prokuratúra. A uvádza argument, prečo postup prokurátorky nepovažuje za nesprávny – Na odstrel jelenice bola vydaná povolenka!..

S týmto smiešnym argumentom ako dostatočným na zastavenie trestného stíhania sa spomínaný člen jeho tímu nevie odborne stotožniť. A preto, keďže sa nevie telefonicky dovolať špecialistovi Generálnej prokuratúry na riešenie pytliactva – pánovi Hannikerovi, tomuto napíše e-mail, v ktorom sa pýta na jeho názor na vec. Prokurátor vzápätí reaguje telefonicky a vyslovuje svoje rozhorčenie, že ako môže jeden expert policajného prezídia na environmentálnu kriminalitu vôbec klásť otázku, či v danom prípade ide o naplnenie objektívnej stránky trestného činu pytliactva! Veď je to úplne jasné! Fajn, hovorí si policajt. Je nepodstatné, že z neho spravil hlupáka. Hlavne že sa vecou bude odteraz zaoberať Generálna prokuratúra, myslí si.

Na druhý deň ale prichádza precitnutie. Pán prokurátor, kamarát šéfa prezidiálnych bojovníkov proti environmentálnej kriminalite, vec po svojej línii nerieši. Aj keby mohol a mal. Musel by však ísť proti svojmu kamarátovi a blbca spraviť predovšetkým z neho a nie zo mňa. V trestnom práve ale platí zásada oficiality a legality, prokurátor je povinný riešiť všetky podozrenia z trestnej činnosti o ktorých sa dozvedel, alebo ich odstúpiť na riešenie miestne príslušnému orgánu činného v trestnom konaní.

Túto zásadu však prokurátor Hanniker ignoruje.

Namiesto toho podáva u riaditeľa Úradu kriminálnej a justičnej polície Prezídia PZ sťažnosť proti postupu člena policajného tímu, ktorý na zametenie trestného činu pod koberec upozornil. A sťažuje sa s výstrahou, že nabudúce sa už bude sťažovať u policajného prezidenta, a to pre „hrubé“ porušenie služobného postupu – radový policajt policajného prezídia obišiel všetkých svojich nadriadených a podal „trestné oznámenie“ priamo jemu – veľkému, vysoko postavenému špecialistovi Generálnej prokuratúry a údajne najväčšiemu bojovníkovi proti pytliactvu na Slovensku. Veď ten nemá problém na Najvyššom súde SR sťažovať ani postup policajného orgána, ktorý si dovolil zastaviť trestné stíhanie pre podozrenie z tak „závažného trestného činu“, ako je pytliactvo spočívajúce v tom, že osoba bez platného povolenia ulovila dve ryby alebo rybičky, a preto si policajný orgán dovolil trestné stíhanie zastaviť s odôvodnením, že nebola nenaplnená materiálnej stránky trestného činu, teda nedostatkom nebezpečnosti činu pre spoločnosť.

Neskutočné? Nie, to je realita.

A keďže vyšší policajní funkcionári sú často krát alibisti a majú veľké obavy, že by mohli prísť o svoje fleky s kráľovskými osobnými príplatkami a príplatkami za riadenie, tak neradi nechávajú niečo nepoistené. Radi minimalizujú všetko, čo by im mohlo v budúcnosti spôsobiť čo i len teoretické problémy.

Preto dochádza k preradeniu policajta z úseku environmentálnej kriminality, na neškodnejší úsek. A to len preto, lebo sa opýtal veľkého špecialistu Generálnej prokuratúry na názor a nepriamo tým upozornil na prípad pytliactva, ktorý šiel pod koberec. A to bolo neprípustné!

Ale ešte šéf tímu bojovníkov proti environmentálnej kriminalite policajného prezídia do toh môže niečo povedať. Má na výber:

• Zastane sa svojho podriadeného a urobí to, čo urobiť môže, alebo urobiť z hľadiska svojho postavenia aj má, aby daný prípad podozrenia z pytliactva nezostal pod kobercom, tak ako to už urobil v mnohých iných prípadoch, v ktorých žiadal o preskúmanie postupu miestne príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Zvlášť keď hrozí, že ak tento prípad nebude posúdený ako trestný čin, veľmi pravdepodobne bude do budúcnosti slúžiť ako nebezpečný „precedens“. Policajti na Slovensku, ktorí sa zaoberajú odhaľovaním pytliactva, alebo sa vo svojej praxi s takýmito prípadmi stretnú pri cestnej kontrole, ich budú ignorovať. Maximálne čo urobia bude to, že vec postúpia na nejaké správne, alebo disciplinárne konanie. Takéto prípady sa prestanú aktívne odhaľovať, lebo pre policajtov kriminálnej polície to bude predstavovať zbytočne vynaloženú námahu, ak takéto odhalené prípady budú orgánmi činnými v trestnom konaní posudzované iba ako priestupky a pod. a nie ako trestné činy.
• Nechá „padnúť“ svojho člena tímu, vôbec sa ho nezastane, lebo nechce riskovať naštrbenie „dobrých vzťahov“ s GP s.r.o. a so svojim kamarátom na nej.

Šéf bojovníkov proti environmentálnej kriminalite by si podľa môjho názoru mal v takom prípade napriek všetkému bez akéhokoľvek váhania vybrať prvú možnosť.

POZDRAVUJEM:

– Milan Gerdhoffer – policajt policajného prezídia, (bývalý) zástupca šéfa bojovníkov proti enviro kriminalite,

– Karol Líška – dnes už len bývalý funkcionár policajného prezídia,

– Ján Miháľ – dnes už len bývalý funkcionár policajného prezídia,

– Michal Kopčik – policajt a bývalý funkcionár policajného prezídia,

– Ladislav Hanniker – prokurátor,

– Adrian Gellen – prokurátor,

ktorí, rovnako ako Mário Kern, boli vo vyššie uvedených prípadoch zainteresovaní; aj keď nie všetci vo všetkých; na rozdiel od Mária Kerna.

Nezachovali sa v nich profesionálne.

Článok som im, ešte pred jeho zverejnením na titulnej stránke blogu, poslal na vedomie na prípadné spripomienkovanie; okrem dvoch, ktorí už v polícii nepracujú a nemám na nich kontakt. Mali možnosť sa k tomu, čo je v článku uvádzané, vyjadriť, teda aj k tomu, alebo hlavne k tomu, či sa v tých prípadoch zachovali naozaj profesionálne. Túto možnosť nevyužili.

Súvisiace články:

https://burkert.blog.sme.sk/t/49403/environmentalna-kriminalita