Tým, že pani prezidentka Čaputová podpísala zákon o 13. dôchodku, výrazným spôsobom pomohla top populistom našej politickej scény, teda politikom Smeru a ĽSNS, ktorých v budúcej vládnej koalícii bude zastupovať ten, čo myslí nie rozumom, ale vraj srdcom a ničím iným.
Dokonca aj u nás, na miestnej politickej úrovni (v mestskej časti Bratislava – Dúbravka) platí, že ak ten, čo navrhne zásadné výdavky z rozpočtu obce na nejakú vec, musí uviesť z čoho konkrétne bude finančné krytie realizované, komu, alebo kde sa uberie, lebo každému je jasné, že peniaze do pokladnice mestskej časti nepadajú z neba a zadlžovať obec, alebo zvyšovať dane, resp. poplatky, nie je skutočné riešenie.
Osobne dané rozhodnutie pani prezidentky vnímam ako zbabelé, alibistické. Veď zákon o 13. dôchodku bol schválený populisticky tesne pred voľbami v skrátenom legislatívnom bez zákonného dôvodu, nie je naň finančné krytie v rozpočte, je navyše deravý, nerieši vec systémovo, nehovoriac o tom, že sa očakáva hlboký prepad ekonomiky, ktorý ešte viac zníži príjmy štátneho rozpočtu.
Áno, priemerný dôchodok je veľmi nízky, ale tí politici, čo 13. dôchodok navrhli a tí, čo za neho zahlasovali, akosi zabudli povedať, z čoho sa bude škrtať, aby bolo na 13. dôchodok, lebo pôžička nie je riešenie, iba posúvanie problému. Lenže aby si to niekto uvedomil, musí začať myslieť rozumom a nie orgánom, ktorý slúži na niečo úplne iné.
V tomto článku najprv uvediem najčastejšie argumenty, ktorým sa konanie prezidentky obhajuje:
To, že 13. dôchodky sú svinstvo, je mimo diskusiu. Ale prečo by mala práve jediná Čaputová ťahať gaštany z pahreby, keď toľkí lumpi si na ohni prihriali svoju polievku? To, že to podpíše, bolo jasné od začiatku v tom okamihu, keď Kollár podporil Fica. Pri jednotnom odpore celej opozície by si to mohla trúfnuť nepodpísať, pri omilostení Kollára Matovičom si samozrejme povedala, že nech si ten lump Kollár vládne, keď si to navaril. Lebo on by chcel byť ako Danko – aj byty, aj dôchodky aj všetko možné, len aby bol zvolený a aby mohol brať poslanecký plat. Figu ho trápi, ako sťažil tejto vláde štart.
Týmto rozhodnutím zobrala pani prezidentka vietor z plachiet Smerákom, ktorí by ďalšie štyri roky nič nerobili, len by ju nazývali sociálnym netvorom. Ak by zákon nepodpísala, asi by sa aj tak nič nestalo. Išiel by naspäť do parlamentu, kde takmer všetci z novej vládnej koalície sa dušovali, že nebudú rušiť žiaden zo sociálnych balíčkov. To znamená, že veto by bolo prelomené a zákon by platil aj bez jej podpisu. Zákon by aj tak platil a prezidentka by bola za zlú, že nemá sociálne cítenie. Takže, keď to podpíše, zverejní sa to v zbierke a hneď podá návrh na ÚS na preskúmanie zákonnosti skráteného legislatívneho konania v tomto prípade, mohla by to byť skutočne jediná cesta, ako to stopnúť a nikto by nebol otvorene „proti“. Politika je umenie z nemožného urobiť možným a opačne.
Tieto veci nemá riešiť prezidentka, ale politici v parlamente, nová vládna koalícia a Ústavný súd. Rozhodne Ústavný súd. Buď to potvrdí, alebo zruší a tým nikdy v budúcnosti počas volebnej kampane a v rozpore s zákonom NRSR o skrátenom konaní bez relevantného dôvodu nebudú môcť poslanci zneužívať tento inštitút.
Keby to vetovala, zákon zmizne bez rozhodnutia ÚS a môže sa stať zvykom schvaľovať pred voľbami zákony v zrýchlenom konaní. Keď teraz ÚS jasne povie, že to je neprípustné, bude precedens. Napokon, ak by to aj ÚS odobril, nič nebráni novej koalícii ten zákon upraviť podľa svojho gusta.
Protiargumenty:
Ak by prezidentka vrátila zákon do parlamentu, nová vládna koalícia by hneď mala možnosť ukázať, či bude zodpovedná, ako to hlása, alebo populistická. Na druhej strane, ak by zákon opäť schválila, bývalí voliči SMERu stratia dôvod voliť SMER… To ale nemôže byť ospravedlnenie nezodpovedného konania. Zvlášť nie keď noví koaliční partnetri, keď boli v opozícii, tvrdo kritizovali populistické sociálne opatrenia Smeru.
Otázka na výklad ústavy vôbec nemusela byť k tomuto zákonu, ale k spôsobu prijímania zákonov vo všeobecnosti v čase tesne pred voľbami bez pripomienkovania, v skrátenom legislatívnom procese. Mala zákon vetovať a potom dať podnet na ÚS s dôvodmi, ktoré uviedla v prejave. Veď je to nenormálne, keď v jednej a tej istej veci otvorene nesúhlasí s porušením zákonnosti a zároveň toto porušenie podpíše.
Argument, že vďaka jej podpisu zákona, ktorý bol schválený na základe porušenia iného zákona, konečne dôjde k precedensu o tom, či je alebo nie je zákonné pred voľbami v rozpore so zákonom prijímať v skrátenom legislatívnom konaní populistické zákony, je smiešne. Akoby sme odpoveď Ústavného súdu na túto otázku nemohli získať bez toho, aby si štát vzal pôžičky na vyplácanie 13. dôchodku.
Smiešny je aj argument, že keď niečo schválil parlament, tak to asi ľudia chcú… Načo má ale potom prezident právo veta?
Pani prezidentka jednoducho nenašla dostatok odvahy dodržiavať Ústavu SR. Jej rozhodnutie je nie len populistické, ale ním aj uznala argument, že dôvodom na skrátené legislatívne konanie naozaj bolo v tomto prípade ohrozenie štátu a jeho rozvrat po voľbách.
Ak daný zákon a postup proces jeho schválenia ÚS nebodaj odobrí, tak tým dá voľnú ruku politikom do budúcna, aby tesne pred voľbami schvaľovali čo len chcú a ako chcú.
Pred pár týždňami prof. Mazák rozviedol dosť argumentov na to, aby ten zákon nemusel byť podpísaný. Ak ho prezidentka nepodpísala, tým by dala novej koalícii hneď šancu dať dôchodkový do poriadku.
Toto krásne ukazuje kto bude na Slovensku vládnuť do budúcna, keď bude počet dôchodcov ešte vyšší – ten čo si ich kúpi. Veď ani prezidentka s mozgom a s minimálnym rizikom zo straty popularity, keďže ona zákony neprijíma, môže ich len vetovať, sa nedokázala vzoprieť nezákonnosti a vec iba alibisticky posúva na ÚS. Pani Čaputová je v najvyššej ústavnej funkcii a preto sa od nej očakáva zásadný postoj, ak chce, aby si ju ľudia vážili. My nepotrebujeme na prezidentskom stolci „missku“, ale štátnika a osobnosť, čo dokáže robiť aj nepopulárne, ale všeobecne prospešné rozhodnutia.
No vy dvaja máte akúsi "divnú" ...
ó duch svätý v podobe výrastku nazvanom ...
Pod toto sa podpisujem aj ja. Prezidentka musí ...
Ja to vidím ako umenie možného s dosiahnutím ...
Nuž, pani prezidentka to zo svojej pozície ...
Celá debata | RSS tejto debaty