marcelburkert

Oproti ďalším dúbravským kandidátom do zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja jasne vedú v počte bilbordov, ktorými, pri príležitosti blížiacich sa župných volieb, kandidáti oblepili našu krásnu podhorskú mestskú časť.

A to ešte nie tak dávno, 9.2.2016, na zasadnutí miestneho zastupiteľstva Bratislava – Dúbravka, vyhlásili bilbordom „vojnu“. Dvaja z nich v pozícii miestnych poslancov (Juraj Káčer a Juraj Štekláč), a ten tretí (Martin Zaťovič) v pozícii starostu. Tento samozrejme za nepredĺženie prenájmov obecných pozemkov bilbordovým firmám ako starosta hlasovať nemohol, ale v diskusii k tomuto zámeru bodu nemal žiadne výhrady; na rozdiel odo mňa. V diskusii som ako poslanec MZ poukázal na to, že nepredĺžením prenájmov naša mestská časť viacmenej zbytočne príde o peniaze z prenájmov, ktoré by sa dali použiť na napr. opravy chodníkov, škôl, škôlok, že ide len o lacné divadlo pre voličov, lebo 80% percent pozemkov, na ktorých sú postavené, sú aj tak v súkromných rukách, na ktoré samospráva nemá dosah, resp. tento je veľmi obmedzený. Našťastie! Pre viacerých dúbravských bojovníkov proti bilbordom… Lebo kde inde by pred voľbami vylepovali svoje tváre?

Zároveň som v zastupiteľstve poukázal na to, že ak miestni poslanci naozaj chcú bojovať proti bilbordom, nech na vec tlačia cez svoje politické strany, aby sa problém riešil systémovo, nie len kozmeticky, ako sa to deje v miestnom zastupiteľstve, len aby poslanci a vedenie mestskej časti zapáčili voličom, že ako bojujeme proti bilbordom… (Vtedy všetci poslanci nášho miestneho zastupiteľstva, až na jedného, a vrátane starostu, boli členmi parlamentných politických strán, ktoré ako jediné môžu vec riešiť. Zákonom). Pripomenul som, že ak to s „vojnou“ proti bilbordom páni poslanci a pán starosta skutočne myslia úprimne, svoju úprimnosť môžu dokázať už v najbližších komunálnych alebo župných voľbách. Samozrejme, ako inak než tým, že bilbordy v kampani už viac krát nevyužijú. Veď tieto existujú aj vďaka im. Keďže kde nie je dopyt, tam nie je ani ponuka.

A tu je jeden z najčerstvejších výsledkov:

Dnes vedno spolu, plece pri pleci, zo spoločnej mega fotografie, prostredníctvom bilbordov, deň čo deň, už niekoľko týždňov, na vizuálne strategických miestach Dúbravky, naši bojovníci proti bilbordom „hypnotizujú“ jej obyvateľov; a hlavne potenciálnych voličov. Kto vie, či sa niekto z nich pred tým zamyslel nad zmyslom ľudovej múdrosti: Jména hloupých, na všech sloupích… Pričom v Dúbravke nie je jediný kandidát do župného zastupiteľstva, ktorý by bol známejší ako oni. Teda títo páni by zo spomínaného dôvodu myslím si nepotrebovali ani jeden bilbord.

Ale zjavne pocit výnimočnosti, túžba po funkciách, moci, alebo „len“ ctižiadostivosti, káže inak. A táto si chce všetko poistiť.

Podobným „ráznym nekompromisným spôsobom“ bojuje proti bilbordom, teda vizuálnemu smogu, aj ich kamarát Rudolf Kusý; nazývaný nezávislý… (zrejme pre svoju megalomansky „skromnú“ kampaň). S ním vo volebnej kampani páni z bilbordu spolupracujú, aj keď ešte nedávno neboli tak nezávislí, ako on, keďže v predošlej volebnej kampani, do NR SR, v marci 2016, figurovali na bilbordoch politickej strany SDKÚ-DS. A na nich sa k politickej strane všetci traja hrdo hlásili veľavravným sloganom: „JA SOM SDKÚ“…. A dosť pravdepodobne by ňou (tou SDKÚ) ešte všetci boli, ak by aj ich pričinením, keďže dvaja z nich boli v predsedníctve strany, nebola táto strana úplne, ale úplne potopená, pod vedením ich vtedajšieho kamaráta Pavla Freša. Dnes majú nového kamaráta, do ktorého predpokladám vkladajú nádeje – Rudolfa Kusého.

Ktovie, či tento pán Kusý v boji proti bilbordom nie je ich veľkým vzorom, lebo v rozhovore v novembri 2014 jasne povedal: „Možno som jediný kandidát na starostu, ale ani v tejto kampani ani v predchádzajúcich, som nikdy žiaden bilbord nemal. Dosť mi prekáža, že sú všade a povedal som si, že ak nie som schopný zmeniť systém, tak ho aspoň nebudem podporovať. Mnohí rozprávajú o vizuálnom smogu a potom mestskú časť oblepia desiatkami svojich bilbordov.“ Od jari do jesene 2017 oblepil Kusý svojimi bilbordmi nielen celú Bratislavu, ale celý BSK. Vodu kázal, víno pil. Samozrejme, dnes nemá žiaden problém ani s obhájením tejto svojej transcedentnej premeny. Nuž, rozum, ak treba, dokáže neuveriteľné veci. A to všetko len pre naplnenie pocitu nenahraditeľnosti, túžby po moci, funkciách, alebo „len“  žiadostivosti po cti.