marcelburkert

1. Obhajcovia islamu, tak ako to dovoľuje, resp. prikazuje islam (v ktorom klamstvo nie je klamstvom, ak slúži záujmom islamu), vyhlasujú, že nemáme sa čoho obávať, ak sa v EÚ šíri islam a do EÚ prúdia ďalšie masy nositeľov islamskej viery.

Nuž v Španielsku, Británii, Francúzsku atď. sa tiež zo začiatku nebáli. Výsledok? Len pár príkladov: Madridská vlaková stanica: 161 mŕtvych, vyše 2000 zranených. Londýn: vyše 50 mŕtvych a stovky zranených. Charlie Hebdo: je potrebný komentár? A čo 11. september 2001? Za útokom stáli „kozmopolitní“ moslimovia a tí ľudia, ktorí ich osobne poznali, nechápali. Takí dobrí chlapci to boli… Ako aj za mnohými inými islamskými teroristickými útokmi.

Naozaj musíme čakať? než sa nejakému, hoci aj inžinierovi, zavíri mozog Koránom, knihou nenávisti voči inovercom, a vyhodí do luftu vlak, vystrieľa pol námestia, alebo redakciu, ktorá si dovolila kritizovať islam, alebo spraviť karikatúru, ktorá pravdivo poukazuje na krivý charakter toho, ktorý vystupuje ako hlavná postava v islamskom životopise proroka Mohameda?

Nie, nemusíme. A preto som rád, že Slovensko ako jedna z mála, ak nie jediná krajina EÚ, nedáva islamu zelenú aspoň do tej miery, že jej predstavitelia by mali štatút cirkvi, a nestojí tu jediná oficiálna mešita. Islam na Slovensku nechcem. Je zdrojom nenávisti, útokov proti inovercom a mnohého ďalšieho vysoko negatívneho. To skutočne náboženské čo v ňom je slúži ako maska (pod ktorou je nenávisť voči inak zmýšľajúcim), aby sa islam mohol ľahšie šíriť.

Len od roku 2001 sme mohli byť svedkami vrážd nevinných Američanov, Európanov nie len v mene islamu, ale podľa islamu. Vrážd ku ktorým nie len dáva zvolenie, ale aj príkaz nie len islamský životopis Mohameda, a jeho výroky, ale taktiež Korán. Kto o tom pochybuje, nech si prečíta toto:  https://dennikn.sk/blog/791771/zoznamte-sa-s-nabozenstvom-mieru-a-zvlast-s-jeho-extremne-mierumilovnymi-clankami/

2. V Európe vo všeobecnosti moslimovia ešte viacmenej ovládajú svoje náboženské správanie, lebo zatiaľ tu nemôžu presadiť islam ako zákon; čo je ale ich povinnosťou, ktorú im nariaďuje samotný islam. (Moslimky medzi nich nerátam, tie sa musia len podriadiť). Spýtajte sa ale moslimov, či sa vzdali túžby nastoliť islam a jeho zákony všade, kde sa k tomu naskytne príležitosť. A ak náhodou povedia, že áno, tak sa ich opýtajte, z akého dôvodu. Ak nebudú na takúto otázku pripravení, môžete jasne odhaliť, či ich odpoveď bola úprimná, pravdivá.

Nebavme sa o tom, čo je teraz, bavme sa o tom, čo bude ak moslimovia získajú volebnú väčšinu. K postupnému presadzovanie islamu, ako to už môžeme čiastočne vidieť v západných a severných krajinách EÚ, využívajú demokraciu; tú demokraciu, ktorú islam inak odsudzuje.

Buďto postavíme islamské právo (šariu), plné zvráteností, mimo zákon, ako nezlučiteľné s našim právom, alebo prichádzajúci moslimovia postavia časom mimo zákon náš právny systém a tým svojim spôsobom aj nás, ako inovercov, alebo lepšie povedané: neveriacich. Neveriacich v „jediného ozajstného boha Alaha“ a jeho proroka. Tejto voľbe sa nevyhneme. Minimálne nie naši potomkovia. Čas sa v tomto stále zrýchľuje.

3. Pripomeňme si slová líbyjského diktátora Kaddáfího: „Ak nemôžeme Európu dobyť zbraňami, dobijeme ju cez maternice našich žien.“ Zatiaľ je tu predvoj takmer milióna mladých bojaschopných mužov. Sexuálne násilie nielen v nemeckých, ale aj škandinávskych mestách počas Silvestra 2015 na ženách (ktoré sú podľa islamu viacmenej len vec, či majetok)  takisto sú len predzvesťou. Predzvesťou toho, že časom, pri väčšej sile a odhodlaní môže dôjsť i na rezanie hláv. Čo je samozrejme takisto v súlade s islamom. Ale „našťastie“ „len“ keď ide o hlavy inovercov.

Iba úplný blázon môže očakávať, že milióny imigrantov z moslimských krajín odvrhnú svoju násilnú stredovekú ideológiu a ich pôvodné kultúrne návyky z prostredia v ktorom vyrastali a integrujú sa a hromadne príjmu akýsi „európsky humanizmus“.

4. Bývalý britský premiér David Cameron po nejakom islamskom teroristickom útoku povedal, že to nie sú moslimovia, ale monštrá, ktoré islam iba zneužili a prekrútili… Nikdy však nevysvetlil ako.

5. Mám rešpekt ku každému človeku, vrátane každého jednotlivého moslima, s ktorým sa občas dostanem do styku. K islamskej kultúre však rešpekt nemám. Prináša nám nerovnoprávne postavenie žien, netoleranciu k inakosti, rasizmus, antisemitizmus, homofóbiu, vraždy zo cti, ženskú obriezku, mučenie zvierat a ďalšie stredoveké „vymoženosti“.

Všetci samozrejme vidíme, že vraždí len malá časť moslimov. Zároveň akosi automaticky predpokladáme, že väčšia časť moslimov zabíjanie neveriacich nechce ani neschvaľuje. Keď ale niekto nakreslí karikatúru Mohameda, v uliciach miest západnej Európy pochodujú davy extrémne rozčúlených moslimov a protestujú proti urážke proroka. Keď sú ale v mene ich boha zabíjaní neveriaci (neveriaci v Alaha), je v uliciach ticho. Kedy a kde moslimovia zaplnili ulice, aby protestovali proti „zneužitiu“ ich náboženstva? Kedy a kde demonštrovali, že islam nemá s násilím nič spoločného? Kedy ukázali svoje úprimné rozhorčenie nad tým, že niekto v mene Alaha zabíjal nevinných ľudí a tým pošpinil jeho meno i celý islam???

6. Neviem z čoho ide väčší strach: či z ozbrojených, ničoho sa neštítiacich bojovníkov Islamského štátu, alebo z nenápadných správ typu, že sa v niektorých európskych mestách moslimskí tínedžeri základných alebo stredných škôl odmietajú zúčastňovať na pietnych akciách na pamiatku obetiam islamských teroristov, že niektorí z nich toto vraždenie dokonca obhajujú.

V súčasnej migračnej kríze sa skutočne začína lámať chlieb. A každý z nás si môže vybrať, na ktorej strane stojí a čo obhajuje. V každom prípade platí, že kto sa zlu neprotiví, sám sa ho dopúšťa.