marcelburkert

Aktualizované 19. mája 2020. Aktualizácia sa týka toho, že minister svoje nezmyselné rozhodnutie, ktoré tento článok kritizoval, napokon predsa len zrušil.   

Nový minister školstva, Branislav Gröhling (SaS) (vyštudovaný obuvník, neskôr právnik, pred ministrovaním povolaním kaderník a prevádzkovateľ salónov), svojim rozhodnutím, že žiaci základných škôl tento školský rok nemôžu prepadnúť,  nesmierne potešil lajdákov; a najviac tých najväčších. Môžu sa, minimálne do septembra, od rána do večera doma hrať na smartfónoch a pod.; ak od nich rodičia doma nebudú nič špeciálne požadovať, čo asi sotva, ak im je ukradnuté, že ich deti kašlú na školské povinnosti. V takýchto prípadoch, ničnerobením, sa určite upevňujú v tých, v úvodzovkách „správnych návykoch“, ktoré zužitkujú v dospelosti. A popritom ešte aj popracujú na rozvíjaní digitálnej demencie, ktorú naša spoločnosť tak „veľmi potrebuje“.

Našťastie, ja osobne, učím na takej škole, kde ich je minimum. To však zďaleka neplatí o každej, a možno ani o väčšine slovenských základných škôl. Ale aj keby na každej základnej škole bol len jeden lajdák, z toho množstva tried, tak ani vtedy by nemal minister školstva vydať takéto rozhodnutie. Veď ako k tomu prídu ostatní žiaci, ktorí si doma počas Korona opatrení poctivo robia úlohy? Aké posolstvo dal minister svojim rozhodnutím týmto žiakom? Nuž také, že nie každý v tejto spoločnosti je povinný plniť si zákonné povinnosti, že v našej spoločnosti sú rovní a rovnejší. A za druhé, že náš spoločenský systém neraz slúži lajdákom a nečestným v ich lajdáctve a nečestnosti.

Takže pán minister, otázka na Vás:

Čo so žiakmi, ktorí majú v paži učiť sa na diaľku, na domáce úlohy zvysoka kašlú, a v tom lepšom prípade ich „len“ odfláknu, keďže vedia, že prepadnúť nemôžu a hrozba prepadnutia bola jediným, čo ich udržiavalo aspoň ako tak pri vedomí, že si nemôžu robiť čo chcú, že vzdelávanie nie je len právom, ale existuje aj zákonná povinnosť plnenia si školských povinností. Čo s nimi?

Je výsmechom do tváre všetkým učiteľom, a celej rade ďalších ľudí, ktorí si uvedomujú dôležitosť vzdelávania, ak riadenie rezortu školstva je zverené nie odborníkovi.

Súčasná vláda, minimálne v oblasti školstva, je len ideovým pokračovateľom všetkých predošlých vlád, ktoré k školstvu pristupovali ako k menejcennému, dávali ho na chvost svojich záujmov. Hádam jedinou výnimkou bola, a to som veľkým kritikom socializmu, vláda KSČ. Jednak učitelia boli platovo za jej vlády na úrovni silových rezortov (a to nám vládol totalitný režim!, ktorému na riadení rezortov vnútra, armády, „spravodlivosti“ logicky záležalo mimoriadne!, aby bola v krajine zabezpečená poslušnosť) a hlavne, dovolím si tvrdiť, že naše školstvo bolo vtedy, napriek všetkému, čo mu je možné vytknúť, aj tak na o dosť vyššej úrovni ako postkomunistické.

To, že súčasný minister školstva bol v minulosti popri svojej práci aj občiansky aktivista v oblasti ne/pripravenosti mladých ľudí pre pracovný trh, to ešte zďaleka z neho nemohlo spraviť odborníka na školstvo, na ten celý rad odborných otázok a problémov, ktoré treba v školstve riešiť. To je akoby nejaký obuvník, neskôr vyštudovaný učiteľ, v skutočnosti kaderník a podnikateľ, živiaci sa prevádzkovania salónov, bol vymenovaný za ministra spravodlivosti, alebo financií, alebo hospodárstva…, len preto, lebo popri svojmu zamestnaniu – podnikaniu, sa venoval aj protikorupčným aktivitám. Také niečo si nikto nevie ani len predstaviť. Ale u školstva si už pomaly nikto nebude vedieť predstaviť to, že raz na Slovensku bude taká vláda, ktorá školstvo nebude považovať za menejcenné.

Doplnené o 21:55 dňa 9.4.2020:

Dostal som otázku mimo diskusiu:

„Nehralo tam rolu aj to, že nie každý musí mať počítač, že nie vždy sa dá načas niečo odoslať, že systém „digitálnej“ výučby nie je odskúšaný, že sa ho učia za chodu a že teda je aj „neoficiálny“. Že celé vyučovanie je z núdze cnosť, že šance nemusia byť rovnaké atď.?“

Moja odpoveď:

V 1. rade, oznámenie o tom, že v tomto školskom roku nikto neprepadne, aj keď pripustíme, že na toto rozhodnutie by sa našli dostatočné dôvody, bolo veľmi, veľmi predčasné. Kľudne sa mohlo ponechať do poslednej možnej chvíle. Množstvo žiakov, ktorí na robenie domácich úloh kašle, prístup k internetu doma má, len sa tvária že nie, a situáciu zneužívajú, keďže im dopredu bolo nepriamo povedané, že na to môžu dlabať. A keď sa zistí, že ho majú, tak mnohí z nich úlohy budú robiť len veľmi, veľmi povrchne, ani nie na 10 %, nehovoriac o 30-tich potrebných na známku 4, vediac, že sú už za vodou.
Za druhé, vôbec sa neskúmalo ako na tom žiaci s počítačmi sú. Minimálne mobilný telefón a pripojenie na internet má takmer každý. A ak by sa zistilo, že niektorí žiak ho nemá, riešilo by sa to individuálne. Nie je ani problém mu počítač zapožičať, alebo domáce úlohy doručiť trebárs aj klasickou poštou, alebo osobne, osobným prevzatím, trebárs…., prečo nie v škole na vrátnici. Riešenia naozaj existujú.
Ešte k tomu poslednému: Áno, šance ani možnosti nemajú všetci žiaci rovnaké, ale to nemali a nebudú mať nikdy. Dôležitá je snaha. Ak aj nejaký žiak učivo nezvláda na 30 %, ale sa snaží, nikto takého žiaka prepadnúť nedá.

Doplnené o 23:13 dňa 10.4.2020:

Dostal som e-mail od učiteľa z jedného štvorročného gymnázia:

„U nás je tým rozhodnutím, že sa neznámkuje, ale
hodnotí slovne, opačný problém. To, že nikto nemôže prepadnúť u nás nemá
kto zneužiť – zo 180 detí, ktoré učím matematiku a fyziku, majú trojky len dvaja.

Máme deti, ktoré sa naozaj snažili, pripravovali sa, robili náročné testy
na čas… a zrazu, keď boli pripravené na 3-štvrťročné testy, prišlo
rozhodnutie že známkovanie sa ruší a to okamžite. Vieš si predstaviť ako
ich to znechutilo že to všetko čo sa učili nebude ohodnotené?

Čiže to rozhodnutie nielen nahralo lajdákom, ale aj ponížilo a znechutilo
poctivých žiakov. Výsledok – narástol celkový počet žiakov, ale aj
učiteľov, čo sa na to teraz už „vykašlú“.

Ak tak chceli na ministerstve, alebo vo vláde rozhodnúť, mali tak urobiť s platnosťou vopred plánovanou
napr od 15.4 a nie v pondelok 6.4., vyhlásené 6.4. na obed, s platnosťou
celý deň od rána – a to včase keď mne práve prebiehali naraz dva testy –
oba som musel zrušiť. Vieš si predstaviť reakcie detí aj rodičov…

Znova pomätení ľudia, ktorí rozhodujú o niečom so spätnou platnosťou.
Ten chorý človek nevie plánovať a tak vnáša do všetkého chaos.“