Učil som na viacerých školách, ale toľko, čo som za jeden rok na tejto, som ani zďaleka nezažil na všetkých dohromady počas mojej 8 ročnej učiteľskej praxe. Žiaľ, v tomto prípade, v drvivej väčšine išlo o negatívne, alebo tragikomické zážitky. A to ma niektorí učitelia alebo učiteľky tejto bratislavskej školy ubezpečovali, že v minulosti, za bývalého vedenia, to bolo oveľa horšie. Neviem si predstaviť.
Zverejňujem tieto svoje zážitky na blogu preto, lebo moja snaha – vec riešiť bez medializácie (pričom túto snahu som mal aj po tom, čo som už na danej škole už druhý mesiac neučil a teda som mohol svoje skúsenosti so školou zverejniť bez akýchkoľvek zábran) – vyšla nazmar. Zriaďovateľ školy usúdil, že najlepšia obrana je útok. Na osobnom stretnutí 21.10.2019 som bol ním označený za klamára. Dovtedy som o škole síce napísal 2 články, ale nie pod svojim menom a tak, aby nikto nezainteresovaný z toho nemohol urobiť záver, o ktorú konkrétnu školu ide. Situácia sa po tomto stretnutí zmenila; a preto už nič neskrývam.
Necítim žiadnu nevraživosť voči vedeniu školy. Vážim si jak bývalého, tak nového riaditeľa, ktorý mu bol pred tým zástupcom, tiež novú zástupkyňu, aj zriaďovateľa školy a to pre viaceré kvality, ktoré každý z nich mal, alebo má. Nezhodli sme sa v len jednom, ale za to v podstatnom. To zákonite muselo poznačiť naše vzťahy.
Mohol som sa na to vykašľať a nerobiť si nepriateľov, resp. neprehlbovať nepriateľstvá, ale neurobil som to. Lebo táto škola vychováva, resp. pripravuje na povolanie hlavne budúcich strážcov zákona a preto by malo byť nemysliteľné, aby sa na nej diali také veci ako som už opísal, pôvodne anonymne, v predošlých článkoch o škole. Študuje na nej dosť veľa slušných, dobrých žiakov, povedal by som že väčšina, ktorá ale doplácala na darebákov, ktorí boli neraz chránení viac ako tatranské medvede. Viacmenej stačilo to, že platili školné a dobre reprezentovali školu v bojových umeniach.
Úmyselne píšem v minulom čase, lebo neviem aké boli pomery na škole za posledný školský rok (2019/2020), a aké pomery na nej budú v budúcnosti. Ak medzitým ozdravný proces nastal, výborne, teším sa tomu, aspoň bude nový stav s čím porovnávať. Faktom ale zostáva, že to, čo odznelo z úst vedenia školy na polročnej klasifikačnej porade šk. r. 2018/2019, na ktorej toto vedenie nechutne tlačilo učiteľov do umelého vylepšovania známok, čomu som kvôli závažnosti venoval samostatný článok, za tým si nový riaditeľ školy, ktorý bol vtedy zástupcom, stojí. Potvrdil to minimálne na trištvrteročnej klasifikačnej porade.
Tu sú tie zážitky (za šk. r. 2018/2019):
Pozn.: Nezaradil som medzi ne tie, ktoré by mohli byť považované za bezohľadné, by sa mohli niekoho zvlášť dotknúť, alebo by boli považované za „bonzáctvo“ (napr. v súvislosti so suplovaním, či s podmienečnými vylúčeniami) a tiež tie, ktoré boli predmetom samostatných článkov.
Pozn. 2: Zbierať, spisovať tieto zážitky som začal až od polročnej klasifikačnej porady; jednoducho v istom bode už toho začalo byť priveľa – minimálne na scenár celovečerného filmu. Keby som si tie zážitky nezačal spisovať, väčšina by mi po čase z pamäte vypadla. Nemal som vtedy v pláne ich zverejňovať, veril som v sebareflexiu školy, a teda, že poznámky budú slúžiť iba mne ako spomienky v denníku.
1)
Citujem ex-riaditeľa školy pri svojom rozlúčkovom prejave žiakom školy v máji 2019: „Vážení, školu odovzdávam v dobrej odbornej a morálnej kondícii…“… Na druhý deň vo vtedajšej triede 3.C boli na predmete Bezpečnostné právo minimálne 5 žiaci napomínaní za vulgarizmy. Tak som im pripomenul slová pána riaditeľa z predošlého dňa. Na to sa prihlási žiačka H.R. a povie: „Pán učiteľ, to bolo myslené iba obrazne“…
2)
Do kabinetu, ktorý som zdieľal so svojou kolegyňou, príde kolega, triedny učiteľ, a vyčíta kolegyni, že si dovolila dať poznámku jeho žiačke, druháčke, za vulgarizmus na hodine ako reakciu na zlú známku: „Veď tá žiačka nepovedala „Do pi..“! ale do Predčie!!! Predčie je predsa dedina na Slovensku!…
Nuž niektorí triedni učitelia si pomýli výkon triednictva s advokáciou, obhajobou svojich žiakov pred „zlými“ učiteľmi. Nehovoriac o tom, že ani advokáti slepo neveria všetkému, čo im ich klienti povedia.
3)
V zborovni kolega o kolegyni v jej neprítomnosti: „…Ona chce mojej žiačke dať na vysvedčenie päťku!, jedinú sólovú päťku bude mať z matematiky!!!… Zajtra s tým idem za zástupcom!“…
Dovolil som si na to ozvať sa: Pán kolega, ja by som za známky svojich ako triedny učiteľ nikdy neloboval. Nie len že to nepripúšťa školský zákon, ale som toho názoru, že to žiakom v konečnom dôsledku neprispieva, ba naopak. Učiteľ žiaka najlepšie vie zhodnotiť, akú známku si žiak zaslúži.“ Jeho reakcia na to:
„Ak raz budeš triednym učiteľom, zmeníš názor.“…
Hovorím mu na to, že na tejto škole síce triednym učiteľom nie som, ale mám už tú skúsenosť a neexistuje žiadny zákonný a ani rozumný dôvod, prečo by som svoj názor mal meniť; ibaže na tejto škole je nepísaným pravidlom, že triednu učiteľ má žiakom robiť čosi ako obhajcu, ak im chcú iní učitelia „obťažovať“ pobyt na škole „zbytočnými“ zlými známkami alebo poznámkami. Kolega na to:
„A kedy si si ty robil pedagogické minimum? Vieš o tom, že známka nezávisí len od priemeru?!…
Odpovedám, že viem, a že je zaujímavé, že ak žiakovi dá učiteľ na vysvedčenie lepšiu známku než tú, ktorá mu vychádza z priemeru, tak všetko je v najlepšom poriadku, ale akonáhle si dovolí učiteľ dať žiakovi na vysvedčenie napr. štvorku hoci aj v súlade s priemerom známok, tak je zle. A keby si dovolil dať žiakovi nebodaj horšiu známku!, napr. päťku, aj keď priemer vychádzal na 4,4, tak to by sa rovnalo priam trestnému činu!…
4)
Učiteľka učila 2 príbuzné predmety a jednej žiačke dala z jedného predmetu trojku a z druhého štvorku. Zástupca jej hovorí, že to nevyzerá dobre ak žiačka „kvázi z jedného predmetu“ má dve rozdielne známky a ona že, v pohode, že to teda opraví; samozrejme tú horšiu prispôsobí tej lepšej. Potom sa jej povedal, že ja by som to nespravil. Ona na to, že veď na známkach nezáleží, že tie nie sú podstatné… Ja na to, že ak na známkach naozaj nezáleží, tak zástupca by sa nemal pozastavovať nad tým, že nejaká známka zle vyzerá a že bol by som zvedavý, čo by povedal, ak by tie dve známky zjednotila smerom nahor. Hmm…
5)
Kolega sa sťažuje, že žiak D.B. mu spí na hodinách. Poznámku som ale od tohto kolegu v triednej knihe nevidel ani jednu. A preto som sa ozval, že sa nedivím, ak som u vedenia školy a u lajdáckych žiakov za zlého, ak lajdákom poznámky dáva len málokto. Jeho odpoveď? Treba vedieť si nájsť k žiakovi cestu, vzťah…
OK, tak nabudúce žiakovi poviem, nech len na hodine pokojne spinká, kedykoľvek to bude jeho organizmus vyžadovať, že stačí, ak pri tom nebude chrápať…
6)
Na polročnej klasifikačnej porade bola kolegyňa nepriamo obvinená, resp. jej bolo vyčítané, že si nevie nájsť prístup k žiakom, lebo nikomu z celej triedy 2. ročníka nedala jednotku, a to ani jednotkárom!…, a celkovo tie známky z jej predmetu, že sú zlé. Na svoju obranu uviedla, že ak žiak alebo žiaci neovládajú učivo, ktoré už mali vedieť na základnej škole, a spomenula aj konkrétne učivo, aby sa obhájila, tak im nemôže dať lepšiu známku ako štvorku (aj keby si v skutočnosti zaslúžili pätku). Bola ale alibisticky schladená tým, že na porade nebudeme preberať (vraj) odborné otázky…
Zastal sa jej kolega tým, že uviedol, že sú aj takí žiaci, ktorí proti zlým známkam neprotestujú, berú ich ako zaslúžené, tak prečo mi tu zo známok robíme modlu?
Riaditeľ na to povedal, že predsa známky nebudeme licitovať, veď škola (vraj) nie je o priemeroch… Zástupca na znak súhlasu prikýval.
Hneď na to ale prišlo na rad hodnotenie ďalšej triedy, a vedenie školy, akoby sa nechumelilo, poprelo to, čo povedalo pred pár minútami proklamovalo, že na priemeroch nezáleží…
Riaditeľ: „Prečo má žiačka H.R. zo SJL dvojku a nie jednotku?“… (V tom čase sa na porade ešte na rad nedostali moje dva predmety, z ktorých daná žiačka mala na polrok zaokrúhlené štvorky, ale väčšina z toho, čo odznelo na tejto porade, je témou samostatného článku, alebo sa samostatnej prílohy).
6a)
Po klasifikačnej porade, na druhý deň ráno, v zborovni vyššie spomínanej kolegyni hovorí ďalšia: Počúvaj, také isté problémy som mala aj ja zo začiatku, keď som na škole bola nová. V každej triede jednoducho musí byť aspoň jedna jednotka…
Na to sa niekto v zborovni ozval:
Nesúhlasím, lebo akoukoľvek benevolenciou riskujeme, že sa vrátime do časov, čo tu boli v minulosti, keď v triede letela stolička po učiteľovi.
Protireakcia jednej z učiteliek slovenčinárok znela:
Sme odborná škola, dôležité je, aby žiaci ovládali odborné predmety (učil som jeden a polovica žiakov na neho kašlala tak ako na ostatné, neučila sa) tak prečo by sme ich mali sekírovať slovenčinou nehovoriac ešte o matematike, ktorá ani nie je maturitný predmet!? Maturity zo slovenčiny by mali mať 2 úrovne: jedna pre gymnázia a druhá pre odborné školy… Zožala v zborovne uznanie.
Keď som na to zareagoval, že predsa nám nikto neprikázal, aby sme boli odbornou školou s maturitou, a že či bolo zlé na tom, ak za socializmu bolo oveľa menej škôl s maturitou, kolega, ktorý zažil aj časy socializmu, a ktorý socializmus vyzdvihoval pri každej možnej príležitosti, zareagoval:
Ale za socializmu mali učitelia o dosť väčšie platy! a maturitu naši žiaci potrebujú!, lebo mnohí chcú byť policajtmi a viacerí budú podnikať!…
Pred než som stihol čo i len otvoriť ústa…
kolegyňa, ktorá tiež zažila časy socializmu a ktorá na neho tiež nepovedala nikdy nič zlé, sa do mňa pustila:
A ty máš aké vzdelanie, že si odborník na všetko?!!! Čo Ťa oprávňuje toto riešiť? Vieš čo znamená A,B,C? Tak si o tom niečo prečítaj!
Keďže už zvonilo na vyučovanie, len niečo málo som k tomu povedal, no napriek tomu ma ešte v ten deň poobede oslovil zriaďovateľ školy, že sa k nemu dostalo, že sa hádam s kolegami v zborovni…
Keď som sa potom kolegov a kolegýň pýtal, že kto na mňa chodí žalovať, nikto sa nepriznal.
6b)
Paradoxne ešte v ten deň, kolegyňa, ktorá pred tým navrhovala rozdelenie maturít zo slovenčiny do dvoch úrovní, sa asi pozabudla, a hovorí:
Dala som žiakom písomku a oni sa ma pýtajú na odpovede!…
Z toho jasne vyplýva, že to nie je ani tak problém obtiažnosti predmetu, ako skôr lenivosti učiť sa, resp. zvyku, že za málo muziky sú na našej dobré známky.
7)
Žiak 3. ročníka mi mimo vyučovania hovorí: Pán učiteľ, v 7. triede ZŠ som z toho predmetu vedel viac ako teraz. Na ZŠ som bol jednotkár, a to som viacmenej aj teraz, ale s tým rozdielom, že tu sa viacmenej nemusím učiť a jednotky dvojky mám aj tak. Načo by som sa teda zbytočne namáhal ak mám dobré známky aj tak? Preto moje vedomosti klesajú. Viem toho menej než na ZŠ. Už v 1. ročníku som si na našej škole všimol, že päťkári a štvorkári tu vo všeobecnosti v pohode dostávajú trojky, trojkári dostávajú dvojky až jednotky, a teda mnohí prirodzení jednotkári stratili motiváciu a zmysel, aby sa nejako zvlášť snažili.
7a)
Ďalší žiak 3. ročníka: Na tejto škole sa neriešia žiaci, ale učitelia. Žiak môže učiteľke povedať čokoľvek, len nie niečo zlé na školu! Keď ste tu ešte neučili, tak druhák povedal učiteľke nechutnú vec (nebudem citovať), ale riešila sa učiteľka, lebo jednému VIP žiakovi vzala cez hodinu mobil a vrátila mu ho až na druhý deň. Po 6 rokoch bola donútená odísť. Žiak, ktorý ju nechutne urazil, na škole zostal. (Je možné, že tá informácia je skreslená, neviem posúdiť).
8)
Kolegyňa: Na našej škole sa naši žiaci môžu naučiť, ak si len trochu všímajú veci okolo seba, že viacmenej beztrestne môžu porušovať pravidlá. Toleruje sa im príliš mnoho. Len aby nezutekali na iné školy. A niektorí to zneužívajú. Zatiaľ len v malom páchajú delikty, ako napr. vyhrážanie, ohováranie, či urážanie učiteľov.
9)
Zástupca riaditeľa mne, ako učiteľovi:
Neexistuje!, že žiakom poviete, že vy tu nie ste na to aby ste im látku vysvetľoval.
Neexistuje!, že budete od nich vyžadovať látku od slova doslova!…
Kladiem si otázku, ako môže funkcionár školy nepriamo obviniť učiteľa bez toho, aby si ho najprv aspoň vypočul.
Nuž pravda je taká, že nikto nikdy nepreukázal, že som od žiakov vyžadoval vedieť látku od slova doslova – na požiadanie predložil opravené písomky vedeniu školy na posúdenie. Vedenie tak malo možnosť vidieť, že ak žiak do písomky napísal bludy, nemohol som mu dať z písomky uspokojujúcu známku len preto, že neodovzdal čistý papier.
9a)
Daná trieda – 3.C. (šk. rok 2018/2019), ktorej žiaci sa na mňa často sťažovali, mala písať vopred oznámenú písomku z práva (Bezpečnostné právo) a tak som im na začiatku hodiny spravil ústupok a povedal, že písomku si dáme na budúce a na tejto hodine sa ešte na ňu môžu pripravovať.
Keďže som videl, že len zhruba tretina sa venuje opakovaniu, položil som ostatným otázku, či už všetko ovládajú, či naozaj všetkému rozumejú, a ak nie, môžu klásť otázky čomu konkrétnemu nerozumejú. Ale oni, keďže opakovať látku sa im nechcelo, povedali, že rozumejú ničomu, že to rovno môžem začať vysvetľovať všetky témy, ktoré sme za posledný mesiac prebrali. Jednoducho sa im nechcelo opakovať, rozmýšľať.
A tak som im povedal, že to považujem iba za výhovorku a na hodine určenej na opakovanie budem iba odpovedať na konkrétne otázky; ak ich samozrejme položia. Oni, vediac, ako ich vedenie školy chráni a bezvýhradne im verí, tieto slová učiteľa využili, prekrútili, aby sa mohli ísť sťažovať, očakávajúc, že vedenie školy prísnosť učiteľa voči ním dá na správnu, žiakmi akceptovateľnú mieru a on následne z päťkárov spraví trojkárov atď.
10)
Kolega, ktorého, keď na škole začínal, chcelo vedenie školy za prísne známkovanie zo školy vyhodiť (odvtedy sa už náležite skonsolidoval) na margo štandardného, ale pre niekoho nenáležite prísneho, známkovania kolegyne v jeho triede, povedal:
Aj vrah!!! keď si odsedí trest, dostáva šancu!
Pravda je ale taká, že kolegyňa každému šancu opraviť si známky dávala dostatočne dlho. Netolerovala len lajdáctvo.
11)
Po druhej vyučovacej hodiny, toho istého dňa, kedy riaditeľ na nultej hodine, na nástupe školy, hodnotil dosiahnuté výsledky školy, a hodnotil ich pozitívne, sa kolega a kolegyňa sťažovali na správanie žiakov… On: viacerí mi na hodine spali! Ona: Moji pre zmenu zaspali na vavrínoch, lebo na nástupe školy boli pochválení a následne celú hodinu vyrušovali.
Ale hlavne že škola dosiahla na základe pozitívneho prístupu žiakov v hodnotenom období pozitívne výsledky… Na papieri určite.
12)
V zborovni o mojej kolegyni, ako inak, v jej neprítomnosti:
Ona nerešpektuje, že niektorí žiaci si vyžadujú individuálny prístup…, že k žiakom si treba nájsť cestu…, že nemožno trestať žiaka dvojkou na vysvedčení za to, že na hodine číta knihu!…
13)
Dvaja žiaci triedy 2. ročníka, ktorá získala titul naj triedy na škole, učiteľke, ktorá triede nechcela v niečo ustúpiť (buď nechceli písať písomku, alebo im na nej nechcela dať ľahšie príklady z úrovne 9. ročníka ZŠ), povedali:
My vieme učiteľom zariadiť aj dlhodobú dovolenku…
Triedny učiteľ, keď mu to učiteľka oznámila, ju odbil tým, že jeho žiaci by také niečo nepovedali, že to nie je pravda…, v triednej knihe to ani nie je zapísané…
Na to sa ozvala ďalšia kolegyňa: Ja som jej dohovárala, ale nedala si povedať…
Na to som sa ozval ja s tým, že v zborovni sa negatívne rozpráva o neprítomnej kolegyni, ktorá sa nemôže brániť, a že toto sa zvykne označovať ako ohováranie.
Bol „schladený“, že o ohováranie nejde! lebo všetko negatívne čo na jej adresu tu odznelo, je pravda!…
Tak ak je to neskreslená pravda, hovorím, prečo ju nepoviete do očí tej, ktorej sa týka?
Neprišla žiadna reakcia, iba odbočenie od témy, že zo štyroch jednotiek a jednej štvorky nemôže byť na vysvedčení dvojka!… A opäť som zareagoval: Môže. Štvorka mohla byť z polročnej písomky a jednotky za nejaké malé dobré vyriešené príklady. Kývli nado mnou iba rukou… (ten je už stratený…, alebo chorý…)…
14)
Jedna triedna učiteľka si na triednickej hodine spisuje sťažnosti žiakov na kolegyňu a táto sa k nim má písomne vyjadriť… Ona na to pristúpila, ja by som na to nepristúpil. Napadlo ma pri tom, že snáď jej bude daná možnosť sa proti sťažnostiam žiakov odvolať…
Ale u koho?…
15)
Žiak 3. ročníka po druhom slušnom, ale nekompromisnom napomenutí, že cez hodinu sa jedlo nekonzumuje, zúrivo vstal zo stoličky a celou silou hodil desiatu do koša. Následne to žiak okomentoval: Tak zle sa nemali ani Židia v koncentračných táboroch!
16)
S viacerými žiakmi som si rozumel veľmi dobre, tešil som sa na nich a myslím, že aj oni na mňa. A neboli to len žiaci z radov, ktorí mali odomňa jednotky, ale boli medzi nimi aj tí, ktorých som upozorňoval, že ak sa nezlepšia, nechám ich prepadnúť.
Keď sa ma pred koncom šk. roka pýtali, či na škole budem učiť aj ďalší školský rok, povedal som, že asi nie a že je to aj alebo hlavne kvôli rozmaznanej triede 3.C, kde som odmietol skákať podľa nôt žiakov. (Inak aj v nej bolo viacero dobrých žiakov, ale pár žiakov ťahalo triedu dolu a často ostatným znemožňovali riadne vzdelávanie, a dobrí žiaci sa báli, alebo neboli ochotní proti nim vystúpiť). Jedna žiačka, inej triedy 3. ročníka, ktorá ich dobre poznala, to okomentovala:
„Takže oni majú učenie a školu v pi… a vy ste pán učiteľ na vine!“ Ďalšia k tomu dodala: „Škoda, že riaditeľom škody nie ste vy, pán učiteľ.“…
17)
Hovorí žiak 3.C: Pán učiteľ, až na výnimky, to iba prváci to na tejto škole nemajú v paži. Tu stačí, ak ste dobrý z telocviku.
18)
Tichý, ale dobrý žiak triedy vyhlásenej za najlepšiu triedu školy dôverne učiteľke cez prestávku:
Pani učiteľka, v triede je počas vyučovania hluk a tak tí, čo sa chcú učiť nemôžu, lebo ostatní vyrušujú.
Iný žiak tej istej učiteľke do písomky namiesto odpovedí napísal: Neviete vysvetliť látku! Robí vám dobre dávať päťky!…
Nuž ťažko naučiť matematiku takých druhákov SOŠ, ktorí nielenže neovládajú učivo ZŠ, ale ešte aj nemajú záujem učiť sa a sú rozmaznaní, resp. zvyknutí z 1. ročníka, kedy ste ich ešte neučili (lebo ste na škole nový), dostávať koláče bez práce.
Ďalší dvaja žiaci danej triedy do písomky uviedli:
Nevysvetlili ste nám to poriadne, a preto nič nevieme!
A ďalší dvaja, alebo dve: Nevysvetlili ste a hneď ste dali písomku, nevadí! Ďakujeme za samé päťky!…
A ďalší: Nevysvetlené učivo!!!!!
Pozn.: Vyhlásenie tejto triedy za najlepšiu na škole bolo až na záver šk. roka, teda až po týchto skúsenostiach, resp. napriek nim. Aj keď možno 2/3 žiakov tejto triedy boli, alebo sú dobrými žiakmi, čo z toho ak sa s darebákmi nič nerobí, resp. sú ešte vo svojom darebáctve priamo alebo nepriamo podporovaní? Systémom školy.
A navyše negatívne ovplyvňujú aj tých dobrých žiakov.
Tak napr.: žiak tejto naj triedy, keďže mu vychádzala vraj sólová dvojka (tento žiak bol na konci šk. roka vyhlásený za najlepšieho žiaka školy), pred koncoročným uzatváraním známok prišiel za učiteľkou (nie matematikárkou) so žiadosťou:
„Tak dáte mi tu jednotku!?“… Nevedel ale odpovedať ani na jednu z dvoch položených otázku. Ale vyhrážal sa, že si ju vybaví inde!
Tak učiteľka to uzavrela nasledovne: „Máte ju, a vypadnite!“
Tá učiteľka mi potom povedala, že v skutočnosti nemal ani na dvojku a na vysvedčenie mu vychádzala známka 2/3.
19)
Učiteľka dostala na stránke EduPage (ktorá je pre rodičov, nie pre žiakov), od druháka túto správu:
„Dobrý deň (bez oslovenia),
aký je dôvod 5-ky, ktorú ste mi zapísali do IŽK?
Ak sa toto nezmení (že nás budete tak zle známkovať) tak to už nebudem riešiť s Vami, ale minimálne s triednou učiteľkou.“
20)
– Žiačka 3.C mne:
Vy mi chcete z práva dať sólo štvorku!? Zajtra mám narodeniny…
Môžete si ešte známku opraviť, povedal som jej.
Ja už nemám kedy!
To ale nie je môj problém.
A môj!? (odpovedala žiačka)
Áno.
Ja to tak nenechám!… zakončila.
Táto debata sa odohrala pred niekoľkými žiakmi 1.A. Jedna žiačka sa ma zastala, že čo si to tá tretiačka dovoľuje.
Na strane druhej, iná žiačka 1.A, bola kolegyňou na matematike prichytená pri opisovaní a učiteľka žiačke oznámila: „Za päť“.
Ale veď si to poďte pozrieť pani učiteľka!
Nemám už čo.
No ja si to pôjdem vybaviť s triednou!… zakončila.
21)
Trieda, ktorá bola na konci šk. roka vyhlásená za najlepšiu triedu školy, išla po chodbe z telocviku, ktorý bol pre nich ako prvá hodina, takže sa s oproti idúcou matematikárkou v ten deň v škole ešte nevideli. Keďže im táto na hodinách neustupovala, resp. stále od nich niečo vyžadovala a hlavne nedávala im koláče bez práce, nemali ju radi. Nikto z celej triedy ju na chodbe nepozdravil. Aj tí, čo by ju inak pozdravili, mlčali, aby neboli v triede za „zlých“.
22)
V pondelok 1.7. 2019 nový riaditeľ školy na porade povedal, že s každým, čo sme vtedy boli na porade, počíta do budúceho školského roku; ibaže si to my sami učitelia rozmyslíme; že iba v tom prípade budú musieť za nás cez prázdniny nájsť náhradu.
Na druhý deň, 2.7., si zavolal kolegyňu matematikárku a oznámil jej, že žiaľ, nemôže s ňou počítať. Zároveň 2.7. ráno na internetovej stránke školy už bol inzerát (ktorý tam deň pred tým, minimálne počas pracovnej doby, tam ešte nebol), že škola hľadá matematikárku, angličtinára a učiteľa práva (teda aj náhradu za mňa). (A tak v ten istý deň poobede som bol na pohovore na novej škole a dohodli sme sa na pracovnej zmluve).
Čo chcem ale tým povedať je to, že funkcia riaditeľa školy je aj po zmene obsadenia na tomto poste, ktorá sa udiala na prelome mája a júna daného šk. roka, funkciou bábkovou, ktorej zriaďovateľ diktuje nie len to, kto bude zástupkyňou riaditeľa, ale aj to, ktorý učiteľ je pre školu dobrý, alebo zlý. (Nový zástupca, resp. zástupkyňa riaditeľa, síce vyhrala výberové konanie, ale jej učiteľská, a myslím že aj riadiaca prax, bola minimálna). Akonáhle by sa proti tomu niekto ozval, mal by, alebo mohol by mať problém; ak si sám už pred tým neplánoval hľadať nového zamestnávateľa. Problém pre jednotlivca by ale nenastal, keby sa ozvali aj ostatní, alebo aspoň tretina. Mňa konkrétne sa zastali dvaja členovia pedagogického zboru, čo predstavovalo drvivú menšinu. Ale som vďačný aj za to.
A tým sa dostávame k tomu, čo som uviedol na začiatku článku – že určité správanie, alebo správania, síce ľudsky môžeme chápať, ale ak budeme cez zvrátenosti, s ktorými sa vo svojom živote stretávame, prechádzať mlčaním (keďže tak je to oveľa pohodlnejšie, bezpečnejšie, kamarátskejšie, korektnejšie…), nemôžme očakávať od tých, čo riadia tento štát, ministerstvá, ich sekcie atď. atď., že práve oni sa budú správať zodpovedne, statočne, a nie ako my – alibisticky, v štýle, nehas, čo ťa nepáli…
neuvedomujúc si pri tom, že až teba alebo mňa bude niečo v živote skutočne kváriť alebo páliť, a druhí nám aj budú môcť pomôcť, môžeme namiesto pomoci logicky očakávať podobný, alebo rovnaký prístup, „múdrosť“ nehasenia…
Súvisiace články:
– https://dennikn.sk/blog/2009547/z-jednej-klasifikacnej-porady-sukromnej-sos/
Lavida 21:58 ste autorom vety: "lebo čokoľvek... ...
Jedine zmena prístupu smerom k zakorenenému, ...
Opäť si len dokázal, že logika nie je tvoja ...
... vy tomu exotovi vykáte? S takými ľudmi ...
Pod vplyvom pár "učiteľsko.školských"... ...
Celá debata | RSS tejto debaty