Prekrútiť Božie prikázania???

Márna je Putinova snaha,

Svet si ho zapamätá ako masového vraha;

až na rusofilov,

ktorí sa nechcú zbaviť svojich omylov.

Ale tí z vás, ktorí ste ešte z postihnutia ruskou propagandou vyliečiteľní a chcete sa liečiť, všimnite si, koľko diskutérov k mojim predošlým článkom potvrdzuje, aj keď „len“ nepriamo,  pravdivosť obsahu jednotlivých medikamentov. Z ich strany žiadna argumentácia, ani len pokusy o spochybnenie, nehovoriac o vyvracaní účinnosti daných medikamentov. V kŕčoch,  tušiac, že raz sa s rachotom zrúti ich stavba „vystužená“ len ruskou propagandou, sa zmôžu len na osobné útoky, alebo verklíkovanie fráz, ktorým pomaly neveria už ani v Kremli.

Všímajte si to, učte sa na tom, pomôže to k vášmu rýchlejšiemu uzdraveniu.

Toľko na zahriatie.

Na dnes tu máme až 16 účinných medikamentov od známych aj menej známych liečiteľov a to všetko pre záujemcov o liečenie posadnutia ruskou propagandou.

1.

Keby sa namiesto benzínu dalo jazdiť na krv ukrajinských detí, polovica Slovákov by sa zaujímala iba o cenu.

2.

Než dát zbraně Ukrajině, raději dejme Ukrajinu Rusku!

„Ti, kdo požadují, abychom zastavili naši pomoc Ukrajině, vlastně říkají: „Než dát zbraně Ukrajině, raději dejme Ukrajinu Rusku!“

Vím, že už to zaznělo mnohokrát. Opravdu věříte tomu, že pokud necháme Ukrajinu Rusům, že se s tím Putin s Lavrovem spokojí? Já tomu věřit nemohu. Vždyť i selský rozum říká, „že s jídlem roste chuť“.

Nejsem přítelem války. Budu raději, když bude mír. Jsem vděčný vojákům Rudé i americké armády, že si v době 2. světové neřekli: „Než pomáhat nějakým Čechům, tak raději dejme Čechy Němcům.“

Nejsem přítelem války, ale vím, že dobrý mír ani Ukrajincům nespadne sám do klína. Ještě o něj budou muset zabojovat a my, pokud nejsme naivní a hloupí, bychom je v tomto boji neměli nechat ve štychu. Byli bychom sami proti době, protože zkušenost s „ruskou okupací“ už máme. Nechtěl bych, aby se zopakoval rok 1968. Vy snad ano?

Slyšel jsem, že „přítel je ten, kdo zůstává, když tě ostatní opouštějí!“ Jsem rád, že se mohu Ukrajincům podívat do očí jako přítel.“

https://vlastikfurst.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=797615

3.

Bola by vražda Putina v súlade s vierou? Môže obeť vojny konať v duchu oko za oko, zub za zub? Vysvetľuje katolícky kňaz

Karol Sudor

Rusko to už dávno má zabezpečené tak, aby dokázalo ohlúpnuť časť obyvateľstva iných krajín. Robili to za cára, za Lenina, Stalina, robia to aj dnes, akurát tomu hovoríme propaganda či hybridná vojna, tvrdí katolícky kňaz Marek Vadrna.

Putin sa deklaruje ako pravoslávny veriaci. Je pravoslávna cirkev v Rusku slepá, má hlúpe či zbabelé vedenie, myslím tým najmä patriarchu Kyrilla, respektíve prečo vojnového zločinca Putina ešte neexkomunikovala?

Neviem, ale jednoznačne to mala urobiť. Patriarcha Kyrill vojnu na Ukrajine obhajuje. Vedenie ruskej pravoslávnej cirkvi aj patriarcha sa teda spreneverili svojmu poslaniu.

Prečo?

Lebo niektoré pravoslávne cirkvi z Ruska dostávajú peniaze a nechcú o ne prísť.

Hypoteticky – vedľa nás by bola krajina, ktorej politické vedenie sa dopúšťa genocídy na vlastnom obyvateľstve. Ani v takom prípade by sme nemohli začať vojnu?

Rozpútanie vojny nikdy nie je v poriadku. Je však v poriadku pomáhať susedom vo všetkom, v čom sa dá, tak, aby sa dokázali účinne brániť. Inými slovami, možno pomáhať finančne, humanitárne, materiálne aj dodávkami zbraní a vojenskej techniky.

Čiže ak Slovensko dodáva Ukrajine zbrane a vojenskú techniku v snahe pomôcť jej brániť sa pred Ruskom, je to z hľadiska katolíckej viery čisté?

Presne tak. Pápež Ján Pavol II. dokonca hovoril o povinnosti pomáhať. Je to teda naša morálna povinnosť, nie iba dobrá vôľa. Keď sa niekde pácha nespravodlivosť, vy o tom viete a nechcete tomu človeku pomôcť, tak si neplníte svoju kresťanskú povinnosť.

Ak teda Slovensko dodáva na Ukrajinu zbrane, vojenskú techniku, prípadne by tam dodalo aj stíhačky, je to úplne v poriadku. Ide o dobrý skutok kresťanskej spolupatričnosti, súcitu s druhými.

Existuje v katechizme pojem spravodlivá vojna?

Tento pojem sa nepoužíva už od čias pápeža Jána XXIII. Keď s tým však prišiel, mal veľa oponentov. Aj Ján Pavol II. však vo viacerých dokumentoch povedal, že žiadna vojna nie je spravodlivá, že vojna je vždy zlo.

Pojem spravodlivá vojna pritom vymyslel svätý Augustín, jej okolnosti neskôr presne špecifikoval Tomáš Akvinský. Dnes sa však už používa pojem nutná obrana, pričom katechizmus definuje štyri jej podmienky. Ak sa teda na ľuďoch pácha zlo, nieže majú právo brániť sa všetkými dostupnými prostriedkami, teda aj ničivými, je to priam ich povinnosť.

Stále hrozí napadnutie Moldavska, Estónska, Litvy či Lotyšska, možno aj Slovenska, nehovoriac o riziku jadrovej vojny, ktorá by zničila život na Zemi. Iná vec je, či by po Putinovi nenastúpil ešte väčší vagabund, lebo Rusko v tom má bohatú tradíciu.

Poviem svoj osobný názor – vražda Putina by nemala žiadny zmysel. Určite nie v Rusku. Tam je úplne iná situácia ako v Nemecku v 40. rokoch minulého storočia, kde všetko stálo a padalo na Hitlerovi.

Aj teraz sa možno niekomu zdá, že všetko v Rusku stojí a padá na Putinovi, ale osobne si to nemyslím. Rusko má koristníctvo a expandovanie zapísané v DNA. Od Ivana IV. Hrozného sa tam v politike dokopy nič nezmenilo, a to už ubehlo 500 rokov.

Milujem ruských filozofov, spisovateľov, skladateľov. Čo vlastne robili tamojší múdri ľudia? Od 18. storočia z toho prostredia utekali. Aj preto si nemyslím, že zabitie Putina by bolo nejakým riešením. Jeho režim by pokračoval.

Mnohí kresťanskí veriaci stoja vo vojne Ruska na Ukrajine na strane Putina. Je to v poriadku?

Nie je. Normálny kresťan jednoznačne musí túto obludnú vojnu a agresiu voči nevinnej Ukrajine odsúdiť. Tá vojna je proti Bohu, proti jeho príkazom, proti kresťanským zákonom. To sa nedá vnímať nejakou strednou cestou, konanie Ruska treba jasne odsúdiť.

Čomu potom vlastne podliehajú veriaci, ktorí podporujú Putina? Prečo stoja na strane agresora?

V tomto sa musíme hlbšie pozrieť do vlastnej histórie. V čase cyrilometodskej misie sme sa prvýkrát stretli s vplyvom východu – Byzancie, kde najvyššou autoritou po Bohu bol rímsky cisár. Vtedy však bola situácia opačná, východ bol ten silný, bohatý a vyspelý.

Západ sa po Karolovi Veľkom ešte len formoval a oproti vyspelej Byzancii bol len chudobnejším bratom. Naše územie sa stalo jedným z neuralgických bodov tohto stretu a kresťanstvo v ňom hralo významnú úlohu.

No rusofilstvo, ktoré poznáme dnes, má svoje korene kdesi v romantizme 19. storočia. U Jána Kollára ho vidíme úplne jasne a totálne až osudové rusofilstvo je vidieť u Ľudovíta Štúra. Otvorte si Štúrov spis Slovanstvo a svet budúcnosti a dočítate sa tam jeho výzvu, aby sme sa stali Rusmi, aby všetci Slovania rozprávali rusky a aby sa cirkvi vrátane evanjelickej stali pravoslávnymi.

Štúr dostával z Ruska peniaze.

Jonáš Záborský, ktorý bol nielen jeho názorovým oponentom, vo svojom životopise píše, že Štúr bol dobre zásobený „peniazmi Milošovými“, čím asi myslel Michala Obrenoviča, srbské knieža. Ale Štúr dostával peniaze aj z ruského veľvyslanectva vo Viedni na svoje aktivity i svoj súkromný život. Chcem tým povedať, že Rusko to už dávno má zabezpečené tak, aby dokázalo ohlúpnuť časť obyvateľstva iných krajín. Robili to za cára, za Lenina, Stalina, robia to aj dnes, akurát tomu hovoríme propaganda či hybridná vojna.

Je známy výrok cára Mikuláša II, ktorý povedal, že „najbezpečnejšia ruská hranica je tá, ktorú strážia ruskí vojaci z oboch strán“. Ak sa tejto propagande, a to sa aj dnes často deje, dá kresťanský háv, tak je ešte nebezpečnejšia a má aj väčší úspech.

Každá krajina má pritom časť občanov, ktorí túžia po jednoznačnom názore, po vodcovi, po tom, aby ich niekto viedol a hovoril im, čo si majú myslieť a čo majú robiť, výmenou za to, že im dá „chlieb a hry“. Je to také „byzantské“ v človeku.

Mnohí Slováci majú poddanskú mentalitu, potrebujú nad sebou pevnú ruku pána. Práve oni dodnes volia autokratických vodcov politických strán. Potrvá dlho, kým to vyprchá z našej historickej genetiky. Vladimír Mináč v Dúchaní do pahrieb napísal, že sme národ lokajov. Dlho som sa na neho za to hneval, ale dnes jasnejšie ako inokedy vidím, akú mal pravdu.

Harabin, fašisti z Kotlebovej strany aj ich odštiepenci z Republiky tvrdia, že sú veriaci kresťania. Podporujú Putina. Zhodujú sa v tom s komunistom Ficom, čo potvrdzuje, že komunizmus a fašizmus k sebe majú blízko.

Oni nie sú kresťania. Čo je to za viera, keď podporujú vraždenie nevinných? To nie je žiadna viera, a už vôbec nie kresťanská. Je to len ich ideologická zásterka, aby nebolo vidieť, akí v skutočnosti sú.

Marek Vadrna (1977)

Narodil sa v Trnave, vyštudoval Teologickú fakultu Trnavskej univerzity, doktorát má zo sociálnej práce na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Za kňaza bol vysvätený v roku 2002, ako duchovný slúžil v Zlatých Moravciach, vo Viedni a v Pezinku, dlhé roky je kaplánom v Marianke, je členom Kongregácie bratov tešiteľov. Medzi jeho veľké hobby patrí história.

4.

Smer nejde nikdy proti Rusku – ani pred vojnou, ani po zverstvách v Buči, Boroďanke či v Mariupole

Denník N

Fico na Markíze, ktorá má byť vraj rada, že ju po rokoch, keď uprednostňoval najmä dezinformačné médiá, poctil svojou návštevou, nebol o nič lepší. V súlade s komunistickou rétorikou, ku ktorej sa vrátil po tridsiatich rokoch snahy pôsobiť civilizovanejším dojmom, vládu obvinil, že systém S-300 – vraj smrtiacu zbraň – poslala na Ukrajinu „na pokyn Ameriky“, o sovietskom výrobku povedal, že je výkonnejší ako tie americké, a o vojne u susedov, samozrejme, vyhlásil, že s ňou nič nemáme a že na nej najviac zarobia USA. Záhadou zostáva len to, prečo ju potom Rusko začalo. Azda takisto na americký pokyn?

Keď Ficov podpredseda na predvojnovej demonštrácii skandoval slová „nikdy proti Rusku“, on i spolustraníci to zdôvodňovali tým, že reči o chystanom ruskom útoku sú protiruskou propagandou.

5.

Djokovič sa zastáva Rusov. Jeden z nich do neho i tak rýpe

Jedným z nich je Garri Kasparov, niekdajší ruský šachista, niekoľkonásobný majster sveta. Ten poslal Djokovičovi cez sociálnu sieť Twitter odkaz.

 „Áno, Rusi môžu hrať podľa výkonnosti, no zabíjajú podľa národnosti. Ruskí športovci, ktorí neodsudzujú Putinovu vyhladzovaciu vojnu, ju mlčky podporujú,“ napísal veľký kritik súčasného ruského režimu.

„A ak to neurobí ani Srb, je to vzhľadom na históriu obzvlášť nevhodné,“ dodal legendárny šachista

6.

Putin nezaútočil na Ukrajinu, zaútočil na nás všetkých. Náš slobodný svet sa 24. februára zrútil ako domček z karát a vojna ešte nikdy nebola tak blízko pri nás ako teraz. Je našou ľudskou a morálnou povinnosťou za každých okolností pomôcť slabšiemu. A v tomto prípade sú to ľudia z Ukrajiny. Oni bojujú tam, my musíme proti nenávisti bojovať tu. Neverte klamstvám a prokremeľskej propagande z internetu. Pretože zlo nesmie zvíťaziť, nikde a nikdy.

Nadežda Serafínová 31.3.2022 karma článku: 42.45 https://serafinova.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=785676

7.

Čo všetko Putin zamlčal. Stručný opis dejín Ukrajiny tak, ako sa skutočne odohrali.

Podcasty Denníka NVojna na Ukrajine

8.

Vždy som bol proti Putinovi, ale teraz cítim hanbu a vinu, hovorí ruský promotér

Semion Galperin do 24. februára 2022 organizoval v Rusku koncerty a turné mnohých ukrajinských hudobníkov. V rozhovore vysvetľuje, čo všetko vojna zmenila, prečo z Ruska odišiel a čomu sa dnes najviac venuje.

Kým nevypukla vojna, žil v Jekaterinburgu, kde sa venoval organizovaniu koncertov a turné. Tvrdí, že vždy bol odporcom Putina a snažil sa prepájať ruskú a ukrajinskú kultúru prostredníctvom hudby. Dnes žije v Izraeli a pomáha Ukrajine, ako sa dá.

Kedy ste odišli z Ruska do zahraničia?

Rozhodol som sa odísť do Izraela hneď, keď vypukla vojna. Bez toho, aby som vedel, čo ďalej. V Jekaterinburgu zostal môj syn, moji rodičia aj stará mama. V nejakom bode sa budem musieť vrátiť.

Aké boli hlavné dôvody vášho odchodu?

Prečo mnohí Nemci opustili v 30. rokoch minulého storočia Nemecko? Nechceli žiť v krajine vedenej diktátorom, ktorý ju zaťahoval do vojny. Dnes je nebezpečné žiť v Rusku, lebo vás tam môžu zavrieť do väzenia kedykoľvek chcú. Nové zákony sú vlastne ešte horšie než stalinistické. Môžete dostať trest do 15 rokov len za to, že verejne poviete: Rusko bombarduje Kyjiv. Pretože oficiálne stanovisko je, že Rusko bombarduje len vojenské objekty a správy o bombardovaní civilných cieľov nie sú fakty, ale fejk s cieľom poškodiť meno ruskej armády. Dnes vás pokojne v Rusku môžu zatvoriť za facebookový status alebo keď na verejnosti držíte v rukách kvet, ako sa to stalo mojej kamarátke. Keď chcem urobiť niečo dobré v Rusku, v zmysle zorganizovania nejakého dobrého koncertu umelcov, ktorí sú proti vojne, dokážem to cez internet, pretože moji kolegovia sú stále tam.

Niekoľko ruských hudobníkov, napríklad Pornofilms, Oxxxymiron a Face vyjadrilo nesúhlas s vojnou alebo podporili Ukrajinu. Rappera Face dokonca Putin vyhlásil za nepriateľa štátu. Ako reagujú ruské úrady na podobné aktivity hudobných promotérov?

Najnovšie posielajú čierne listiny hudobníkov, aj zoznamy miest aj akcií, na ktorých by sa nemalo hrať. Počet mien na týchto zoznamoch stúpa. Okrem toho môžu krátko pred začiatkom akcie prerušiť prívod elektriny, odstaviť vodu a oznámiť, že do budovy je riskantné pustiť ľudí, alebo začať hľadať drogy. Tým sa akcia preruší na niekoľko hodín a ľudia odídu domov. So všetkými novými stalinistickými zákonmi to začína byť ešte tvrdšie.

Aké boli vo vašej bubline reakcie na vojnu? Museli ste po 24. februári 2022 selektovať medzi priateľmi?

Nepriatelil som sa s nikým, kto je proputinovský. Keď sa bavíme napríklad o Facebooku, musel som si zablokovať asi desať priateľov. O čom by som sa mal rozprávať s ľuďmi, ktorí ešte dnes podporujú diktátora? Veď to nie je len záležitosť posledných mesiacov. Už sme tu predsa mali prípady Politkovskej, Magnického, Litvinenka, anexiu Krymu, Donbas, zostrelenie holandského lietadla. Putin má už dávno na rukách krv.

Z knihy Všetci mocní Kremľa, ktorú napísal ruský novinár Michail Zygar, vyplýva, že Putin sa už nemôže len tak vzdať moci, radikáli okolo neho mu to nedovolia.

S tým nesúhlasím. On patrí k najradikálnejším v Kremli a v nejakom bode sa zbláznil. Anexia Krymu je totálny kriminálny akt, ale ešte mala prvky logiky, aspoň dokážete pochopiť, prečo k nej prišlo. Putin sa pri izolácii počas covidu úplne prestal rozprávať s poslednými ľuďmi, ktorí na neho mali pozitívny vplyv – s biznismenmi a ekonómami považovanými za liberálnejších. Obklopil sa výlučne vojakmi a šéfmi bezpečnosti, tí mu nosia červené dosky s informáciami, ktoré chce počuť. On nepoužíva internet, nemá smartfón, číta si len tie podklady a verí im. Potom niečo povie, televízia to stonásobne preženie a vzniká zhubný kruh propagandy. Ani Hitler nikdy nevyhlásil, že Rusi bombardujú svoje vlastné mestá. Putin úplne stratil kontakt s bežným svetom a nemá mu to kto povedať. Súčasná situácia už nevyhovuje ani oligarchom, ktorí poskupovali majetky na Azúrovom pobreží a posielajú svoje deti študovať do Londýna. Problém je, že bežným ľuďom, ktorým propagandou vymyli mozgy, musí Putin niečo priniesť, nakŕmiť ich nejakým predstieraným víťazstvom. Predtým im v televízii hovorili, že Kyjiv padne za pár dní. Aj ľudia po brainwashingu majú otázky, čo sa vlastne deje, keď sa ruskí vojaci odtiaľ stiahli. Tak im začali tvrdiť: „Je to ťažšie než sme čakali, pretože musíme bojovať aj proti Američanom a NATO“. Kŕmia populáciu takými nehoráznymi klamstvami, že vymyslieť nové im nerobí žiadny problém.

Čo si myslíte, že bude ďalej? Scenár Stalina, keď diktátor zomrie prirodzenou smrťou, alebo sa ho zbavia ľudia okolo neho? V tomto prípade s pomocou oligarchov a nespokojných ľudí, ktorí precitnú z brainwashingu?

Z minulosti vieme, že sú rôzne scenáre, čo sa môže stať diktátorom. Hitler spáchal samovraždu, pretože Berlín bol obkľúčený. To sa nestane, pretože Putin má nukleárne zbrane. Keď zomrel Stalin, Sovietsky zväz neskolaboval, len sa režim trochu uvoľnil a nový vládca Chruščov odsúdil kult osobnosti. Teraz napríklad podobne v Kazachstane po Nazarbajevovi prevzal nástupníctvo Kasym-Žomart Tokajev, ako zatiaľ menej skorumpovaný a mierne demokratický prezident. Očakávame, že v Rusku sa stane niečo podobné, nebude to súboj dobrých proti zlým, len ďalší zápas o moc medzi zlými. Putin prehral bitku o Kyjiv, na Donbase postupuje len pomaly, Ukrajinci sa statočne bránia. Zničenie Mariupoľa je samozrejme vojnový zločin, vôbec nerozumiem, načo to bolo dobré. Tipujem, že Putin začne rozprávať o piatej kolóne v Rusku a hľadať nejakého vnútorného nepriateľa. Zatkne generálov a podobne.

https://dennikn.sk/2826731/vzdy-som-bol-proti-putinovi-ale-teraz-citim-hanbu-a-vinu-hovori-rusky-promoter/?fbclid=IwAR0T_4dZWYELioTN8x9uACKmnzT1lrsORhvP-ZoakIPolASFoYrzT1Dr6As

9.

Juraj Lukáč

26. apríla 1986 som bol vo Vysokých Tatrách a pozeral som sa na východ. Bolo krásne počasie, modrá obloha. V tú sobotu vybuchla atómová elektráreň v Černobyle.

Keby som nepočúval Slobodnú Európu (to nebola tá kapela Miloslav Whisky Láber…) tak o ničom neviem. Odrazu boli plné obchody sušeného mlieka, ktoré nám vracal celý svet, deti v škôlke museli piť mlieko povinne, pretože panika sa nešíri a nešíri sa hlavne keď sa nič nestalo. Komunistickí papaláši si svoje deti odviezli na zdravú stravu do Viedne. Cyklistické preteky Mieru boli na Ukrajine pre našich cyklistov povinné, pretože sa nič nestalo, cyklisti zo západu neprišli. Nahnali nás do prvomájového sprievodu, pretože sa nič nestalo, len maďarské komunistické noviny, ktoré sa ešte omylom predávali v našich stánkoch, zverejňovali každý deň polohu postupujúceho radioaktívneho mraku, prvé dni tiahol kdesi na Švédsko, pokiaľ si to dobre pamätám.

Som rád, že dnes nemusím počúvať zašumenú a rušenú rozhlasovú stanicu Slobodná Európa.

Toľko k rečiam o cenzúre v spoločnosti. Status sa netýka výroby energie v atómových elektrárňach. Týka sa slobody šírenia informácii a cenzúry, o ktorej dnešná generácia nemá najmenšie tušenie.

10.

Peter Zajac

Ruská trestná výprava „na podporu bratskej jednoty Rusov a Ukrajincov“ je v skutočnosti dobyvačnou, vyhladzovacou ruskou vojnou, ktorá nemá príkrym rozporom medzi slovami a činmi v Európe 21. storočia obdoby. Jej cieľom je masové vyvražďovanie, zrovnanie Ukrajiny so zemou, zničenie ukrajinského teritória, zotročenie ukrajinského národa. Takto vyzerá v skutočnosti podľa ruských politických, intelektuálnych a cirkevných elít a vojenských autorít russkij mir, mier na spôsob ruského sveta.

Putinov prejav pred začiatkom vojnovej agresie proti Ukrajine bol jedným z historických vrcholov ruského umenia lži.

Vojnovú agresiu vyhlásil za mierovú výpravu,

masívny vojenský útok za obranu,

pokus o likvidáciu Ukrajiny ako štátu za demilitarizáciu a denacifikáciu,

vyhladzovacie akcie proti Ukrajincom za bratskú pomoc.

Ruských vojnových teroristov označil za mierotvorcov

a ukrajinských obrancov za teroristov.

Ruský mýtus všeslovanskej vzájomnosti bol rozstrieľaný.

11.

Rusko, ktoré som poznal, už neexistuje. Zostal orwellovský paralelný vesmír

V Moskve žiadne delostrelecké granáty nevybuchujú. Mesto neobkľúčili žiadne cudzie jednotky, opisuje moskovský korešpondent spravodajského serveru BBC Steve Rosenberg.

… Zažil som komunistické Rusko. Žil som v postsovietskom Rusku. A teraz sa najrozľahlejšia krajina na svete znova premenila. Dovoľte mi, aby som vás vzal na prehliadku „Rusko špeciálnej vojenskej operácie“.

…Mojou poslednou zastávkou je ohromné ​​vojnové múzeum, ktoré oslavuje víťazstvo Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne – slávne víťazstvo vykúpené nesmiernymi ľudskými stratami. Pri takzvanej Veľkej vlasteneckej vojne zahynulo vyše 27 miliónov sovietskych občanov.

Mňa ale znepokojuje, ako si ,,špeciálna vojenská operácia“ našla miesto aj v tomto múzeu a ako ju tu uctievajú. Na webových stránkach múzea je slovo ,,múzeum“ upravené tak, aby namiesto zodpovedajúceho písmena v azbuke obsahovalo písmeno Z v latinke. V miestnom obchodíku so suvenírmi si môžete kúpiť hrnčeky s písmenom Z a placku s nápisom ,,Putin je môj preZident“.

V múzeu sa práve koná výstava o nacizme na Ukrajine. Pomáha upevniť falošné tvrdenia Kremľa, že ruská armáda oslobodzuje Ukrajincov od nacistov.

To je ,,Rusko špeciálnej vojenskej operácie“ – orwellovský paralelný vesmír, kde je invázia oslobodenia, agresie sebaobrana a kritici zradcovia.

12.

Ukrajinec Sergej Stachovskij ostro zareagoval na Rafaela Nadala a jeho vyhlásenie k zákazu štartu Rusov na Wimbledone.

Rôznorodé reakcie vyvolalo rozhodnutie grandslamového Wimbledonu nepovoliť účasť ruských a bieloruských hráčov na turnaji. Rafael Nadal sa s týmto verdiktom nestotožnil a verejne to dal najavo.

„Znevýhodňuje to mojich ruských kolegov. Nemôžu za to, čo sa momentálne deje na Ukrajine. Je mi ich ľúto. Uvidíme, čo prinesú najbližšie týždne a či sa zomkneme my ako hráči. Toto nie je správne,“ naznačil Nadal bojkot trávnatého grandslamu zo strany hráčov.

Bývalý ukrajinský tenista Sergej Stachovskij, ktorý sa vrátil do rodnej vlasti, aby sa pripojil k zálohám a chopil sa zbrane, ostro reagoval na slová Nadala prostredníctvom sociálnej siete twitter.

„Hrali sme spolu, nastupovali sme spolu na okruhu. Prosím ťa, povedz mi, či je teda fér, že sa ukrajinskí hráči, ktorí bránia Ukrajinu, teraz nemôžu vrátiť domov? Či je fér, že ukrajinské deti nemôžu hrať tenis? Či je fér, že Ukrajinci umierajú?“

13.

Marián Vajda: Na turnajoch by mali hrať všetci najlepší hráči vrátane Rusov a Bielorusov

– Pán Vajda, takže všetci? Naozaj? Aj tí, čo sú jednoznačne za podporu Putlera, aj tí, ktorým vraždenie civilistov na Ukrajine, zabíjanie žien a detí a ich znásilňovanie vôbec nevadí?

– Nech to pán Vajda vysvetlí Ukrajincom a nie mám, určite ich dokáže presvedčiť…

– A čo ukrajinský športovci? tí čo nemôžu a nemajú možnosť sa zúčastňovať športových turnajov, zápasov, športových udalostí… kto im túto možnosť uprel?..no kto??? pán Vajda … ideme ľutovať ruských a bieloruských, alebo pomyslíme na ukrajinských, ktorým sa tá možnosť uprela!? Nech idú „do zbrane“ úbohí ukrivdení ruskí a bieloruskí športovci presne tak, ako išli mnohí ukrajinskí..a potom sa budeme debatovať na koho strane je právo….

14.

Peter Osuský: Keby platilo to, čo tvrdí Putin o Ukrajine, tak Slovensko je nacistická krajina, priam malá tretia ríša

Karol Sudor

Predstava, že sa môžem vyhovoriť na to, ako sa cítim ohrozený niekým, kto ma nikdy v histórii nenapadol, kým ja som už stihol napadnúť kadekoho, je bizarná. To už sa môže Slovensko báť Islandu, veď ktovie, čo nám raz vyvedú potomkovia Vikingov. Chápete, aká je to hlúposť? To je fakt postoj hodný tých, čo im žerú seno aj s navijakom, tvrdí poslanec SaS.

V rozhovore sa okrem iného dočítate

• prečo neľutuje svoj výrok o tom, že Srbi si bombardovanie zaslúžili,
• či si teraz bombardovanie zaslúžia aj Rusi,
• čo si myslí o tých, ktorí hovoria, že Západ ohrozoval Rusko,

Ako sa vám žije s nálepkou vojnového štváča?

Celkom dobre, hoci ma neteší, že veci, ktoré som hovoril už pred rokmi, sa potvrdzujú. To, že Putin je jasné nebezpečenstvo, som hovoril pred 14 rokmi. Následne som však bol kategóriou ľudí ako Ľuboš Blaha a jemu podobní opečiatkovaný ako rusofób a vojnový štváč.

Dnes môžem iba so smútkom skonštatovať – ja som vám to o Putinovi hovoril. Dokonca celá strana OKS, v ktorej som kedysi s kamarátmi pôsobil, by si mohla dať na náhrobný kameň vytesať niečo v duchu „my sme vám to hovorili“ o mnohom, čo sa, žiaľ, naplnilo.

Späť k Putinovi – že je to agresívny a životu nebezpečný „kágebák“, bolo jasné najneskôr od chvíle, keď sa „uviedol“ v Abcházsku a v Osetsku. Neviem, na čo svet ešte čakal. Komu ešte nebolo jasné, že bude ukrajovať z území iných krajín? Smutným faktom ostáva, že vtedy som bol pre svoje postoje k nemu osamelým vojnovým štváčom.

Nemajú vás za vojnového štváča skôr za vaše hlasovanie za prelety lietadiel NATO ponad Slovensko v roku 1999, keď sa bombardovalo Srbsko?

Áno, aj to je dôvod. Lenže ľudí, ktorí hovoria o agresii proti Srbsku, som nikdy nepočul hovoriť o 13-tisíc zabitých ľuďoch v Sarajeve. V „Aleji ostreľovačov“ ich strieľali ako zajace. Nikdy nehovoria o matkách, ktoré šli klusom kúpiť potraviny, pričom ich využívali ako živé terče. A nerobili to Marťania ani Ekvádorčania, ale Srbi.

O Srebrenici je škoda hovoriť. Lenže Ratko Mladić nebol Indonézan ani Tanzánec. Bol to Srb. Masaker v Račaku tiež nepáchali Andorčania ani Portugalci, ale Srbi. Toto vám však kritici bombardovania nepovedia. Zamlčujú, že Milošević chcel Veľké Srbsko bez ohľadu na obete.

Priatelia v Slovinsku mi ukazovali križovatku, na ktorú dopadali prvé bomby v čase, keď sa Slovinsko rozhodlo osamostatniť. A bol som aj v zničenom Dubrovníku. Z kopca nad ním tiež nestrieľali Švédi či Islanďania, ale práve Srbi.

Bolo by preto dobré, aby sa vlastenci, ktorí plačú nad mojimi „preletmi“, zamysleli nad tým, čo im predchádzalo. Lebo ak mienia veci vnímať takto, rovno môžu začať Červenej armáde vyčítať, že v roku 1945 svojím delostrelectvom rozstrieľala Berlín. Veď aj v berlínskych domoch predsa žili a hynuli ženy a deti.

V parlamente ste povedali, že „toľko k chudákom Srbom, ktorí ako holubice boli bombardovaní mojou vinou – neboli mojou vinou, zaslúžili si to“. Tým ste vlastne povedali, že si to zaslúžili aj civilisti. To vám uletelo, alebo šlo o premyslený výrok?

Keď človek hovorí o vojne, nemyslí tým žiadnu konkrétnu osobu. Ja sa však pýtam – myslíte si, že po tom, čo horel Londýn, po tom, čo boli splynované lidické deti, po hrôzach v koncentračných táboroch, po tom, čo bola rozstrieľaná Varšava a mnoho iných miest, tak pozostalých všetkých týchto obetí nejako trápili fosforové bomby padajúce na Hamburg? Riešili, že Norimberg či Mníchov boli zrovnávané so zemou?

Verte, že nad tým, čo sa stalo Hamburgu, neplakal nik. Ak vám Nemci hodia sestru do vápenky v Kremničke, budú vás dojímať bomby nad Drážďanmi? To by som rád videl. A presne v tomto duchu bol vyslovený môj výrok, že Srbi – ako krajina – si to bombardovanie NATO zaslúžili. Vytrhnúť z toho civilistov nemožno.

Civilisti, ktorých som nedávno videl v moskovských Lužnikách, oslavovali, čo sa teraz deje na Ukrajine. Verte, že keby došlo ku konfliktu s Ruskom, len ťažko by som sa donútil roniť nad nimi slzy. Bomby padajúce na Moskvu by ma nedojímali podobne, ako ma nedojíma bombardovanie Nemecka v snahe ukončiť druhú svetovú vojnu.

Smerujete k tomu, že vinní sú vlastne aj civili tým, že podporujú zločiny svojich politikov?

Presne tak. Mnohí Srbi podporovali zločiny, ktoré páchal Milošević na iných. Nemecké matky, manželky a sestry vojakov najprv víťaziaceho wehrmachtu sa extaticky nadchýnali führerom a jeho dobyvačnými plánmi, preto si bombardovanie zaslúžili. Rovnako si ho zaslúžili aj Srbi, ktorí si Miloševića zvolili.

Keď Japonci chceli ovládnuť Pacifik od Sachalinu až po Austráliu a Nový Zéland, pričom rozpútali vojnu, museli počítať aj s tým, že na konci bude účtovanie. Lebo keď začneš vojnu, nemusíš ju vyhrať. A keď prehráš, budeš za to platiť. Inými slovami, účet znejúci na Hirošimu a Nagasaki bol založený už v decembri 1941 v Pearl Harbour.

Problém je inde – do takejto hĺbky kritici vášho výroku „Srbi si bombardovanie zaslúžili“ nikdy nepôjdu. Preto je otázne, či ste to nemali formulovať inak. Navyše, nie každý civilista bol za Hitlera a Miloševića alebo je za Putina.

Nepochybne, v každej krajine sa nájdu odporcovia zla. Im patrí všetka česť. Povedzme si však otvorene – milióny Nemcov, ktorí išli s vodcom, kým vyhrával a hladko dobýval, nad tým nerozmýšľali. To, čo ich potom postihlo, je historické poučenie, historická lekcia.

Ešte raz sa vrátim k bombardovaniu – ak tvrdíte, že Srbi si bombardovanie zaslúžili, vyplýva z toho, že dnes by si ho zaslúžili aj Rusi za to, čo páchajú na Ukrajine.

Presne tak. Hovorím to otvorene, lebo nestojím o voličské hlasy nadšených Putinových veriacich z konšpiračných webov. Nikdy sa nebudem „programovo“ hrbiť v snahe zapáčiť sa im.

Pred napadnutím Ukrajiny Ruskom ste povedali, že vojna nebude, že nech je Putin akýkoľvek, nemal by byť šialený, a že mu musia byť jasné následky takého útoku. Mýlili ste sa.

Áno, mýlil som sa. Táto hrozná agresia však ukázala viaceré veci – napríklad vzkriesila, zrodila, respektíve znovuzrodila, ukrajinský národ. Som hlboko presvedčený, že vakcinácia touto vojnou Ukrajincom vydrží minimálne toľko, koľko vydržala antiruská imunita Poľsku po tom, čo všetko zažilo od Ruska. Poľsko má dnes v tejto oblasti takú imunitu, že by ním nepohol ani vírus besnoty, jeho imunitný systém by ho okamžite porazil.

Druhá vec, ktorú priniesla vojna – Ukrajinci sa presvedčili, že s Rusmi vôbec nie sú bratia. Tu musím dodať, že hádam ani niet väčšieho bludu ako všeslovanská vzájomnosť. Je totiž problém nájsť čo len dva slovanské národy, ktoré si niekedy cielene nerobili zle.

Treťou vecou je obrovská mobilizácia Európy. Akékoľvek problémy medzi jednotlivými členmi EÚ existujú, v tomto sa udialo neuveriteľné a Európa sa zachovala správne. Keby sa ma na to niekto spýtal pred vojnou, povedal by som, že na otvorený útok Ruska na Ukrajinu by reagovala len o chlp ostrejšie ako pri anexii Krymu Ruskom, teda „vážnym znepokojením“, ako sa u nás vravievalo.

A nie je to stále málo? Navyše, odhodlanie bude ochabovať, vojna môže časom zapadnúť medzi všednosti podobne ako dnes pandémia covidu-19.

Presne tak, desať včerajších mŕtvych na covid-19 je dnes už, žiaľ, informačne niekde na úrovni výsledkov tretej futbalovej ligy. Európa od konca druhej svetovej vojny bola navyknutá mať sa stále lepšie, prejedať svoju budúcnosť, neinvestovať do výdavkov na obranu a spoliehať sa v tomto na daňových poplatníkov v USA. Európa teda vždy bola – ako hovoril klasik zločinu Lenin – náchylná k akýmsi zhnitým kompromisom.

Neblahá tradícia paktovať, ba zmierovať sa so zlom je tu dlhodobá, Európa dokonca svoju slabosť vo vzťahu k dianiu vo svete dlhodobo považovala za cnosť. Európska ochranka bola 60 rokov platená najmä daňovníkmi v USA, ktoré začala aj Európa nevďačne označovať za svetového policajta.

Európa svoju impotenciu zasiahnuť vo svete „na správnej strane“ vnímala ako pozitívum, uprednostňujúc diplomaciu v duchu „síce sme nič nevyriešili, neberú nás vážne, ale aspoň rokujeme“.

Aj preto aktuálne vzopretie Európy vnímam takmer ako zázrak. Popri všetkom tom egoizme jednotlivých krajín to inak ani nemožno nazvať. Vaša pochybnosť je teda namieste, ale ja som v tomto optimista.

Vladimír Palko, Ján Čarnogurský, ale aj Fico, Blaha a fašisti tvrdia, že Rusko sa dlhodobo cítilo ohrozované, že Západ ho vlastne provokoval a že sa teda nemožno čudovať ruskej podráždenej reakcii. Vinu vidia skôr v USA a NATO.

Triezvi ľudia sa radšej držia faktov – susedia Ruska opakovane zažili agresiu zo strany Moskvy. Zároveň platí, že žiadna krajina NATO nikdy nenapadla Rusko. Jednoduché. Argument tých ľudí je podobný, ako keby sa kedysi boxer Cassius Clay bál amerických gymnastov v olympijskej výprave, a tak ich preventívne zmlátil. Veď to je smiešne.

Predstava, že sa môžem vyhovoriť na to, ako sa cítim ohrozený niekým, kto ma nikdy v histórii nenapadol, kým ja som už stihol napadnúť kadekoho, je fakt bizarná. To už sa môže Slovensko rovno báť Islandu, veď ktovie, čo nám raz vyvedú potomkovia Vikingov. Chápete, aká je to hlúposť? To je fakt postoj hodný tých, čo im žerú seno aj s navijakom.

Putin chce Ukrajinu denacifikovať. Komické je, že fašisti v ukrajinskej politike sú oveľa marginálnejší ako u nás.

Veď to. Keby platilo to, čo tvrdí Putin o Ukrajine, tak Slovensko je štatisticky v porovnaní s Ukrajinou nacistická krajina, sme priam hotová malá tretia ríša. Koľko neonacistov máme v našom parlamente? V ukrajinskom nie sú žiadni. A voľby sa konajú tu i tam.

Inak, keď počujem tú dokonalú spievanku o Azove, smejem sa. Veď on nás snáď obklopuje už od Veľkého tresku. Keď treba zbombardovať divadlo, povieme, že v ňom bol Azov, keď škôlku, tak tam bol Azov. Dokonca aj keď znásilnia a zabijú ženu či dieťa, povedia, že to bol Azov. Azov je teda všeobecne vytiahnuteľný žolík zo striedačky, ktorý Rusi použijú vždy, keď sa im to hodí.

https://dennikn.sk/2845892/peter-osusky-keby-platilo-to-co-tvrdi-putin-o-ukrajine-tak-slovensko-je-nacisticka-krajina-priam-mala-tretia-risa/?fbclid=IwAR1MrqeFZ38WgVy1ChscP268SarrYi3T16gjbmiCreRePbJyk0N9m13ZD34

15.

Mírová jednání si jistě přejí všichni. Jde o to, že když se uzavře jakákoliv dohoda, kdo zaručí, že ji Kreml dodrží?

Copak dodržel při rozpadu SSSR, že Ukrajina získá samostatnost v daných hranicích, když se vzdá jaderných zbraní? A jak budou potrestáni ruští váleční zločinci? Dobře, zkuste nějakou dohodu navrhnout s přihlédnutím ke všem okolnostem.

Opravdu si myslíte, že když se zlu bude ustupovat, stane se z něho dobro?

Fascinují mne rady, co všechno by měla Ukrajina udělat, aby bylo dosaženo míru. Ukrajina utrpěla obrovské ztráty, měla by se vzdát těch nebo oněch území, hlavně aby Rusko nebylo výsledkem války poníženo.

16.

Bývalý ruský vojak Arkadij Babčenko: Rozhovor pro Cenzor.net

Autor: A nikdy jinak! 26.8.2017

Arkadij Babčenko zveřejnil na svém facebookovém profilu dlouhý rozhovor, který poskytl serveru Cenzor. net a připojil k němu následující komentář:

„Jak jsem slíbil, zpřístupňuji zde rozhovor pro Cenzor.net, který se mnoha lidem nepodařilo otevřít. Je to jeden lepších rozhovorů, které jsem dal. Hluboký, nebanální, profesionální. Irina Romalijská je prvotřídní novinářka. Je to vážné čtení. Není to jen tak, je to pěkná dřina.“

Proč jsi šel bojovat do první čečenské války?

Povolali mě. Byl jsem správný ročník a nikdo se mě na nic neptal. Vlastně jsem neměl na vybranou, ačkoli jsem do války i sám chtěl. Měl jsem načteného Remarqua a o válce jsem měl romantické představy, asi jako kterýkoli jiný sedmnáctiletý kluk. Oblékli nás (půl druhého tisíce lidí) a zeptali se: “Chceš jít sloužit na severní Kavkaz?” Řekl jsem: “Chci.” Většina jich odmítla, ale stejně je tam naveleli všechny. Ještě jsem ale zůstal sloužit v Mozdoku (město v republice Severní Osetie, která je součástí RF, leží na hranici s Čečenskem). Zato ostatní jeli přímo do Čečenska.

A byla to právě druhá čečenská válka, kde se tvůj vztah k válce proměnil?

Druhá válka pro mě byla samozřejmě mnohem drsnější než první. Tam už jsem začal přemýšlet. V jednom okamžiku se to ve mně zlomilo. Vzpomínám si, že jsem vešel do nějakého bytu. Nebyl zničený, dveře nebyly vyražené. Ty lidi odtamtud prostě odjeli a uvnitř zůstalo vše nedotčené. A ty tam vlezeš v bagančatech a s kvérem. Na stěnách visely fotky, na poličkách byly knížky, ležel tam deník nějaké holky, tak 10, 12 let jí mohlo být. Psala si do něj barevnými pastelkami. Kreslila poníky, jednorožce, srdíčka a prince…. prostě úplně mírumilovný deník, o válce v něm nebylo ani slovo. A ty tam v bagančatech a s kvérem stojíš uprostřed takového klidu a čteš si deník malé holky.

A je to jako kdyby tě vzali polenem. Do háje!, říkáš si, co tady vlastně dělám?! Tohle je cizí země, cizí dům, cizí byt. Já jsem Rus a bydlím v Moskvě. 2 tisíce kilometrů odsud. Vždyť já jsem sem nemusel, vůbec tady nemám být. Mohl jsem prožít život úplně jinak a v Čečensku bych třeba nikdy nebyl. Proč jsem jsem vlastně šel a proč tu teď stojím se samopalem?!

Tehdy to prostě prasklo. A pak už o tom začneš přemýšlet. Pochopíš, že jsme vtrhli do cizí země, a začneš to analyzovat. Dojde ti, že se tady nechováme správně. Copak nás přece nevychovali jinak? Vždyť to nejhorší, co se kdy stalo, byla druhá světová válka, když k nám vtrhli Němci. A pak pochopíš, že taktika protipartyzánské války je ve skutečnosti všude stejná. A najednou vidíš, že se chováš úplně stejně, jako se Němci chovali v Bělorusku: stavíš velitelské posty a za nimi kontrolní posty a mezi nimi jezdíš výhradně v obrněncích v doprovodu tanku. V noci na tebe střílí, kolem jsou partyzáni.

Jsi okupant v cizí zemi. A v duchu se obracíš k velení a říkáš si: Kurva, mládenci, to jste trochu podělali. O tomhle jste nám pouštěli filmy a říkali jste, že to se nedělá… A v určitém okamžiku jsem prostě přestal střílet. Vidíš, že kolem tebe jdou dvě postavy, docela jistě ozbrojenci. A nevystřelíš. Ať si jdou.

Ať třeba později zastřelí oni tebe?

No, právě teď na tebe nestřílí, tak na ně taky nestřílej. Protože když na ně vystřelíš, oni začnou střílet na tebe. Naše odpověď pak bude zase silnější, přiletí posily, nakonec určitě někoho zabijí, zase další krev – tak s tím jděte někam, jen ať si radši jdou. Konec.

Všichni to ale asi nepochopili, že?

Ne, všichni ne. V druhé válce se armáda přijela pomstít. To byla jediná motivace armády v druhé válce. Armáda tam přijela už předem nazlobená, Čečence nenáviděla. Byla odhodlaná. Přitom za první války tam nenávist nebyla, ale z toho se armáda nedokázala poučit.

… Civilisté vás vnímali jako okupanty nebo jako osvoboditele?

V prvním Čečensku tam byla jedna emoce ve vztahu k Rusům – nenávist. Přijedeš do Čečenska a tam visí ve vzduchu nenávist, nožem bys ji mohl řezat. Pamatuju si, jak za naším transportérem běží kluci, tak 9, 10 let, křičí Alahu Akbar a gestem palce na krku naznačují, že nás všechny podřežou. Jenže tobě je 18 a nic nechápeš.

Nebo jsme se zastavili na kontrolním stanovišti proruské milice. Tam byl chlápek, Čečenec, tak 30 let. Díval jsem se na něj. On si toho všiml a spustil: “Co čumíš?” A já jsem cítil, že sice byl proruský, ale stejně nás nenáviděl.

A potom, když se Rusko z Čečenska stáhlo, získali na 3 roky nezávislost. Ale nepovedlo se jim vybudovat stát, celé se to zvrhlo ve zločinecké zřízení s únosy, rukojmími, přepadáním a vraždami. Když začala druhá válka, byli z toho lidi už do té míry unavení, že jim bylo všechno jedno.

Už bylo jedno kdo, jestli Rusové, Šamil Basajev, Američani, nebo třeba Marťani, klidně výsadek z jiné planety, hlavně když bude zase vládnout nějaký zákon a pořádek. Tehdy měli Rusové šanci v Čečensku nastolit mír, jenže místo toho to začalo znovu, tanky a nosiče s raketami, prásk s Iskanderem přímo doprostřed náměstí v Grozném, a zase tu byl Budanov (velitel pluku ruské armády, který byl obviněn z únosu, znásilnění a vraždy osmnáctileté čečenské dívky – pozn. red.) Zase rozmlátili Čečensko na kousky a nenávist se vrátila.

A chodily za vámi čečenské ženy a ptaly se vás, proč vraždíte jejich muže, bratry, syny, otce?

Ne, to se nedělo. Ony věděly, že to není bezpečné. Jednou k našemu pluku přišla paní, které hledala zmizelého syna. Byli jsem tehdy zrovna v místech, kde žádné boje neprobíhaly. Mluvili jsme s ní, řekli jí, že jejího syna nemáme a mít ani nemůžeme. A myslíš, že ji pak normálně pustili? Ani náhodou. Šla do vězení. Proč? Nemám páru.

V roce 2008 jsi byl v Gruzii už coby válečný zpravodaj. Bavil ses tam s ruskými vojáky? Rozumíš tomu, proč tam šli? Co je k tomu vedlo?

Ruská armáda tou dobou už byla uzavřená. Rozhovory dávali jen na písemné povolení z Ministerstva obrany. Šel jsem k Čečencům z pluku Vostok pod velením Sulima Jamadajeva. Říkám jim: “Kluci, můžem se pobavit?” A oni: “Á, novinář, posaď se s námi, pokecáme.” Takže s nimi jsem se samozřejmě bavil, ale neřekl bych, že to je ruská armáda.

A proč teď jezdí na Donbas?

Souvisí to s chudobou, beznadějí, velkoimperiálním šovinizmem a propagandou. Propaganda tady padá na úrodnou půdu.

V Rusku je chudoba?

V Moskvě, v Petěrburgu, v Krasnojarsku, v 10 – 20 největších městech Ruska se dá žít normálně. Ale celý zbytek Ruska je chudý. Žije se tam jako v devatenáctém století. V regionech je to skutečně na prd. Vyjedeš z Moskvy, jedeš 180 kilometrů k Volze, do Tveri a je to dvacáté století. Přejedeš Volhu a najednou jsi v 19. století.

Hranice, která odděluje století, je Volha, je to úplně hmatatelné. Za ní panuje beznaděj a alkoholismus. Narodíš se a žiješ ve svém Vyšním Voločku, doděláš školu a dál co? Můžeš chlastat, nebo do vězení. A najednou ti v televizi ukážou, že banderovští fašisti vraždí Rusy. A najednou máš možnost někam jet, poznat svět, protože oni to vnímají jako příležitost vyrvat se z té své beznaděje. V Čečensku takových bylo plno. Měli jsme tam kluka, který byl odněkud od Smolensku. Seděl a vzdychal. Říkám mu: “Co vzdycháš, blbečku? Všichni jsme tady ve stejný prdeli.” A on: “V jaký prdeli? Vždyť jsem viděl hory a svět. Viděl jsem život. To válka mi dala tyhle možnosti.” Je to jeden ze základních faktorů.

Viděl jsi válku v Čečensku, Gruzii, na Ukrajině… V čem se liší a v čem si jsou podobné?

Už jsem říkal, že všechny tyto války jsou si podobné: válka je válka, smrt je smrt, strach je strach. Ale přitom každá válka je samozřejmě jiná. Všechny mají své jemné rozdíly, začínající od pozadí války a končící taktikou a strategií a sebevnímáním vojáků v této válce. Všechny vyjmenované války jsou stejné v tom, že to jsou ruské imperiální války. Opakuji podesáté: Rusko neválčí s Gruzií, ani s Moldavskem nebo s Ukrajinou, protože Rusko nevnímá sousední postsovětské země jako právní subjekty. Představa Ruska je, že takové státy neexistují. Rusko bojuje se Spojenými státy americkými. Na Gruzii, Moldavsko, Černou horu, Ukrajinu se dívá jako na pytle s pískem, ze kterých staví násypy kolem sebe, aby nepřišlo prokleté NATO. V takovém smyslu jsou si všechny tyto války podobné.

V dětství mi ve škole vyprávěli, že byla válka v Afghánistánu. Učili mě ctít památku tamějších padlých, vážit si raněných a tak dále. Později jsem pochopila, že to byla nespravedlivá válka, nebyla naše. Když už se tak stalo, musí teď vláda platit sociální dávky veteránům afghánské války, musí jim teď společnost stavět památníky, musejí žáci nosit karafiáty k těmto památníkům?

Poslyš, taky jsem takhle začínal: i když nemá moje země pravdu, je to moje země, i když mí vojáci byli v nespravedlivé válce, jsou to vojáci mé země, oni za nic nemůžou a, vládo, buď tak laskavá a zabezpeč je. Ty jsi je tam poslala, tak buď laskavá a připrav jim po válce normální život. Po druhém Čečensku jsem se 10 let věnoval tématu veteránů: hledal kolečková křesla, berle, peníze, prosazoval jsem operace. Ale promiň mi, Afghánistán – no, ok, dobře. První Čečensko – cože… Druhé Čečensko – no tak, lidi! Potom Gruzie, potom Ukrajina. Prdlajs, lidi, vy se už půl století točíte v kruhu. Jste debilové, nebo co? Už popáté si stoupáte na jedny a ty samé hrábě. Jak dlouho ještě! A jestli jste debilové, tak co tady vlastně dělám?! Nemůžu si vytáhnout mozek a dát ho do cizí lebky. Teď už je mi to fakt fuk. Jako když utne. Teď už nemůžu ani pomáhat rodinám těch, kdo zemřel v Čečensku, protože prostě už kategoricky nemůžu vidět nikoho v ruské válečné uniformě. Moje odtržení od toho už dospělo do krajní meze.

Kdyby na tobě závisely školní osnovy, co bys na hodinách vyprávěl dětem o veteránech afghánské války?

Vyprávěl bych jim, že to jsou naši vojáci, ať je stát poslal kamkoliv. Ale je třeba, abychom pochopili, že to byla nespravedlivá válka, že to byla válka imperialistická, a naším společným úkolem je to udělat tak, vybudovat takovou vládu, aby nikdy, do háje, naši vojáci už nikam “za plot” nelezli.

Kdy tam přestanou lézt?

Asi už nikdy. Jestli bude místo Ruska Moskovije, tak pak, možná, přestanou…

Zdroj: censor.net 27. 7. 2017

P.S.:

Nezabúdajte na predošlé terapie! vy, ktorí sa chcete zbaviť posadnutosti ruskou propagandou, lebo niektoré medikamenty nie je ľahké vstrebať, zaberajú až po opakovanom použití.