marcelburkert

Ak by Ficovej vláde radikálnym znižením trestných sadzieb pri najväčšej novele Trestného zákona od pádu socializmu naozaj išlo o dekriminalizáciu ľudí, či o toľko omieľanú potrebu zosúladenia slovenských trestných kódexov s modernými štandardmi v EÚ…,

potom by ani len náhodou nemohlo dôjsť k tak okatej zvrátenosti, priam bijúcej do očí (podrobnejšie v článku), ktorá jasne nasvedčuje tomu, že tu nešlo o princípy, ale o niečo úplne iné. A zároveň to aj poukazuje na silné pokrytectvo premiéra Fica a tých, ktorí spracovaním danej novely boli poverení a túto obhajovali. V prvom rade ide o ministrov spravodlivosti a vnútra, Borisa Suska a Matúša Šutaja Eštoka.

Pripomeňme si najprv všetky nosné argumenty, ktorými Ficova vláda odôvodnila pomerne radikálne zníženie trestných sadzieb stanovených pre jednotlivé trestné činy v Trestnom zákone:

1. Dekriminalizácia ľudí, spoločnosti.
2. Skoncovanie s dehumanizačným charakterom Trestného zákona, resp. s drakonickými trestnými sadzbami, ktoré obsahoval.
3. Zosúladenie slovenských trestných kódexov s modernými štandardmi v EÚ.
4. Potreba byť kompatibilní s vyspelými európskymi demokraciami.
5. Mylná predstava väčšiny populácie o tom, že kľúčom k potlačeniu kriminality je zvýšenie trestnej sadzby alebo vyhlásenie niektorého protispoločenského alebo protiprávneho správania za trestný čin. Skúsenosti nielen zo Slovenskej republiky, ale aj z iných krajín však tejto hypotéze nenasvedčujú.

Prvé 4 argumenty, aj keď napr. vo vzťahu k Rusku a Ukrajine a aj v mnohých iných otázkach vyznievajú komicky, sú inak naozaj logické a nie je im čo vytknúť. Ale žiaľ boli zneužité a poslúžili len ako divadielko. Hodili sa do karát a dala sa z nich spraviť výborná kamufláž. Veď nikto normálny nepochybuje o tom, že za cca 20 rokov došlo k dosť veľkej inflácii a všeobecná hranica 266 eur, stanovená pri majetkových či hospodárskych trestných činoch na rozlíšenie trestného činu od priestupku už v r. 2005, nemohla platiť donekonečna.

Ale tá kamufláž má jednu obrovskú škvrnu, ktorá ju celú znehodnocuje a odkrýva celé to divadielko.

Ale ešte pred tým než prejdeme k jadru článku, ešte raz nech si prosím čitateľ prečíta špeciálne argument č. 5.

A teraz nech si tých 5 argumentov porovná s aktuálnym znením skutkovej podstaty trestného činu pytliactva § 310 Tr. zákona.

Kto tak spraví, zistí, že absolútne nič z vyššie uvedených argumentov a princípov, tu neplatí. Ba dokonca že tu ide o sprostý drzý výsmech daných princípov. Nemusíte ale hneď  hľadať v Trestnom zákone

Rozmeníme si to tu hneď na drobné:

Ak vám dnes niekto ukradne napr. spred obchodu uzamknutý bicykel v trhovej hodnote 690 eur, podvodom vás pripraví o 690 eur, spreneverí 690 eur, úmyselne vám poškodí nejakú vec v hodnote 690, vysype na váš pozemok odpad, ktorého likvidácia vás vyjde na 690 eur, atď. atď. atď.,

trestný čin nespáchal.

Ale ak potom vy,

ktorému Ústava SR garantuje ochranu súkromného vlastníctva, ktorému pred nejakou dobou ukradli napr. bicykel (pre niekoho v hodnote jednej výplaty v čistom) a polícia o tom maximálne len spíše záznam, žiadne poriadne pátranie nevykoná, veď ide len o priestupok, (a ak sa páchateľ náhodou nájde, tak obvinený nebude, lebo trestný čin nespáchal),

zasiahnete do práva poľovníkov, alebo rybárov,

napr. tým, že si prisvojíte vašim autom zrazeného bažanta, či zajaca v hodnote pár eur, aby ste si ho doma upiekli, ak už vás poriadne vystrašil a kvôli nemu ste skoro havarovali, či rozbili svetlo na aute, alebo na nejakom výlete sa stavíte s kamarátmi, že rukami chytíte v potoku rukou rybu, ktorú si upečiete na ohni,

trestný čin ste spáchali – a to trestný čin pytliactva.

Vtedy sa proti vám spustí trestné konanie a hrozí, že budete odsúdený a v tom lepšom prípade bude proti vám trestné stíhanie zastavené podmienečne.

Desaťročia sa na Slovensku (neviem či ešte aj v niektorej ďalšej post komunistickej krajine EÚ) povyšuje právo poľovníctva a rybárstva nad právo na ochranu súkromného vlastníctva a nič sa s tým nespravilo a to ani pri najväčšej a najpriekopníckejšej novele Trestného zákona aká tu kedy bola a ani pri najvzletnejších slovách jej tvorcov o dekriminalizácii spoločnosti a zosúladení našich trestných sadzieb s vyspelými európskymi demokraciami…

Žiaľ stále u nás platí to staré známe Orwellovo, ktorým kritizoval komunizmus a stalinizmus: Ľudia sú rovní a rovnejší. Asi by bolo nemiestne, zvlášť od Fica, ktorý rád spomína na socializmus a ideovo sa vytrvalo orientuje na Rusko, očakávať, že by na tomto mal niečo meniť práve on. Zvlášť keď s tým žiaľ nič nespravili ani jeho predchodcovia.

Niekto môže namietať, že veď aj drobné krádeže dreva z lesa, pár klasov kukurice, kilo zemiakov… z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo lesného pozemku, sú aj po novelizácii Trestného zákona stále posudzované ako trestný čin.

Aj keď je to takisto zvrátené, lebo aj tu dochádza k silnej diskriminácii práva na ochranu súkromného vlastníctva, nad ktoré sa stavia právo farmárov, poľovníkov a rybárov, dá sa to ešte ako tak pochopiť, alebo ospravedlniť tým, že drobných zlodejov zemiakov, kukurice či dreva z lesa, ktorí v drvivej väčšine pochádzajúcich zo sociálne veľmi slabých skupín obyvateľstva, resp. z rómskych osád, nie je možné za ich protiprávne konanie postihnúť inak ako trestom odňatia slobody, alebo jeho hrozbou. Trestnú činnosť pytliactva vo všeobecnosti pácha iná skupina obyvateľstva.

A k diskriminácii dochádza ešte aj vo vzťahu k osobám, ktoré sa drobných krádeží z polí alebo lesov dopustili. Veď oni sú neraz hoci len za kilo, alebo pár kíl ukradnutých zemiakov posudzovaní o dosť prísnejšie ako sofistifikovaný podvodník, ktorý vás pripraví hoci aj o 690 eur pričom jeho konanie stále nebude posudzované ako trestný čin.

Ako čerešnička na torte (minimálne na torte SNS a špeciálne pani ministerky kultúry Šimkovičovej), v porovnaní so znením skutkovej podstaty trestného činu pytliactva, vyznieva skutková podstata trestného činu poškodzovania a znehodnocovania kultúrnej pamiatky § 248a Tr. zákona. Našej vysoko kultúrnej vláde vôbec nevadí, že na to, aby bol páchateľ za tento trestný čin odsúdený, zákon vyžaduje spôsobenie škody značnej – t.j. minimálne 250 000 eurovej škody. Túto zvrátenosť nedokáže ospravedlniť ani to, že na naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu, na rozdiel o všetkých vyššie spomínaných, postačí nedbanlivostné konanie páchateľa.

Keby u skutkovej podstaty trestného činu pytliactva Ficova vláda pri novele Trestného zákona stanovila aspoň to, že naplnenie objektívnej stránky tejto skutkovej podstaty nebude začínať pri škode pár eur, presnejšie 0 eur, ale aspoň pri škode 266 eur, ktorá bola v dnes už neplatnom zákone označovaná za škodu malú. Po novele je takou škodou škoda 700 eur.

Ale nie! Ficova vláda si predsa nemohla znepriateliť veľmi silnú poľovnícku loby, prípadne aj rybársku loby. Radšej obetovala princípy, s ktorými sa oháňala po celú dobu prípravy a obhajovaní naj priekopníckejšej novely Trestného zákona od pádu socializmu. Silná poľovnícka a rybárska má predsa „právo“ na to, aby ich biznis (prikrmovaná chovnú poľovná zver na ktorú potom vyvolení s vášňou poľujú a prikrmované chovné ryby) bol zo strany štátu chránený nadštandardne!

Dokonca ja osobne, ako bývalý policajt Prezídia Policajného zboru SR (v rokoch 2000 – 2010) a dokonca v pozícii člena špecializovaného tímu na odhaľovanie a vyšetrovanie environmentálnej kriminality, som sa s týmto tímom zúčastnil X akcií pri ktorých sme strážili poľovné alebo rybárske revíry, alebo číhali na pytliakov. A o toto poľovníci ani rybári prísť nechcú!

Že tejto vláde nejde o ochranu skutočného životného prostredia a prírody, o tom už padlo dôkazov viac než dosť; počnúc plošným odvolávaním odborníkov z funkcií a ich nahradzovaním lojálnymi osobami. Je síce dobre, že sa dnes ruší taká environmentálna polícia, ktorá stojí na základoch, ktoré som naznačil v predošlom odseku, ale minister Matúš  Šutaj Eštok to nespravil kvôli tomu! Inak by nedopustil, aby trestný čin pytliactva začínal od škody 0 eur. A rovnako by s ministrom spravodlivosti nedopustili ani to, aby človek, ktorý na seba prevedie chráneného živočícha, ktorý bol získaný nezákonne a ktorého spoločenská hodnota neprekračuje 6 999 eur, nebol riešený za trestný čin, ale iba za priestupok.

A počet zvráteností týmto určite nekončí. K nim si môžete pridať aj tú, že ani po najpriekopníckejšej novele našich trestných kódexov nedošlo k zrušeniu sovietskeho modelu prokuratúry. Ale hlavne že bola zrušená prokuratúra špeciálna – s odôvodnením: zosúladenie slovenských trestných kódexov s modernými štandardmi v EÚ. Inými slovami – aj sovietske štandardy sú moderné.