Po novembrovej nežnej revolúcii, ktorej v týchto dňoch oslavujeme 30. výročie (až na „pár výnimiek“, ktorí ju preklínajú, a ktorým som venoval článok „Pastiersky list sympatizantom socializmu II„), mnohí ľudia, ktorí si ju želali, si zároveň naivne predstavovali, že demokracia za nich všetko vyrieši, zariadi a pripraví pre nich raj na zemi, alebo aspoň taký život ako majú v susednom Rakúsku – a to bez akéhokoľvek prispenia, bez akejkoľvek námahy, vnútornej zmeny a pod. No a teraz za to, že sa im ich predstavy nenaplnili, hádžu vinu na demokraciu. Akoby im ona – demokracia – bránila meniť veci k lepšiemu. Pričom bol to práve socializmus s „ľudskou tvárou“, ktorý ľuďom bránil meniť veci k lepšiemu a nie len to! Zakazoval im napr. čo i len také veci ako môcť nahlas vysloviť pre režim nepohodlný názor, alebo nepohodlné pravdy.
A jednou z nich je aj „prípad“ – boľševického hajzelpapiera. O čo ide?
Pre tých čo to nezažili: Predstavte si, že od zajtra na dobu neurčitú zmiznú z obchodov všetky toaletné papiere.
Prvá vec čo v takej situácii urobíte, ak zistíte, že si potrebujete kúpiť nový, a nikde ho nie je možné zohnať, začnete sa sťažovať, kde sa len dá. Ak sťažnosti budú pribúdať, rýchlo si to všimnú aj novinári a spustí sa taký verejný tlak, že kompetentní hneď problém vyriešia; zvlášť keď ide o takú „maličkosť“ ako je toaletný papier, na výrobu ktorého sa používa bežne dostupná surovina – drevná hmota. A ak by aj jej nebolo na Slovensku dosť, tak v normálne fungujúcej krajine by sa rýchlo zabezpečil dovoz toaletného papiera zo zahraničia. Samozrejme fungovať to nemôže tam kde vládne totalitný režim, ktorý ktorý vládol aj v ČSSR (Československá socialistická republika). V takomto režime sa totiž môžete spoliehať len na bratskú pomoc krajín, kde to „funguje“, alebo „fungovalo“ podobne „dobre“ ako v totalitnom Českolsovensku a v 1. rade na Sovietsky zväz – ZSSR (Zväz sovietskych socialistických republík). Už to samotné nasvedčuje ako „dobre“ „fungovala“ plánovaná socialistická ekonomika – Zhorí jedna fabrika a národ si dlhé mesiace, alebo roky utiera zadok novinami – plnými budovateľských hesiel o socialistickom blahobyte…, až kým sa nepostaví nová fabrika na výrobu hajzelpapiera, alebo kým sa súdruhovia rozhýbu a poprosia o pomoc nejakú západnú krajinu s „prehnitým kapitalizmom“.
Lenže, za socializmu ste sa sťažovať nemohli. Ak by ste sa sťažovali na akútny nedostatok toaletného papieru, režimom by to bolo vyhodnotené tak, že spochybňujete socialistické plánované hospodárstvo a tým aj socializmus ako taký a vy by ste tak ľahko mohli byť označení za nepriateľa režimu. Takže žiaden verejný tlak na nápravu a zabezpečenie pre ľud tak prepotrebnej a zároveň banálnej veci, ako je toaletný papier, nevznikol.
A tak všetci boli spokojní…, lebo museli byť spokojní! minimálne navonok, keďže ľudia boli režimom vedení nie k zodpovednosti, ale k poslušnosti. Samozrejme, že dnes si aj to vyberá svoju daň. Ľudia vo všeobecnosti hádžu zodpovednosť za zlé smerovanie krajiny a osud národa výlučne na politikov; resp. na tých nesprávnych politikov, tisíckrát prekliatych zradcov národa…, ako Kiska…, Čaputová…, podporovaných diablom Sorošom…, scientológmi, možno aj slobodomurármi…, namiesto toho, aby sa sami zmenili a prispeli k budovaniu zdravých základov spoločnosti.
A keďže v ľuďoch za socializmu vládol strach ozvať sa, lebo postihy boli tvrdé, nezostávalo nič, len zmieriť sa a zvyknúť si, okrem iného, aj na to, že po rannej potrebe namiesto mäkkej roličky toaletného papiera ste používali nastrihané boľševické noviny. Lebo tých bol prebytok; rovnako ako plánovanéé vymývanie mozgov.
Je iróniou, že na pomerne hrubom novinovom papieri (hrubšom ako dnes) boli dookola tlačené bludy o socialistickom budovaní a blahobyte… a vy ste si tými novinami z donútenia nemohli poriadne ani len zadok utrieť. Toaletný papier bol totiž za boľševika nedostatkovým tovarom a keď ho v papiernictve, alebo v drogérii dostali, pred obchodom hneď vznikla dlhá rada a to ste, keď ste v nej stáli, ešte nemali istotu či toaleťák vôbec dostanete. A najviac na dračku šiel toaletný papier ten v roličkách, ktorý poznáme dnes. Ten ale komunisti začali vyrábať až neskôr. Ja sám si pamätám ešte na taký toaletný papier, ktorý bol naskladaný na seba a kvalitatívne pripomínal novinový papier, len bol tenší. A potom tam bol ešte taký šedý, ktorý bol drsný skoro ako šmirgľový papier. No skúste si takým papierom utierať zadok aspoň týždeň. Preto niet divu, že sa toaletný papier v roličkách kradol kde sa len dalo, či už v reštauráciách, alebo na úradoch. A v rámci svojich možností kradli všetci, aj vysokoškolsky vzelaní ľudia, lebo kto neokrádal štát, okradal svoju rodinu. Niet divu. Toto sa medzi ľuďmi považovalo za všeobecnú pravdu, za štandard; nebol to vtip. Ale trólovia v diskusii k tomuto článku iste budú namietať, že problém s hajzlákmi netrval celých 40 rokov totalitného režimu, ale len po tom, čo zhorela fabrika, ktorá ich vyrábala… Ďalšie veci budú samozrejme prehliadať.
Toaletný papier zďaleka nebol jediným nedostatkovým artiklom. Patrili k nemu aj také, dnes už samozrejmé veci ako sú pomaranče, mandarínky, banány atď. atď. Režim tak učil ľudí kradnúť a dávať úplatky hoci aj za obyčajné ovocie či hajzelpapier. Všetko bolo postavené na známostiach. Lekár vám za kilo kvalitného mäsa predpísal hoci aj drahé zahraničné lieky. Ľudia nemohli podnikať, ale všetci neustále obchodovali podpultovo. Mäsiari atď. a pod. mali v rukách „strategický tovar“. V spoločnosti mali vyššie postavenie než lekári. Minimálne také isté.
Záver:
Vyššie uvedené je len malým príkladom toho na akých základoch bol postavený, ako fungoval a kam viedol doposiaľ mnohými ospevovaný socializmus, totalitný režim, ktorý v našej krajine vládol 41 rokov. Napríklad už vyššie spomínané Rakúsko, ktoré bolo v medzivojnovom období ekonomicky za Československom (kapitalistické Československo vtedy patrilo medzi 10 najvyspelejších štátov sveta) spravilo za tú dobu, počas ktorej u nás vládol komunistický totalitný režim, taký pokrok, že v životnej úrovni aj po 30-tich rokoch od jeho pádu, za ním výrazne zaostávame.
Chybou je, že chyby za tento stav hľadáme všade, a v 1. rade v demokracii, v západných štátoch, v Američanch, Židoch…, len nie v sebe.
Stále skĺzavame k pohodlnej slepej viere, že stačí si len zvoliť tú správnu politickú stranu, alebo strany, a politici sa o nás postarajú…
Ignorujeme fakt, že každý národ má takú vládu, alebo vlády, aké si zaslúži. Jednoducho nie je možné, aby egoizmus, alibizmus, ľahostajnosť, atď, atď., teda vlastnosti ktoré v nás, resp. v národe, prekvitajú, neboli prítomné v politikoch. Veď títo k nám neprišli z inej planéty, nevychovali ich zlí mimozemšťania, ale my, naša spoločnosť. Vyšli len a len z našich radov a teda sú našim zrkadlom, aj vo všetkom zlom.
Demokracia je minimálne v jednej rozhodujúcej veci lepšia ako socializmus. Komu sa nepáči, tomu demokracia dovoľuje dokonca zvoliť si opäť hoci aj diktatúru jednej strany (našťastie jedinci, ktorí by to tak chceli, sú, aspoň zatiaľ, v tesnej menšine) a takisto odísť zo Slovenska bez hrozby, že ho pri tom na hraniciach zastrelia a to do takých krajín, ktoré k totalitnému spôsobu vládnutia maju blízko; napr. do Ruska. Ale čuduj sa svete, aj tí, ktorí Putina priam zbožňujú a USA a spol preklínajú, a majú možnosť vybrať si, či pôjdu žiť do Ruska, alebo na západ, zhodne utekajú na Západ. Výnimky len potvrdzujú pravidlo.
P.S.:
Ak si tento článok prečíta náhodou väčší počet osôb, potom sa dá predpokladať, že nejeden po jeho prečítaní začne vymenovávať negatíva demokracie a začne vymenovávať ako bolo za socializmu dobre…, aké kvalitné potraviny sme mali…, ako bolo všetko lacné…, potraviny, autá…, ako bolo zdravotníctvo zadarmo…úplne pritom ale ignorujúc to, čo bolo uvedené v úvode aj v závere článku. A zároveň v diskusii uvidíte „kultúru“ mnohých „vecne“ diskutujúcich občanov, ktorí takisto tvoria základy spoločnosti, a to také, na ktorých „istotne“ vybudujeme svetlé zajtrajšky… Aj táto kultúra je dedičstvom totalitného režimu, nie len to, že tento nás naučil kradnúť zo štátneho, či dávať úplatky a podvádzať. Trólovia v diskusii nedajú ani len odpoveď na to, čo nám v demokracii bráni meniť veci k lepšiemu. A ak, tak to budú len primitívne obviňovania Američanov a ďalších, ktorí sa proti nám spikli… a nám preto nezostáva nič, len nadávať na Sulíka a spol. a s nostalgiou spomínať na zlaté časy socializmu; kde to naozaj fungovalo…
Súvisiaci článok:
Pastiersky list sympatizantom socializmu s ľudskou tvárou: https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2019/11/13/pastiersky-list-sympatizantom-socializmu-ii/
Súvisiaca diskusia: https://blog.sme.sk/diskusie/3604621/1/hajzelpapier-za-bolsevika-nazorna-ukazka-ako-to-fungovalo-za-socializmu.html
ZBABELEC co mu nedas odpoved? . Koľko malo ...
Nič si z toho nerob, mne vyradili z poradia ...
Na základe odporúčania tohto fenomenálneho ...
Odpoveď na "jednoduchú otázku": ...
Podľa voľby slovníka sa zdá, že sa nemáš ...
Celá debata | RSS tejto debaty