marcelburkert

Argument č. 1)

Extrémizmus sa týka len malej časti moslimov…

A)

Úvod tohto tvrdenia je sám o sebe pravdivý. Ale je to len časť pravdy. A polovičná pravda nemá ďaleko od lži.

Druhá časť pravdy je to, že aj malá časť, dajme tomu jedno percento z jednej miliardy ľudí, je stále veľmi veľa ľudí – rovných 10 miliónov. Ak by toto číslo malo predstavovať počet ľudí schopných spáchať teroristický útok, potom je to sakramentsky veľké číslo.

Áno, počet moslimov berúcich vážne Mohamedov príkaz „zabíjať neveriacich kdekoľvek ich nájdu“ je naozaj malý, AVŠAK o dosť väčší percentuálny podiel sa stotožňuje s politickým cieľom islamu. Týmto cieľom je celosvetová islamizácia, podrobenie všetkých nemoslimov islamskému právu. Mnoho moslimov na naplnení cieľa islamu aj aktívne pracuje.  Samozrejme, inými spôsobmi než terorizmom.

B)

Je najmenej 10 typov vedenia džihádu – svätej vojny. Násilie je len jedným z nich. Násilní islamskí šovinisti môžu byť v skutočnosti tým najmenším problémom. Pre zachovanie demokracie sú nebezpečnejšie sofistifikovanejšie spôsoby vedenia džihádu, ako napr. snaha o získanie politických ústupkov, imigrácia, pôrodnosť…, aj keď zďaleka nechcem tvrdiť, že radoví moslimovia migrujú do Európy a majú viac detí preto, lebo sledujú politický cieľ islamu – nastolenie islamského práva všade vo svete. Je ale náboženskou povinnosťou každého moslima bojovať za nastolenie tohto cieľa.

Jedným z veľmi rozšírených spôsobov vedenia džihádu je presviedčanie nemoslimov, že islam je mierumilovný, neškodný… čím sa u nich stráca ostražitosť pred totalitnou ideológiou maskovanou náboženstvom. Odnožou tohto spôsobu vedenia džihádu je aj vykrikovanie: „rasizmus!“… zakaždým, keď niekto kritizuje islam, hoci islam nie je rasa. Používa sa to ale stále, lebo je to efektívne – umlčuje to ľudí. Nikto predsa nechce nosiť nálepku „rasista“ a pod. Aj písanie do televíznych či rozhlasových programov a následné lakovanie islamu na ružovo, je džihád.

Väčšina z tých islamských organizácií, ktorých  neskrývaným cieľom je podrobiť celý svet islamskému právu, je proti islamským teroristickým útokom ako prostriedku vedenia džihádu. ALE nie preto, žeby to bolo v rozpore s islamom, ale preto, lebo tieto nie sú v súčasnom štádiu islamizácie Európy strategicky efektívne. V tomto štádiu veľkému cieľu islamu škodia. Tento sa dá napĺňať sofistifikovanými, oveľa účinnejšími spôsobmi bez toho, aby svet upriamoval negatívnu pozornosť na islam, ako sa to deje po každom islamskom teroristickom  útoku. V tom je myslím aj odpoveď, prečo veľké islamské teroristické útoky v Európe, ktoré boli pred pár rokmi pomaly na týždennom poriadku, ustali.

Že cieľom týchto organizácií je postupne podrobiť celý svet islamskému právu to nie sú dohady. Dokumenty Moslimského bratstva zhabané počas razií FBI tomu nasvedčujú. Moslimské bratstvo ale založilo množstvo „legitímnych“ moslimských organizácií v Spojených štátoch. Zbierajú peniaze na podporu džihádu, robia žalobcov na súdoch v prípadoch kedy sa islam cíti byť dotknutý, robia nábor na akademickej pôde, pracujú na obracaní čo najväčšieho počtu nemoslimských študentov proti Amerike, ovplyvňujú učebnice v amerických školách, v médiách vykresľujú islam ako neškodný, financujú a kontrolujú mešity po celej Amerike a uisťujú sa, že učia neintegráciu a aj intoleranciu. To všetko robia pod nosmi Američanov, ktorých pozornosť sa sústreďuje nanajvýš tak na prenáhlených džihádistov.

Je jasné, že 99,9 % moslimov nešíri teror. Ani všetci národní socialisti nezatvárali Židov do koncentračných táborov. Znamená to teda, že nacizmus je kompatibilný s našou kultúrou? Znamená to, že kvôli pár heilujúcim násilníkom predsa neodsúdime celú ideológiu? Neznamená.

Argument č. 1a)

Poznám viacero moslimov a sú naozaj milí.

A)

Jedna z najčastejších reakcií ktoré kritici islamu dostávajú keď spomenú niečo negatívne o islame je, „Ale väčšina moslimov sú mierumilovní ľudia.“ Toto sa zdá byť takým konečným, rozhodným, nevyvrátiteľným, samozrejmým záverom, že robí všetko vaše kázanie o islame úplne bezpredmetným. Až kým si nepoložíme otázku, či ide o praktizujúcich moslimov, alebo moslimov iba po mene.

Ak ide o praktizujúcich moslimov, ich nespochybniteľnou povinnosťou podľa islamu je džihád – boj za politický cieľ dominancie islamského práva.

Praktizujúci moslimovia nemôžu byť podľa Koránu vašimi priateľmi. Len sa môžu, alebo sa majú tváriť, že sú vaši priatelia – ak to slúži cieľom islamu. T a k í j a  je islamský princíp „náboženského“, alebo lepšie povedané islamského  klamania, ak klamanie slúži, alebo môže poslúžiť záujmom islamu. Najrozšírenejšie a najviac zakorenené klamstvo tohto druhu je tvrdenie, že islam je mierumilovné náboženstvo… Rád to tvrdil napr. aj bývalý americký prezident „nie moslim“ Barack Hussein Obama.

Ak sa moslim skutočne priatelí s nemoslimom, porušuje dôležitú doktrínu islamu. V Koráne je to vyjadrené veľmi jasne. Napríklad, vo verši 4:144 sa píše: „Vy ktorí veríte! Neberte si neveriacich za priateľov namiesto veriacich. Dali by ste Alahovi jasný dôvod potrestať vás.“

Rovnako by sme mali vedieť, že 64 % Koránu je o tom, ako majú moslimovia jednať s nemoslimami a že milióny moslimov na svete sú oddanými veriacimi tomu, čo sa hlása v Koráne.

B)

Existencia milých moslimov nevyvracia absolútne nič z nemilej skutočnosti, že islamské učenie obhajuje intoleranciu a násilie voči nemoslimom.  Tí, ktorí sa riadia učením Koránu a ktorí sa verne riadia Mohamedovým príkladom, sú preto logicky nebezpečenstvom pre slobodný svet.

Mohamed Salah bol inak tiež veľmi milý muž. Ale bol to tiež vodca celosvetového vojenského krídla Hamasu, brutálnej teroristickej organizácie.

Tak ako „oddaný“ kresťan je niekto, kto sa skutočne riadi evanjeliami, tak je „oddaný“ moslim niekto, kto sa skutočne riadi Koránom. A tak ako „oddaný“ kresťan je niekto, kto skutočne nasleduje Ježiša, tak je „oddaný“ moslim niekto, kto skutočne nasleduje Mohameda.

Na stránke Celestial Junk môžete nájsť článok istého Paula, ktorý hovorí o mužovi, ktorého rodina bola pred 2. svetovou vojnou nemeckou aristokraciou, vlastnil niekoľko veľkých odvetví a majetkov. Keď sa ho pýtali, koľko Nemcov sú praví nacisti, odpovedal: „Len veľmi málo ľudí v Nemecku boli pravými nacistami, ale mnohých tešil návrat nemeckej hrdosti, a omnoho viacej je ich príliš zaneprázdnených, aby ich to zaujímalo. Bol som jedným z tých, ktorí si mysleli, že nacisti sú banda bláznov. Takže väčšina si len sadla a dovolila, aby sa všetko stalo. Potom, skorej ako sme to zistili, sa nás zmocnili a my sme stratili kontrolu, a prišiel koniec sveta. Moja rodina stratila všetko. Skončil som v koncentračnom tábore a Spojenci zničili moje továrne.“

Znova a znova nám mnohí vplyvní svetoví politici a mnohé vplyvné médiá hovoria, že islam je náboženstvom mieru a že väčšina moslimov chce žiť v mieri. Je to obláčik, ktorý v nás má navodiť lepší pocit, a ktorý má nejako zmenšiť prízrak horlivých moslimov besniacich po svete v mene islamu.

Komunistické Rusko sa skladalo z Rusov, ktorí chceli žiť v mieri, a predsa sú ruskí komunisti zodpovední za zabitie asi 20 miliónov ľudí. Mierumilovná väčšina bola irelevantná. Obrovská populácia Číny bola tiež mierumilovná, ale čínskym komunistom sa podarilo zabiť závratných 70 miliónov ľudí. Priemerný Japonec pred druhou svetovou vojnou nebol sadistickým vojnovým štváčom. A predsa Japonsko zavraždilo a zmasakrovalo na svojej ceste cez Juhovýchodnú Áziu počas orgie zabíjania, ktorá zahrňovala systematické zavraždenie 12 miliónov čínskych civilistov; väčšina bola zabitá mečom, lopatou a bajonetom. A kto môže zabudnúť na Rwandu, ktorá sa prepadla do jatiek? Nedalo by sa povedať, že väčšina Rwanďanov je „mierumilovná“?

Historické lekcie sú často neuveriteľne jednoduché a priame, a predsa, napriek všetkým našim rozumovým schopnostiam, často prehliadame najzákladnejšie a prosté myšlienky.

C)

Jedno z najväčších klamstiev v histórii, ktoré má na svedomí mnoho zla, spočíva v tom, že praví moslimovia sú označovaní za extrémistov, aj keď v skutočnosti ide o pravých nasledovníkov Mohameda o ktorých hovoria všetky 3 piliere islamu vrátane Koránu. Sú to oddaní moslimovia, ktorí systematicky masakrujú kresťanov alebo kmeňové skupiny naprieč Afrikou a ktorí postupne preberajú kontrolu nad celým kontinentom v islamskej vlne. Sú to moslimovia, ktorí berú Korán a učenie Mohameda veľmi vážne, ktorí učia svojich mladých zabíjať a stať sa samovražednými bombovými útočníkmi.

Toto klamstvo slúži na zakrývanie pravej tváre islamu a nepriamo má na svedomí mnoho ľudských životov, ktoré mohli by uchránené, ak by ľudia boli voči islamu a tomu, čo s ním prichádza, včas ostražití.

Tichá väčšina moslimov, je pre naplňovanie cieľov islamu irelevantná. Resp. nemusela by vo veci byť irelevantná, ak by sa proti zvrátenostiam islamu postavila. Nestavia sa proti nim. Zostáva mlčiacou väčšinou. Lenže pozor, aj postoj je čin.

Argument č. 1b)

Naozaj by si sa mal porozprávať s nejakými moslimami, aby si zistil aká je realita. Všetko máš iba z kníh…

To, že sa niekto s niekým porozprávame, a dobre sa s ním zabavíme a pod., ešte zďaleka nemusí znamenať, že toho človeka sme spoznali. Kto má s moslimami hlbšie skúsenosti ako mám ja, nech povie, koľko ozajstných priateľov má medzi moslimami. A ak ich naozaj tak dobre pozná, nemal by mať problém povedať, či daní priatelia sú ochotní verejne sa podeliť so svojimi názormi na demokraciu na strane jednej, a na islam na strane druhej a špeciálne s názormi ohľadne zvráteností, ktoré sa vinú celou islamskou trilógiou, či ich akceptujú. A ak nie, či si svoj nesúhlas dovolia vyjadriť aj otvorene, na internete, v mešite, v moslimskej komunite a pod. Zaujímavá by bola aj odpoveď na otázku, čo by si vybrali, ak by mali na výber vybrať si medzi právom šaría a demokratickou ústavou.

Argument č. 1c)

Nie všetci moslimovia sú teroristi.

A)

Nie všetci moslimovia sú teroristi, zďaleka nie, ale drvivá väčšina teroristických útokov, minimálne v 21. storočí, spáchali oddaní moslimovia v mene islamu, v ktorom našli a nachádzajú „morálnu podporu“ pre svoje činy a to aj vo forme priamej výzvy k vraždeniu inovercov.

B)

Nie všetci moslimovia sú teroristi, ale väčšina moslimov verí, že Mohamed je dobrým príkladom, ktorý treba nasledovať. Veria tomu preto, lebo v Koráne sa viac než 70 krát hovorí, že každý moslim musí nasledovať príklad Mohameda. Viete niečo o Mohamedovi? Lebo keď poznáte Mohameda, vyobrazeného v islame, viete si vysvetliť veľa vecí, ktoré sú inak nepochopiteľné.

C)

Islamskí teroristi vo neraz mali a neraz majú nemalú podporu zo strany komunít v ktorých vyrastali alebo žijú. Nie je sa čomu diviť, keď islam dáva prísľub, že podporovatelia tých, ktorí padnú v boji, získajú vstup do raja. Mučeník sa môže prihovoriť u Alaha (keď sa dostane do raja) za najviac sedemdesiat svojich príbuzných, aby získali vstupenku do raja. Pre tých, ktorí tomuto veria, je to obrovský popud, aby pomáhali ktorémukoľvek zo svojich príbuzných, ktorý plánuje teroristický útok na nemoslimov. Pamätáte si to jasanie v mnohých moslimských mestách, keď boli tisíce nemoslimov zabitých 11. septembra? Urobilo to len 19 únoscov, ale jasne to podporovali, alebo schvaľovali milióny. Možno aj desiatky, a kto vie či vnútorne aj stovky miliónov. Prečo? Pretože to je ten druh veci, ktorý majú moslimovia podľa Koránu a „dokonalého“ príkladu Mohameda robiť.

Argument č. 1d )

Na Západe žijú milióny moslimov a nevyhadzujú veci do vzduchu.

A)

Prvoradým príkazom islamu nie je zabíjať všetkých nemoslimov. Je ním príkaz priviesť všetkých ľudí pod vládu práva šaría. Podľa hlavnoprúdovej a akceptovanej islamskej doktríny (akceptovanej vo všetkých školách islamského právnictva), keď sa nemoslimovia podrobia, má im byť daná jedna z týchto možností: a) konvertovať na islam, b) žiť ako podrobení, druhoradí občania (dhimmí), alebo c) poprava, ale to všetko až po vojenskom dobytí nemoslimov. V tomto štádiu sa nenachádzame. Len tento samotný fakt už dokáže vysvetliť neprítomnosť univerzálneho násilia voči nemoslimom.

Podľa islamu sme zjavne v štádiu „pred dobytím“. Mohamed pre toto obdobie jasne stanovil, ako majú moslimovia postupovať, aby bol naplnený konečný cieľ islamu. Keď ešte nemal  moc, keď boli moslimovia v Mekke menšinou, Mohamed nikoho nezabil. Sústredil sa na získavanie konvertitov. Násilie začal používať až keď mohol konať z pozície sily, keď získal moc. Všetci moslimovia majú nasledovať jeho príklad, ako to tvrdí 91 veršov v Koráne.

Ale samozrejme, mnohí moslimovia si nie sú vedomí tohto programu. Imámovia si ho plne uvedomujú, ale mnohí obyčajní moslimskí občania nevedia o prvoradom príkaze islamu, a v tejto chvíli ho nepotrebujú vedieť. Pre najvyšší cieľ islamu je najlepšie, keď len nevinne pokračujú vo svojich životoch, majú deti a vychovávajú ich, aby boli oddanými moslimami.

Nanešťastie, mnohí z týchto papučových moslimov sú nevedomými spiacimi bunkami. Mnohí sú zraniteľní voči náboru a ich deti sú voči náboru zraniteľné ešte viacej, čo vysvetľuje, prečo jedna štúdia v Británii zistila, že druhá generácia britských moslimov je radikálnejšia než ich imigrantskí rodičia.

Môžu fungovať ako spiace bunky bez toho, aby o tom čo i len vedeli. Ako? Jednoducho tak, že vychovajú každé zo svojich detí tak, aby boli oddané islamu, aby uverili, že sú moslimami. Nemusia praktizovať žiaden z piatich pilierov islamu. Stačí keď opakujú veci ako, „Korán je dokonalé a konečné slovo Alaha“.

Potom ich deti, v čase dospievania, možno začnú chodiť do mešity (nejedna mešita káže džihád), aby trochu preskúmali svoje korene a spoznali tam niekoho, kto si prečítal Korán, študoval ho a verí v neho, a ktorý im povie napr.: „Uvedomujete si, že vaši rodičia sú pokrytci?“ A ktorý mladý, rebelský puberťak to nie je ochotný počúvať?

Ak zaberú, náborár im dá výtlačok Koránu a povie im, aby si ho prečítali  a nasledovali jeho učenie, inak nebudú mať šancu dostať sa do raja a budú mať veľkú šancu že budú naveky horieť v plamenných mukách. Mladý moslim si  prečíta Korán, niečo, o čom mu vždy hovorili, že je priamym slovom Alaha, a môže následne skončiť ako „domáci džihádista“ ako Nidal Hasan, strelec z Fort Hood, Fajsal Šahzad, bombový atentátnik z Times Square, Umar Abdulmutallab, bombový atentátnik skrývajúci výbušninu v spodnom prádle, Mudžahid Mohamed, zabijak z Little Rock, Adam Gadahn, v Amerike narodený vyšší operatívec al-Kájdy, John Walker Lindh, Američan bojujúci na strane Afganistanu, bombový atentátnici z Londýna a tak ďalej.

98 % ľudí má prirodzenú ľudskú empatiu, nerada ubližuje druhým. Preto jednou z vecí, ktoré násilné kultúry vždy robili, aby prevážili túto prirodzenú ľudskú empatiu je, že presvedčili svojich veriacich, že ich nepriatelia nie sú ľudia. A preto Mohamed nazval, podľa toho ako je to uvedené v islame, Židov „opicami a prasatami“. Naprieč Koránom sú nemoslimovia vykresľovaní hrozne. Táto indoktrinácia, ak sa začne pestovať už u detí, môže neraz prevážiť prirodzenú ľudskú empatiu.

B)

Džihád znamená: „bojovať na ceste Alaha“, a ten boj sa dá robiť mnohými spôsobmi. Takticky je lepšie ak sa džihád vedie nenásilne, aspoň dovtedy, kým percentuálny podiel moslimov v populácii nebude vyšší. Je to taktické rozhodnutie, nie morálne. Džihád a základná, šovinistická povaha islamského učenia pritom nie je zamietnutá; násilie len bolo odložené zo strategických dôvodov. Stratégiou je vybudovať počty, politickú moc, usilovať sa o ústupky v prospech islamu, a čo je najdôležitejšie, je snažiť sa vyradiť slobodu prejavu plus vzdelávanie nemoslimov o islame a snažiť sa dosiahnuť, aby kritika islamu bol zločinom, aby táto kritika bola označená za podnecovanie nenávisti voči moslimom.

Účelom džihádu nie je vyhadzovať veci do vzduchu. Jeho účelom je priniesť „svetlo islamu“ svetu,  priniesť svetu islamské právo; vytvoriť podmienky, v ktorých všetci ľudia na zemi budú pod vládou práva šaría.

Jedným zo spôsobov splnenia tohto cieľa je zastrašovanie. Táto taktika môže byť efektívna v štátoch, ako je India, kde islam síce nie je (ešte) hlavným náboženstvom, ale veľa mu k tomu nechýba.  Ale na miestach ako Spojené štáty, je táto taktika kontraproduktívna. Tak sa tam používajú iné taktiky. Moslimské bratstvo, najväčšia moslimská organizácia na svete, založila mnoho zdanlivo umiernených organizácií fungujúcich legálne v Spojených štátoch a ostatných západných demokraciách, aby tam postupne presadzovali prvky islamského práva a pracovali na tom, aby kritika islamu bola právne postihovaná ako podnecovanie k náboženskej neznášanlivosti. Využívajú zákonné prostriedky na potlačenie slobody slova a prejavu a často sú úspešné. Jedným z ich úspechov boli masívne nepokoje kvôli karikatúram Mohameda. Výsledok? Len jedny noviny v Spojených štátoch tie karikatúry znovu vydali. Všetky ostatné noviny sa v podstate podriadili právu šaría.

C)

Viete si predstaviť že by niekto spáchal nejaký teroristický útok, nie to ešte samovražedný, v mene kresťanstva, hinduizmu, budhizmu, alebo judaizmu? Koľko takých prípadov poznáte? A koľko z nich bolo spáchaných v posledných rokoch? A to hovoríme až o 4 náboženstvách. Ak by k tomu došlo, určite by došlo k množstvu protestov zo strany veriacich. A rovnako by došlo k absolútne nulovej tolerancii k takýmto páchateľom, a nie len k nim, ale aj k ich sympatizantom. Neboli by žiadni sympatizujúci kňazi, rabíni, mnísi poskytujúci pre takéto vraždy ospravedlňujúcu doktrínu. Nebol by žiadny článok so zamyslením v Guardian ani inde vysvetľujúcim to z hľadiska chudoby a nespravodlivosti. S najväčšou pravdepodobnosťou by nebol žiadny kresťan, žid, budhista ani hinduista, ktorý by oslavoval vyhodenie do povetria pre vieru, ako tomu bolo napr. v „umiernenom Turecku“ pred medzištátnym futbalovým zápasom kde dokonca v priamom prenose na futbalovom štadióne počas minúty ticha obetiam teroristických útokov v Paríži tureckí fanúšikovia hromadne vykrikovali.

D)

Kedy a kde moslimovia po islamských teroristických útokoch zaplnili ulice, aby protestovali proti „zneužitiu“ ich náboženstva? Kedy a kde demonštrovali, že islam nemá s násilím nič spoločného? Kedy ukázali svoje úprimné rozhorčenie nad tým, že niekto v mene Alaha zabíjal nevinných ľudí a tým pošpinil jeho meno i celý islam???