Marcel (Gepard…, Gep, 1968) – Svojich prvých bežeckých pretekov som sa zúčastnil v roku 1992; ako 24 ročný. A hneď to bol Košický maratón. (Vtedy bol limit na zabehnutie maratónu 4 hodiny, oproti dnešným 6 hodinám, a mne sa to v čistom čase podarilo zabehnúť na sekundu presne! oproti tomu čo som si naplánoval – presne 10 minút pod hranicu 4 hodín; bez toho aby som musel pred cieľom spomaľovať aby to bolo presne na sekundu). Potom, až do roku 2004, v ktorom som sa neplánovane zúčastnil behu Devín – Bratislava, som mal 12 ročnú pretekársku prestávku – na preteky ma to neťahalo; aj keď som stále, a to už od 19 rokov, behával zhruba tých 20 km týždenne. To ma bavilo, len tak sa na krátko prebehnúť 2 – 3 krát týždenne. V ďalšom roku, v r. 2005, som sa zúčastnil tiež iba jedných pretekov – a bol to opäť Devín – BA. Ďalší, teda môj 2. maratón, som zabehol až po 14. rokoch – v r. 2016. Boli to moje 7. bežecké preteky vôbec.

Dušan (Buldog…, Bog, Dušan Oravec, 1971) – Svoju „bežeckú kariéru“, ak mu pamäť dobre funguje, načal ako 36 ročný, v r. 2007, a to na viacerých dedinských pretekoch. Svoju skutočnú bežeckú premiéru mal 30.3.2008 na Bratislavskom mestskom polmaratóne 2008. Zvládol ju vo výbornom čase – pod 1:40.

Táto foto je ale o 10 rokov mladšia – z Bratislavského maratónu 2018, kde Dušan doslova z ho.na uplietol bič, a z tréningu, z akého by sa iný nepostavil ani na štart polmaratónu, on dokázal, nie práve najrýchlejšiu trať BA maratónu, aj so svojim pivným pupkom, zabehnúť za 4:04:19!

Zabehnúť polmaratón pod 1:40 sa aj mne, tiež o pár sekúnd, podarilo rok na to – v r. 2009. Bol to vtedy pre mňa osobák; v mojom vtedy 6. polmaratóne celkovo. Dušan si ale v tých istých pretekoch ten svoj vylepšil na 1:36:55! a ten je u neho platný doposiaľ. Je to aj tým, že polmaratóny beháva len výnimočne. Ja ten svoj som odvtedy vylepšil ešte 2 krát – v r. 2010 v Ľubľane – na 1:38:49 a potom ešte v r. 2013 v Košiciach – na 1:35:45.

V roku 2009 dosiahol Dušan aj iný pozoruhodný výsledok. Na Behu Devín – Bratislava, trať dlhú 11.625 m zabehol za 49:35! A to ešte určite niečo stratil na štarte, kde už vtedy zvykla byť po výstrele dosť veľká tlačenica. Ten čas je odhadom na úrovni 42 minút na 10 km trati. Bol by to jeho osobák.

A to zďaleka nie je všetko podstatné o ňom. Pamätám si na jeden 30 km tréning s ním a to z Dúbravky do rakúskeho Wolfsthalu. Bola to moja generálka na marcový Barcelonský maratón, a aj keď som nemal na maratón veľmi natrénované, on, s polovičným tréningom oproti mne, a ôsmy deň žitia iba čisto na vode (držal pôst, očistnú hladovku), so mnou nielen držal krok, ale v závere som už na neho nestačil. To ukazuje okrem iného aj na to, aké by Dušan dosahoval v behu časy, ak by mal pri svojej výške 185 cm nie váhu 90 kg a vyššie, ale aspoň 85 kg. Na 8. deň svojej hladovky mal ešte o čosi menej a preto sa mu bežalo ľahko, aj keď stravou ani pitím neprijímal 8. deň žiadnu energiu. Akoby dokázal bežať na „vzduch“…, napojený na tajomnú „pránu“… Vyskúšajte si to, bežci, bežať čo i len po 32 hodinovej očistnej hladovke len na vode; ako vám to pôjde… Či zvládnete aspoň 10 kilometrov. Dušan,  tým, že 7 dňové, výnimočne 10 dňové očistné hladovky robí častejšie, zhruba raz ročne (náš kamarát Radim, dlhoročný vitarián, na počudovanie mnohých postavou takmer kulturistu, mal raz dokonca až 3 týždňovú, pričom normálne chodil do práce, a to pred hladovkou na sebe nemal takmer žiadny tuk; resp. len také množstvo, aké má špičkový maratónec pred pretekmi), akoby sa Dušan čiastočne nevedome naučil, v prípade núdze, čerpať energiu nielen z jedla, ale aj z tzv. prány… Zrejme namietnete, že predsa má dostatok energie z telesných tukov. To áno, ale žeby pritom vedel podať takýto bežecký výkon? Môžete sa tomu smiať, ale ja osobne o tzv. „pránickej strave“ vôbec nepochybujem, aj keď boli časy, keď som sa tomu tiež len vysmieval, že aký blud!… V histórii ľudstva sa občas vyskytli jedinci, ktorí sa vymykali z priemeru tak výrazne, že ani veda to nevedela vysvetliť. Rozhodne by som ale prechod na tzv. pránickú výživu nikomu neodporúčal. Koho to zaujíma, dávam jeden link: https://burkert.blog.sme.sk/c/329279/nieco-na-zahryznutie-pranicka-strava.html

S Dušanom sa poznáme od r. 2010. Ale už rok, alebo 2 roky pred tým som o Dušanovi počul z rozprávania Radima. Ukazoval mi totiž doma  nejaké foto, že minulý týždeň bol s kamarátom na bežeckých pretekoch a že ten kamarát „vitariánči“, teda že nielen nejedáva, alebo výrazne obmedzuje mäso a výrobky z mlieka, ale aj z tej rastlinnej stravy uprednostňuje hlavne surové zeleninové šaláty, ovocie, orechy, ľanové placky sušené na slnku, a pod. No, ja poznám Buldoga „trocha“ inak:-). Ani pasterizované pivko a vyprážané mäsko mu rozhodne cudzie nie sú:-) Ale zázvorovicu robí skvelú!…

Foto vyššie je z r. 2010. To sme ešte netušili, že žltý dres by mal nosiť ten vytrvalejší, teda Buldog, a Gepard skôr ten zelený…

O rok na to, v r. 2011, sme prvý krát šli spolu na bežecké preteky, aj keď v minulosti, nevediac ešte o sebe, sme bežali v niekoľkých spoločných pretekoch (prvý krát v r. 2008 Devín – BA) ale nevedeli sme o sebe. Celkovo sme „proti sebe“ stáli na štarte 39 krát. Nepočítajú sa medzi ne tie, kde Dušan bežal iba „exhibične“, oblečený za klauna a pod.:-)

Vzájomná bilancia je k dnešnému dňu mierne v môj prospech – 23:16. Je ale treba povedať, že Dušan v tréningu beháva menej ako ja, a aj keď  viac jazdí na bicykli, bicykel bežecký tréning nenahradí. Na ceste sú naše súboje vyrovnané, v krosových behoch sa viac darí mne a na bicykli je zas rýchlejší on. Ale naše 2 spoločné doposiaľ absolvované preteky na horských bicykloch do našej štatistiky nie sú započítané. Našťastie pre Geparda…

Ešte v r. 2015 medzi nami bežecká rivalita neexistovala. A to ani na Brnenskom polmaratóne 2014 a ani na Silvestrovskom behu 2015, na ktorom Dušan dobehol o 20 sekúnd skôr. A aj keď som bol v danom roku v dobrej forme, veď v jeseni som si spravil osobák na desiatke, z prehry som si nič nerobil, nemal som motiváciu ju Dušanovi oplácať. Dnes už je to ale iné!…

Zlom nastal o 3 týždne na to – na Stupava Winter Trophy 2016 – januárovej krosovej desiatke Tieto preteky, resp. ich priebeh, odštartoval našu vzájomnú rivalitu – zdravú rivalitu a to v čase, keď sme už obaja pomýšľali na bežecký dôchodok…, na ktorom sa už nebudeme pachtiť za nejakými výsledkami, časmi, rekordmi… a pod., aj keď sa nedá povedať, že by sme to dovtedy ktokoľvek z nás s behom nejako zvlášť preháňali. Ja som si v r. 2011 spravil osobák v maratóne, v 2013 v polmaratóne a v 2015 na desiatke (pekná postupka), plus v 2015 som zvládol aj ultramaratón, a tak som moje bežecké ciele naplnil a nemal extra motiváciu ďalej súťažiť. ALE Stupava Winter Trophy kros naše, alebo minimálne moje, bežecké „dôchodcovské“ plány zmenil. (Ach, čo asi na to povie napr. náš bežecký priateľ Vilko Novák (1942) – na Bostonskom maratóne v kat. nad 70 rokov tretí! a v r. 2016 maratón pod 3:50 (na nie rýchlej trati v Kolárove a ešte v mrazivom zimnom počasí!). A nielen že dané preteky zmenili naše dôchodcovské plány,

ale Dušan vtedy obdržal prezývku „Buldog“…

a ja – „Gepard“…

Ale poďme po poriadku.

19.4.2014 – PROLÓG:

Nie súboj č. 1, ale AKCIA PIVOVAR STAROBRNO A BRNENSKÝ POLMARATÓN 2014 ako bonus k tomu:

Napriek tomu, že bolo pomerne veľké teplo na dosiahnutie dobrých výsledkov (v chládku po dobehnutí polmaratónu teplomer ukazoval na 20°C), Buldog, vlastne vtedy ešte len Dušan…, vyštartoval ako vyhladovaná šelma na svoju korisť. Už vtedy sa správal ako buldog!…, len sme to ešte nevedeli, že ním je aj v skutočnosti.

Na moje „povely“: Dušan brzdi!, neblázni! Je to rozkaz!!!…, Spomaľ! veď nemáš natrénované na výsledný čas 1:29 na aký si vyštartoval!…, Dušan nereagoval!

A tak, zhruba po hodine po štartovacom výstrele, na nejakom 12. kilometri, pred sebou na trati vidím statnú, ale silno odfukujúcu postavu melúcu z posledného; akoby bežala svoj posledný kilometer maratónu… Bol to Dušan. A keď som ho predbiehal, hovorím mu:

Neflákaj sa! Nieže ťa budem v cieli čakať príliš dlho!

Som smädný, nemôžem sa dočkať, kým si dám Starobrno!

Dušanovi to napokon trvalo takmer 2 hodiny – 1:57:17. Teda bežal o viac ako 20 minút pomalšie ako pri svojom osobáku spred 5 rokov. Ale ani ja som neoslnil (1:46:15). Bola to  ale nečakane dosť členitá trať. Čo je ale viac zaujímavé je to, že Dušanovi som na polmaratónskej trati nadelil viac ako 10 minút nie preto, že som bol v lepšej forme, to vôbec nie! ale preto, že Dušan totálne prepálil prvé kilometre. Veď ešte týždeň naspäť ma porazil na jarnej desiatke na Železnej studničke o celú pol minútu. A čas, ktorý tam dosiahol – 46:02, navyše na ešte členitejšej trati ako mal Brnenský polmaratón, vôbec nezodpovedá polmaratónskemu času 1:57:17.

Ale do Brna sme šli hlavne na výlet – čo to zdegustovať. A to sa nám, ako vidno, podarilo:-)

V pivovare Starobrno.

č. 1

17.1.2016 – Stupava Winter Trophy & ZRODENIE BULDOGA a GEPARDA

Tieto preteky, aj keď išlo len o 10 kilometrový beh, sa stali prvým súbojom medzi Dušanom a Marcelom a zároveň jednými z 3 najpamätnejších minimálne v mojej, v úvodzovkách „bežeckej kariére“ vôbec! Bol to parádny a taktický súboj v peknom lesnom prostredí. A je jedno, kto z nás prvý preťal cieľovú čiaru, či ja, alebo Dušan. Skutočných víťazov, a všetkých tých, čo nás na tých pretekoch predbehli, samozrejme, logicky nepočítam – my totiž máme svoj vlastný bežecký svet!…:-)

K pretekom:

Do 5. km sme bežali spolu, aj keď  Dušan chcel pár krát trochu viac dupnúť na plyn. Ale vždy si sa umúdril; veď nás ešte čakala druhá polka trate.

Po polke, asi na 6. km, Dušan začal trochu zaostávať. No ale to by nebol Dušan, keby nebol plný prekvapení.

Na hrebeni, asi v polke 7. km, v horskom teréne, kde by som mal mať podľa dispozícií navrch, sa zrazu Dušan nafučal jak taký buldog a rýchlo urval náskok na ktorý som nedokázal reagovať! To ma dosť vytočilo! nabudilo! Tak ty takto!? kamarát??? hovorím si. To som od teba nečakal! Len aby si ešte nebol nemilo prekvapený!…

A JE TO TAK,

TO BOL TEN OSUDOVÝ MOMENT,

KEĎ SOM PRVÝ KRÁT

CHCEL VYTRIEŤ NAFUČANÉMU BULDOGOVI ZRAK!..

Len si dobre všimnite tú odhodlanosť! Tú buldočiu brutálnu hrubú silu!… No skúste ho dať v takomto nastavení dolu, či sa vám to podarí! Je to nie že tvrdý oriešok, ale lieskový Orech!

Vyššie – detail buldoga!…

Začal som ho na 7. kilometri stíhať, ale on napriek tomu sa mi vzdiaľoval. A medzi 7. a 8. km bol jeho náskok už 70 metrov. Ja som už v tom tempe ledva lapal po dychu. Hovorím si: ak v takom tempe, aké nasadil, vydrží až do cieľa, už ho asi nechytím.

Keď som ale na méte 8. kilometra videl, že Dušan trochu zvoľnil, to mi dodalo energiu!… Zrazu sa mi bežalo lepšie. Šelma vo mne vycítila svoju šancu! Ale nehnal som sa dopredu sťahovať náskok. Držal som sa nejakých 50-60 metrov za ním aj keď som začínal cítiť, že by som jeho náskok mohol zmazať v priebehu 300 metrov. Vedel som ale, že by to bolo príliš skoro. Mohol by som ho vydráždiť k zvýšeniu tempa, ktoré by som na zvyšnom kilometri a pol nemusel udržať. Nie som časovkár… Radšej som šetril sily na záverečný úder tesne pred záverom!…

A tak som Dušana nechal pred sebou v takej vzdialenosti, aby mi príliš neušiel a zároveň, aby sa cítil v bezpečí…, že má predomnou sľubný náskok…  Nech si len myslí, že nevládzem…

Jeho náskok som pomaličky začal dolepovať až v poslednom kilometri a aj to len veľmi citlivo – aby som ho nevyplašil, a súčasne, aby som neplytval energiou príliš rýchlym dolepovaním náskoku, aby mi zostali nejaké sily na záverečný šprint.

Na obr. vľavo nič netušiaci Buldog cca 600 metrov pred cieľom, a za ním, úplne vpravo, ako lesný duch… sa z oparu na scénu pomaly ale iste vynára, k rozhodujúcemu zdrvujúcemu útoku…, gepard!…

Dušana som dobehol asi 400 – 500 metrov pred cieľom. Ale nepredbiehal som ho. A on nezrýchľoval, aj keď vedel, koho má za sebou.

Keď sme vybehli z lesa, pred Stúpavským parkom, zhruba 200 – 300 m pred cieľom, sa nachádzalo úplné mierne, asi 20 metrov dlhé stúpanie, a Dušan mi tam opäť ušiel! Spravil to takticky veľmi dobre, že vyšprintoval už 200 – 300 metrov pred cieľom. Tak dlhé šprinty mi nesedia. Asi to vedel. Je koniec, povedal som si. Už som nemal síl na dolepovanie. V Dušanovi zostalo viac síl ako som si myslel. Asi tiež šetril posledný kilometer dva sily na záver.

Už už som to chcel zabaliť, keď zrazu vidím, že do cieľa chýba už iba nejakých 100 a nie 200 metrov. Dušan bol asi 15 metrov predomnou a tak si hovorím: 100 metrov nie je veľa, a ani jeho náskok nie je nedolepiteľný, skúsim zašprintovať čo to dá aj keď už meliem z posledného! A aj keď možno v cieli ma nohy od vysílenia neunesú (nebudú stíhať za mojim odhodlaním…) a ja v šprinte padnem na cieľovej čiare, alebo, v tom horšom prípade ešte pred ňou, idem do toho!  Keď mám prehrať, tak v ozajstnom boji!…

A tak som naštartoval do útoku!…

Dušan sa už za mnou neotáčal a to bolo dobré znamenie. Zjavne si bol istý, že sa ma už zbavil a že víťazstvo nadomnou mu neujde. Následne, cca 30 metrov pred cieľom, som sa dostal na úroveň Dušana. Myslel som, že už prestane klásť odpor. Ten sa ale vôbec nevzdával! Hovorím si, to nie je človek! ale buldog!!! Bežali sme takto tesne plece pri pleci asi 10 metrov, keď som zrazu v sebe vydoloval skrytú malú rezervu a ešte o čosi pridal. To donútilo toho nepríjemného nafúkaného buldoga, ukrytého v Dušanovi, konečne vypustiť paru, kapitulovať! A ja som slávil svoje prvé veľké víťazstvo, už nie nad bežeckým Dušanom, ale od tejto chvíle – nad bežeckým Buldogom!

A odvtedy Dušan svoju buldočiu bežeckú povahu aj veľa krát potvrdil!, keď z minimálneho bežeckého tréningu, a skôr s boxerskou, ako bežecko-vytrvalostnou postavou, vedel, a vie vyčarovať až neuveriteľné bežecké časy.

A preto, alebo hlavne preto, mohli vzniknúť aj naše ďalšie zaujímavé bežecké príbehy, na základe ktorých mohol vzniknúť aj tento článok, ktorý ich zachytáva.

B)

A takto náš stupavský zimný príbeh videl Dušan; ktorý, od tejto chvíle, pre účely behu, sa stal – Buldogom s veľkým B!:

Priatelia, tak musím uznat, že Marcel je lepší taktik; aj keď obaja sme  bezali vysoko takticky. Lineárne sme zvysovali rychlost a predbiehali bežcov v druhej polke trate ako na beziacom pase, aj keď natrenovane sme velmi nemali. Zhodne, v siedmych dňoch pred pretekmi, sme bežecky trénovali len raz a aj to bol len krátky, asi cca 3 km „preklus“. Z minima sme obaja vyťažili maximum – 10 km trať, so 180 metrovým prevýšením, prevažne vedenú v lese, neraz na šmykľavom zimnom povrchu, sme zabehli pod 51 min.

Myslel som, ze hore na kopci, 2 až 3 km pred cielom, že som Marcelovi dost odbehol, ale ako sa ukázalo, tak nie. A je dobre, že nie! Inak by tento krásny bežecký súboj, ako už Marcel opísal, nekonal. Dolu kopcom sa na mna Marcel dotiahol a este mal síl na to, aby 20m pred cielom, ked sa dostal na moju úroveň, nieze zrychlil, ale vystartoval ako Bolt ! Ale co ine mu zostavalo, ak nechcel zazit blamaz, že taky tlstoch ho, po Silvestrovskom behu, ho zase predbehol! No ved pockaj! zacnem ja trenovat beh dolu kopcom… :-). A ten zaverecny sprint… to bolo nieco neskutocne, kolko bojovnosti sme obaja vydali zo seba.

Mna teší, že som Marcelovi dal zabrat a vyburcovat v nom Zviera! – Zviera hladné po víťazstvách! – hladného predátora

s rysmi prefíkanej mačky – GEPARDA!…

A tak sa zrodila aj naša druhá zvieracia bežecká postavička – GEPARD!…

Sezónu 2016 dopadla na vzájomné duely 4:1 – v prospech Geparda. Buldog vyšiel takmer naprázdno. Svoju buldočiu česť hájil a napokon aj uhájil až 5 minút pred 12-tou! Vyhral Silvestrovský beh po Bratislavských mostoch. A obhájil tak svoje víťazstvo na tomto preteku spred roka.

2017

č.2

11.3.2017 – 11. BAH Petržalský maratón

Po Stupava Winter Trophy je to druhý najpamätnejší z troch najpamätnejších súbojov, medzi zúrivým Buldogom, a ešte zúrivejším Gepardom, vôbec. Preto mu bol venovaný samostatný článok: https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2020/12/04/11-petrzalsky-maraton-bah-11-3-2017-v-podani-buldoga-a-geparda/

č. 3

11.11.2017 – Devínsky ríbezľák, + 800 m

Novembrová edícia Devínskeho ríbezľáku, lebo je aj májová, so štartom aj cieľom v bratislavskej Dúbravke, je hádam najkrajší polmaratón na Slovensku; ak opomenieme fakt, že časy na ňom príliš dobre merať nevedia (moje skúsenosti z rokov 2016 a 2017). Ale dnes už asi používajú lepšiu techniku na ich určovanie, ako len techniku odhadom…, že kto ako dobehol do cieľa, tak taký čas mu napíšeme.

Chladnokrvný Buldog!

Na konci 2. kilometra polmaratónu, keď som sa potreboval vydýchať po náročnej úvodnej pasáži do kopca, pri ktorej sa bojovalo o čo najlepšie pozície pred nasledujúcim technickým úsekom, kde sa predbiehať veľmi nedalo, mi Buldog ušiel. Zradca!… – zakričal som na neho, až sa to horou ozývalo!.. Nepotiahol ma, keď som to potreboval!… Ale nie je sa čo čudovať, veď buldoci, ale priznávam, že aj gepardi…, sa riadia výlučne inštinktami a láska k súperovi im nič nehovorí; a ani nemôže…

Osamelý…, trápiaci sa Gepard…

Neskôr, na 15. km, na hrebeni Devínskej Kobyly, som konečne pred sebou zbadal Buldoga! Na túto chvíľu som čakal minimálne už od 5. kilometra! Keď som sa k nemu približoval, dobiehal ho, cítil som, že svojim 6. buldočím zmyslom už zavetril a šípil, že kroky, ktoré za sebou v tichu lesa počuje, nepatria nikomu inému ako… Gepardovi!…,

ktorý mu teraz začínal dýchať na krk! aby sa do neho zahryzol… Nechcel sa Buldog obzrieť, že koho má za sebou. Odďaľoval toto nemilé poznanie až do poslednej chvíle, keď mu už Gepard pomaly päty prišliapaval.

A pred tým, než sa stihol Buldog otočiť, začul hromové: „Zradca!… Nechal si Geparda v štichu na úpätí hory!“.. :-).

Doposiaľ vidím ten Buldogov vyplašený výraz – výraz štvavej lesnej jelenej poľovnej zveri, keď sa napokon predsa len otočil. Následne nemilosrdný Gepard zrýchlil takmer na maximum, aby ukázal Buldogovi kto je v lese pánom! a aby mu ani na um nezišlo zavesiť sa do háku do krajnosti už vyhecovaného Geparda. Tento sa mu v lese veľmi rýchlo stratil z dohľadu a po tomto nekompromisnom údere Geparda tento duel Buldog predčasne vzdal, pričom ak by bojoval, mohol mať šancu ho vyhrať. Veď, aj keď Gepard šiel až do cieľa čo to dalo, lebo chcel trať zabehnúť pod 2:10, čo mu rok pred tým len tesne ušlo, Buldog, aj keď od 15. km prestal tlačiť na pílu, tak do cieľa dobehol len niečo vyše 2 minút za Gepardom. Ukázalo sa teda, že taktický úder, ktorý Buldog schytal od Geparda na hrebeni D. Kobyly 6 km pred cieľom polmaratónu, bol rozhodujúcim. Gepard dosiahol čas – 2:11:26, Buldog – 2:13:36, a Paľo Hraško, náš bežecký motivátor, to zvládol „s prstom v nose“  pod 2 hodiny. Aj keď na obrázku nižšie sa ako absolútny víťaz zjavne cíti a tvári Buldog!…:

Sezóna 2017 vyšla pre Buldoga naprázdno. Gepard triumfoval v 3 súbojoch z troch!  A to nepočítame Silvestrovský beh, lebo Buldog na ňom nebežal naplno.

2018

č. 4

20.10.2018 – Beh Devínskou Kobylou, 6,5 km + 200 m

Beh Devínskou Kobylou bol našim 4. súbojom roku 2018 a Buldog na ňom chcel dosiahnuť svoje 3 víťazstvo nad Gepardom v danom roku, aj keď za celú svoju bežeckú kariéru v krose nad Gepardom ešte nikdy nevyhral! A svoje odhodlanie Gepardovi ukázal hneď od prvých metroch od štartu. Nasadil vskutku ostré tempo, ktoré mal Gepard problém ustáť, ale zubami nechtami (opravujem, pazúrami) sa Buldoga držal spoliehajúc sa na to, že čoskoro vykape…, že tak vysoké tempo Buldog nevydrží dlhšie ako 1 km. Gepard dával boľševikovi (opravujem, Buldogovi) jeden kilometer, nanajvýš dva!..

Lenže Buldog takýmto tempom vletel aj do 3. kilometra. Gepard už už chcel nechať Buldoga nech si beží za víťazstvom, ale vždy temné myšlienky potlačil a zostal na Buldogovi v pätách. V lese, v teréne, síce nemohol využívať Buldogov „vzduhový tunel“ tak ako na ceste, ale darilo sa mu zostať v Buldogovom závese. Podarilo sa mu takto prežiť aj 3. kilometer, očakávajúc už konečne, že Buldog sa v strede trate, pred „smrťákom“ – najprudším stúpaním 6,5 km trate, fyzicky zosype.

Lenže Gepard sa mýlil! Buldog, tesne pred smrťákom, Gepardovi nasadil ešte ostrejšie tempo ako doposiaľ a v stúpaní, úplne nečakane, svoj náskok ešte navýšil. Kým sa Gepard na vyštveral na smrťák, po Buldogovi tam už nebol ani len Buldočí pach!

Kilometer pred cieľom sa Buldog znovu objavil v hľadáčiku Geparda…,

ale na vážnejší útok už Gepardovi veľa času a energie nezostávalo. Priveľa energie minul v prvej polke trate, keď túto energiu obetoval na  udržanie kontaktu s Buldogom, čím prepálil tempo a v druhej polke už tak svoju rýchlosť nemohol stupňovať; ako to má v krosových behoch vo zvyku. Za Buldogom skončil až 20 sekúnd! Buldogov výsledný čas bol 32:10.

Bolo to 3. víťazstvo Buldoga v rade!

Gratulujeme!

Hovorí Buldog:

Potesilo ma, ze som včera celu trat dokazal byt pred Gepardom, a hlavne, že som to ustál v závere. Myslel som, ze na zaver ma Gep trhne, lebo aj v 2. polke sa držal na dostrel. Potesilo ma aj to, ze od Paliho Hraska, nášho behajúceho kapitána (vedúceho nášho mini bežeckého nepísaného oddielu…) …, som mal horsi cas len o 40 sekund. 

Gepard bol oproti nam prvy krat vo vyssej kategorii: 50 až 60 r., a aj ked v nasom trojclennom oddielovom mikrosuboji bol posledny, ziskal prvy krat v zivote postavenie na bedni – 3. miesto. A na druhy den, na Dračom krose (16 km) bol tretí znovu! Velka gratulacia. O to viac ma tesi, že som ho dokazal vcera zdolat!…

Ahojte chlapci (píše Paľo):

Posledný víkend mi priniesol veľa športovej radosti. Bol to jednak môj čas na BDK, pretože som skôr neveril ako veril, že to dám pod 32 minút a 31:32 oficiálne je naozaj na vrchnej hranici mojich súčasných reálnych očakávaní.
Najviac ma ale cez víkend potešili Marcelove dve umiestenia na bedni a to navyše na dvoch pomerne prestížnych pretekoch, kde síce veľa rýchlych bežcov chýbalo, ale konkurencia bola aj tak slušná a štartové pole veľké. Bola to určite pre teba Marcel odmena za niektoré sklamania, ktoré si občas najmä kvôli kŕčom na maratónoch zažil. Preto mám z toho takú radosť. A preto je aj jedno či sa na maratóny úplne vykašleš alebo nie, bolo by ale chybou zanevrieť na beh, lebo beh nie je maratón ale maratón je len jednou z drobných častí mnohopočetných bežeckých radostí.  Dokonca začínam nadobúdať pocit, že ti oveľa viac sedia traily ako behy po rovine. Tiež mám radosť, že ste Dušan na Krásňaskej kúrii a Marcel na Dračom krose zažili radosti z dobre rozložených síl na behu, kedy po chvíľke trpezlivosti vaše nohy a telo dokážu udržať ľahkosť behu a deriete sa štartovým poľom ako nôž maslom. Naozaj rozvážny začiatok je kľúčom k úspechu a má to aj fyziologické opodstatnenie, pretože naše svaly potrebujú na prácu kyslík, ktorý získavajú aj zo siete drobných žiliek vlásočníc, ktoré sa pri rýchlejšom behu „zavaria“ a upchajú laktátom a potom menej prekrvený sval nemôže podať očakávaný výkon. Neviem či som spomínal, že druhou zlatou zásadou hlavne behu v teréne je zbytočne nezvyšovať úsilie pri behu do kopca. Vtedy sa treba naopak snažiť pri výbehoch čo najmenej pridávať silu a energiu do odrazu. Už x krát sa mi stali situácie, že som s niekým bežal skoro zarovno, presnejšie hore kopcom ma predbehol a na rovinkách a zbiehaniach som ho dobehol. Naozaj si nepamätám, že by mi takýto človek niekedy celkovo ušiel, vždy vydrží max 3-4 kopce a potom ho nechám za sebou a vo výsledkoch je niekoľko minút za mnou. V princípe tam platí to isté čo pri rýchlych začiatkoch, teda nadmerná produkcia laktátu, ktorý upcháva cievy. Samozrejme sa to týka hlavne prvých častí pretekov, lebo pár km pred cieľom už je možné pridať aj do kopcov. To sú podľa mňa dve základné zásady, ktoré je dobré dodržať, hlavne pri behu v teréne. Potom zostanú vaše nohy čo najdlhšie čerstvé a bežia rýchlo a niekedy doslova samé. Úplný extrém som takto zažil pri jednom night traile 25 km, kde navyše aj pršalo a tak som sa dokázal ponoriť do behu, že som mal pocit, že na nohách mám nejaký externý motorový pohon, bežali samé a ja som sa na ne prekvapene pozeral len ako nezávislý pozorovateľ.

č. 5

3.11.2018 – 14. BAH Petržalský maratón

Je zaujímavé, že minulú sezónu, náš pamätný súboj na tomto preteku, pripadol na 11.3. Všimnite si vyššie dátum tohto aktuálneho súboja.

Na úvod by som chcel povedať, že nie je ľahké v novembri, teda po uplynutí klasickej bežeckej sezóny, spraviť kvalitný bežecký výkon a zvlášť po pestrej bežeckej sezóne, keď je organizmus, po toľkých pretekoch, už vyčerpaný, resp. ojazdený, a teda už nedokáže podávať 100, ani 90 percentné výkony. Je už skôr nastavený na zimný spánok; oddych. Nie náhodou elitní, nielen maratónci, ale aj elitný polmaratónci a dokonca aj bežci na 10 km, absolvujú ročne 2, nanajvýš 3 preteky. To je strop pri ktorom môžu podať maximálne výkony.

K pretekom:

Posledné dni pred týmto maratónom som sa cítil veľmi dobre a veril som, že po 3 rokoch opäť zabehnem maratón pod 4 hodiny. K tomu mne, aj Buldogovi mal pomôcť Paľo Hraško, ako vodič (pacemaker)!

Ale počas maratónu samotného, zhruba na 15. km, na mňa doľahla ťažoba, nohy boli zrazu ťažké. Zrejme následok mojej, na počet pretekov dosť bohatej bežeckej sezóny. Ale spomenul som si na maratón v Regensburgu 2015. Vtedy to bolo tiež tak – na 15. km ma predbehli vodiči na čas 3:45. Avšak potom som chytil „druhý dych“ a na 25. km som ich dobehol a dokonca predbehol, lebo ich tempo sa mi zdalo pomalé. Nebyť vtedy náhlych kŕčov na 36. km, tak si myslím, že by ma na 38. km, a ani do konca maratónu  nepredbehli. Do cieľa som tam vtedy dokráčal v čase 3:51 s pomerne veľkou dávkou energie; „len“ nohy mi nefungovali:-). Táto spomienka na maratón v Regensburgu, to prekonanie krízy z 15. km, mi teraz pomohla prekonať podobnú krízu. Ťažoba odpadla po méte 20. km a prišla až 7 km pred cieľom, keď Paľo Hraško – náš vodič, odstúpil z trate. Nasledujúce 3-4 km som si trochu pretrpel, aj v obavách, či neprídu kŕče, ale posledné 3 km som si vychutnal, lebo som už cítil, že aj keby kŕče prišli, tak to pod 4 hodín dám, aj keby som mal do cieľa prísť po štyroch.  Moju radosť z toho nijako neovplyvnilo ani to, že 3 km pred cieľom Buldog, s ktorým sme od začiatku boli v jednom balíku, vyzeral, že je na tom lepšie ako ja, a teda že náš vzájomný súboj vyhrá. Povedal som mu, aby šiel dopredu, že ma už nemusí ťahať, že už mu nevládzem striedať – totižto našu rivalitu sme v tomto preteku obaja výnimočne podriadili dosiahnutiu času pod 4 hodiny.

A keďže on nie a nie ísť dopredu, tak som, ako starší, a skúsenejší… musel zaveliť!: „Buldog! Nezabúdaj, že ja v pretekoch nie som Marcel, ale Gepard!, a Ty nie si Dušan, ale Buldog! Tak sa podľa toho správaj! Ak by som nemlel z posledného, neváhal by som! zaútočil by som, a ušiel by som ti!…

Nuž nemal by som zľutovanie nad Buldogom, veď u neho neviete, kedy sa počas pretekov v ňom prebudí divoké zviera, ktoré môže zdanlivo chvíľami vyzerať aj na zdochnutie, ale zrazu ho pochytí amok a dostane krídla!

A tak Buldog čoskoro získal náskok cca 150 metrov. Zjavne sa v ňom prebudili dovtedy spiace zvieracie inštinkty a chcel Gepardovi zasadiť čo najskôr tvrdý výchovný bežecký úder; pre prípad môjho bežeckého vzkriesenia… Určite si spomenul, ako som ho pred rokom a pol na tejto maratónskej trati zdolal doslova na cieľovej čiare, aj keď to niekoľko kilometrov pred cieľom vyzeralo tak, že každú chvíľu odkvecnem. Poučil sa Buldog. Zistil na vlastnej koži, aký vie byť Gepard zradný!…

A naozaj! Keď som 1,7 km pred cieľom, teda pred posledným kolom, mal splnenie svojej úlohy, čas pod 4 hodiny, na 97 % už vo vrecku, začal som rozmýšľať inak! – ako gepard!..

Povedal som si: Buldogovi víťazstvo nedarujem zadarmo! Ak sa to nepodarí, tak aspoň mu dobre podkúrim a rozkmitám to jeho pivné brucho! Zvlášť keď som videl, že Buldogov náskok už nenarastá. Bol na úrovni cca 150-180 metrov. S tým by sa ešte niečo dalo robiť! Začal som sťahovať náskok a 300 až 400 metrov pred cieľom som sa dostal k svojej koristi tak blízko, že som už jej videl do tváre, keď sa začala čoraz častejšie otáčať, aby kontrolovala situáciu, či je gepard v bezpečnej vzdialenosti.

Drámu ale Buldog nepripustil. Svoje vedenie nad Gepom ukontroloval až do cieľa.  A drzého Geparda skrotil!

A teraz, pre zmenu, ľudskou rečou…, hovorí Buldog!:

Su tomu uz 2 roky a 7 mesiacov… bolo to 12.3.2016… 4 dni po mojich 35. narodeninach, ked som zacal svoju maratonsku karieru na popud Marcela, ktory mi dal do pozornosti Mišov BAH maratón, ze toto je ideálny maratón pre tých, ktorí by ho chceli zdolat po prvýkrát. S velkym respektom som vtedy nastupil na start maratonu, ktory sa mi podarilo aj dobehnut. Vtedy som to dal za 4h 22min. K tej vzdialenosti mam aj po 9 maratonoch stále respekt. Podla stránky https://www.behej.com/bezecke-tabulky/zavodnici/5876  som dnes zabehol 9. maraton a z toho 3x pod 4h / tento rok uz 2. krát. Počtom maratonov som prekonal pocet mojich odbehnutych  polmaratonov.  Odkedy som sa dal na maratony uz som ani jeden polmaraton neodbehol. Pripada mi to ako strata casu, že ked uz to je len kusok… do maratonu…,  vacsinou uz len  jedno kolecko… :-), tak to rovno dam cely maraton.

A teraz uz naozaj k aktualnemu maratonu!:

Bezalo sa mi dobre, aj ked nie uplne najlahsie. Zvlášť keď Palo – nas vodic, odstupil, co aj vopred avizoval, že pobezi max. 30 km. Skusal ho pod odbehnuti tejto vzdialenosti motivovat, nech uz da cely, ked uz to dotiahol az na 35. km, že iste by to dal vo vybornom case. Ale nechcel riskovat zhorsenie zdravotneho problemu.

Po jeho odstupeni som uz nemal síl bezat v nastolenom tempe. Dokonca uz par kilometrov pred tym, čo Paľo odstúpil, som mal problem udrzat sa vo vlaciku. A tak po jeho odstupeni musel  tahat Marcel. Povedal som mu – ja potiahnem zas dalsie kolo (jedno kolo v Sade J. Krala má cca 1,7 km), že snad sa dam dovtedy dokopy…

Nase tempo bez Paliho kleslo obcas aj na 6:20. Pali ale predvidal, že po jeho odstupeni to pre mna a Geparda bude tazsie, a preto od zaciatku nastavil take tempo, aby sme ziskali urcitu rezervu, ale nie az tak velku, že by sme prepalili tempo. Dokazal to odhadnut vynikajuco.

Ked sme s Gepardom nastupili do 23. kola, z celkovo 25 kôl (teda boli sme dve kola, resp. 3,5 km pred cielom), Gepa som vystriedal a zacal tahat tentokrat ja. Kupodivu sa mi zacalo lepsie bezat. Možno to bolo tym, že zrazu uz nadomnou neboli maratonske autority…, Palo, ako vodic, motivátor, poradca, uz odstúpil, a Marcel, „majster“, ktory ma zasvätil do maratónov, bol v koncoch. A ja som mal tak teraz prilezitost predviesť sa!… Zvlast ak ma Gepard poslal dopredu, aby som si vylepšil cielovy cas a ja som mal moznost ukazat mu, kto je tu teraz skutocnym majstrom! :-)…

V 24. kole, ktore som uz bezal sam, som si po dosiahnuti bezpecneho naskoku pred Gepardom uz len tempo – 5:40 na km udrziaval, a mozno obcas aj rychlejsie. Geparda som stratil z dohladu, ale kedze ho uz poznam, nemohol som vylucit z jeho strany nejaky tichy necakany zakerny úskok.

Pri vbiehani do zaverecneho, 25. kola, teda 1,7 km pred cielom, som ale uz bol v uplnom klude. Geparda uz mám na lopate!!!! Uz len tempo udrzat…

V druhej polke 25. kola (cca 800 metrov pred cielom) inštinktívne hlavu otáčam, ze ci naozaj mozem byt v klude, keď som zbadal prízrak!!! do pol pasa zobleceneho, len v trenkach beziaceho vyrysovaneho muza! Bol to Gepard!!! dotahujuci sa na mna a iste túžiaci skocit po mojom krku!…

Musel som teda zabrat! aj ked, po viac ako 41 kilometroch, uz nebolo z coho. A pritom si hovorim, ze dobre som Gepardovi podkuril, ked v tomto jesennom pocasi mu je tak teplo, ze sa musel zobliect, co na pretekoch nerobi ani pri o dost teplejsom pocasi! Alebo to spravil za ucelom znizit svoju vahu od prepotenych triciek len aby jeho sance dostihnut ma stupli?!…

Na vyjazde z „kruhoveho objazdu“, za jeho „poslednym“ kvetinacom, zhruba 100 metrov pred cielom, som sa opat otocil čeknúť vzdialenost medzi mnou a Gepom. Sviniar! Moj naskok dost skratil! Ale do ciela to uz bol iba kusok. Toto vitazstvo uz z ruk nepustim!

Cielovu ciaru som preťal iba o cca 100, z celkovo 42195 metrov!, pred nebezepecnym Gepardom!

Jeho zaverecny zakerny skok šelmy, vid nizsie!, ktorý spravidla časuje na vzdialenost pár metrov pred cielovou ciarou, bol tentokrát na Buldoga krátky!!!

Ano, taktika Buldoga sa musela zmenit a aj sa v tomto preteku zmenila! Poucil sa Buldog! A nad Gepardom v maratonoch už vyhrava: 3:2 !

Hovorí náš pace maker Paľo: 

Chválite ma, ale v skutočnosti som ako vodič len zbieral skúsenosti. Počas behu, najmä na polmaratónskej značke, mi nebolo všetko jedno keď som zistil, že ideme rýchlejšie a tak som sa snažil postupne trochu spomaľovať, aby neprišli nejaké komplikácie. Ale ste to zvládli, najmä Marcel, úplne skvelo (Dušan pod 4 hod odbehol aj v Košiciach mesiac pred tým). A dobre že som skončil skôr a nebežal celý maratón, aspoň si Marcel dokázal, že si to vieš v tých najťažších chvíľach vybojovať aj sám a to sa cení. Navyše som Vás ku koncu mohol aj pofotiť a máte peknú pamiatku. Pozeral som si časy fotografií a je pravda, že v predposlednom kole mal Dušan náskok cca 47 sekúnd kým v cieli už len 23 sekúnd, takže Marcel naozaj stiahol 24 sekúnd v poslednom kole a určite to bolo Marcel jedno z tvojich najrýchlejších kôl celkovo, tak klobúk dole! A tvoj finiš, keď si do cieľa letel naozaj ako gepard na love, ktorý cíti, že korisť – čerstvá krv- neunikne :o), bol obdivuhodný!

Celkovo som si to užil, ale hlavne som mal radosť z Marcela, že dokázal, že vie dať maratón aj pod 4 hodiny a sa brutálne počas roka zlepšil. Teraz sa teším na naše budúce bežecké zážitky a je to jedno, či na kratších alebo dlhších pretekoch, alebo len tak tréningovo napríklad na Kobyle, najdôležitejšie bude aby sme z toho mali radosť.

č. 6

3.11.2018 – Beh starej bežeckej školy Lamač – Stúpava, 18,5 km, + 600m

Pred týmto behom, z posledných 5-tich vzájomných meraní síl roku 2018, som s Buldogom vyhral iba jeden – septembrový Bratslavský Night Run (10 km). Tieto 4 som prehral:

– Záhorácky maratón (jún) – 20 min v prospech Buldoga

– Košický maratón – 15 min. v prospech Buldoga

– Bratislavský Night Run – 5 sek. v prospech Geparda

– 6,5 km Beh Devínskou Kobylou – 20 sek. v prospech Buldoga

– Petržalský maratón – BAH – 22 sek v prospech Buldoga!

Prvé dva „podniky“ tejto sezóny boli jasnou záležitosťou pre Buldoga a preto, ako aj viaceré iné z minulých ročníkov, sa do tohto výberu, našich najzaujímavejších bežeckých súbojov, nedostali.

Na Behu starej bežeckej školy Lamač – Stúpava mal Gepard možnosť svoju reputáciu napraviť. Motivácia bola ešte o to väčšia tým, že Buldog ma na jeseň porazil aj na mojom obľúbenom preteku – na Behu Devínskou Kobylou, čo je doposiaľ jeho jediné víťazstvo nado mnou v krosovom behu.

K pretekom:

Buldog, aj s Vilkom, sa mi trochu vzdialili už na prvej stovke metrov od štartu. Na foto nižšiie vidieť v strede Buldoga a Vilko je hneď za ním. A Gepard nikde.

Nedokázal som Buldoga udržať na uzde… V stúpaní z Lamača do lesa už mal slušný náskok a po kilometri som ho nevidel ani na dlhších netočivých úsekoch. Začal som mať dosť nechutný presvedčivý dojem, že dnes, aj keď bol Buldog po nočnej, na forme mu to neubralo a znovu mi ukáže svoj buldočí chrbát a ešte aj s výrazným náskokom aby Geparda čo najviac zahanbil! Zmieril som sa však s tým. A vychutnával si beh v peknom lesnom prostredí a v tempe v ktorom som sa dobre cítil.

Hovorí Buldog:

O tomto behu som uz davno pocul a chcel ho zabehnut, ale stale som bud mal službu, alebo z ineho dovodu som sa nemohol zucastnit.  A aj teraz sme s Gepardom vahali, či ísť, dokonca sme štart  na pretekoch zvažovali počas nášho čakania v rade na registráciu. Obaja sme mali problemy s chrbtom a ja som bol navyse po nocnej; spal som iba 3h a aj to 3x preruseny spanok. Ale nakoniec padlo rozhodnutie, ze ideme na to!

Startovali sme spolu aj s Vilkom. Po 200 metroch som na to dupol, aby som sa dostal z toho vlazneho tempa a ani neviem ako som sa odputal od Geparda.

Po Kačín trať pekne stúpala. Potom, na Maly Slavin, to bolo pohodové až prišlo stúpanie na Vypalenisko – taky holy travnaty kopec, taka malá horska premia. Tu som zbadal Vilka ako sa na mna dotahuje. Nevadí. Hlavne že Gepard nikde. To mohol byt 9. kilometer, teda tesne pred polkou pretekov. Nasledoval zbeh dole, rovinka a zase dlhsie klesanie cca na métu 11. km. Tempo som mal celkom dobre, vacsinou som bezcov predbiehal; sem tam nieko mna. Vsetko som mal pod kontrolou a predstavoval som si, ako v cieli gulášik dojedám a od stala s gulášikom vidím do ciela dobiehat zbitého Geparda a ukazujem mu pritom na prstoch číslo styri! – na znak mojho štvrteho vitazstva v rade.

13. kilometer – Bezim a rozpalujem to dole cca 300 metrov dlhym prudsim klesanim a logicky… predbieham vsetko, co mi stojí v ceste; minimálne dvoch bežcov v priebehu par metrov! keď tu zrazu, na méte prvej tretiny toho klesania, pocujem za sebou dupot… akoby sa hnal divak za mnou, alebo rútil rychlik na mna! Sekundu na to okolo mna prefrci nie IC-ečko, ale sťa japonský rýchlovak!… Bol to Gepard!

Bez akejkolvek lutosti, bez akehokolvek kamaratskeho prehodenia dvoch troch povzbudzujucich slov, ma nemilosrdne opaluje! Alebo je v takom tranze, že si nevsimol koho predbieha???

Ja som sa vobec neflakal, ale Gepard bezal na 125%, akoby ho po roku z reťaze pustili.  Na zvysnych 200 metroch toho zjazdu, toho klesania, mi dal 50 metrov!, a o malu chvilu uz bol uz o 100 m dalej. A na 15. kilometri mi zmizol z dohladu uplne. Takyto nastup som uz davno nevidel, toto tam urcite nepredviedol nikto! takyto brutalny nastup a unik. Ja by som ho poslal na dopingovy test, tusim… To nebolo normalne. Zatial co ja v 2. polke pretekov som systematicky jedneho bezca za druhym daval dolu, Gepard ich doslova odstreloval ako kuzelky. Normalne vrtula v riti…

Dufal som, ze sa na neho este nejako dotiahnem, že take tempo predsa nemoze do ciela udrzat, a ze to medzi nami rozhodne zaverecny spurt. Predsa len, bol som v dobrej forme! A vsetky 3 predosle suboje s Gepardom som vyhral! Preto som pušku v tomto dueli rozhodne predcasne do zita zahodit nechcel!     

Po 17. km nasledovala ostra odbocka dolava a uz som vedel co nas caka… Asi 1 km dlhy prudky rigol, kde sa neda bezat dobre v kotline, lebo je to tam vymlete od vody a bezat sa da len po bocnej sikmine. V tretine zbehu som predbehol jedneho bezca a trielil dole v ocakavaní, ze coskoro sa predomnou zjavi Gepard! a ja mu predvediem, len v opacnom garde, to, co mi on predviedol v r. 2016 na Stupava Winter Trophy, ved islo o ten isty dojazd! (v Stupvaskom parku).

Asi až velmi sa Buldog koncentrolval na Geparda a nie na trať! Stacila chvilka nesustredenia a prislo vyvrtnutie členka. Buldog pajda a nechce na trati zavadzat, uhybam bezcovi za mnou a… a to je Vilko! Kua, keby som to vedel, neuhnem ani za svet! 🙂

Vilko ma obieha, trochu pokecame. Nie je ako Gepard, je kamarátsky!

Beriem ohľad na členok a Vilko mi unika.

Nasleduje, odhadom poslednych 500m po Stupavskom parku, kde uz, po vzore Scota Jureka, kaslem na svoj kotnik. Pred sebou vidim Vilka, ktory este je dostihnutelny! Rychlost zvysujem na sprint… Svoje rany, z prehry, ktoru mi dnes Gepard ustedril, si chcem jatriť na Vilkovi! Neviem uz totiz potlacit svoje zvieracie pudy šelmy, ktore do mna zabudoval (alebo ich len vyvolal???…) Gepard! A tak sa obeťou žial stáva kamarat Vilko, ktorý sa má v tomto behu stat koristou – koristou pre buldoga, ktory sa vo mne ukrýva! Aspon si to tak ten buldog predstavoval…

Dolepujem sa v parku na Vilka!

ujTesne pred cielom je ostra zakruta. ko daleko je za nou ciel. Preto klopim zakrutu na lavom kotniku co to da aby som este skusil predbehnut Vilka, ale vzdialenost do ciela je uz velmi kratka a ja prave vidim Vilka pretinat cielovu ciaru. Do prdele…! 🙂 Ale nakoniec aj tak spokojnost. V cieli sme dostali medaile, zvitali sa a dali spolocnu fotku. Gulasik bol vynikajuci, ale este lepsie by chutil ak by som pri nom videl Gaparda do ciela dobiehat; ako som planoval. Krasny ale beh a den to bol. Gratulacia Marcelovi, za to, co dnes predviedol… – gepardí maxi výpad… Má dva cenné  skalpy… moj, aj Vilkov 🙂 

Hlavní protagonisti… – zľava Gepard, Vilko a Buldog! ešte pred štartovacím výstrelom. A ten prefíkaný Gepard, podľa jeho výrazu tváre, to určite vedel, ako to dnes dopadne!…

Vilko na bedni! – a to ako 76 rocný medzi 60-tnikmi!

Marcelov dodatok:

Zaujímavé je, že pred rokom, teda v r. 2017, Vilko dosiahol takmer na sekundu rovnaký čas ako ja tento rok (2018). Rozdiel bol v tej jednej sekunde. Mal vtedy čas 1:35:45 a skončil tiež, ako tohto roku, na 3. mieste. Je neuveriteľné, aké časy vie zabehnúť ako sedemdesiatnik a to sa ja, o viac než 25 rokov mladší, vytešujem, ako dobre som túto 18,5 km dlhú krosovú trať  zabehol, v tempe 5:10 km.

Dnes to dopadlo takto:  Gepard – 1:35:44, Vilko: 1:38:07, Buldog – 1:38:18. Takže ten rozdiel nebol až tak veľký ako Buldog opisoval; a to dobehol s navrtnutým členkom.

Sezóna 2018 celkovo dopadla 4:2 v prospech Buldoga. Predošlé 2 ročníky vyhral Gepard. Takže na „veľké kryštálové glóbusy“ je to z pohľadu Buldoga… 1:2.