marcelburkert

Pár vysvetliviek na úvod:

Pod pojmom „akože nerusofili“ sa myslia hlavne maskovaní rusofili,ktorí sa snažia vystupovať ako nestranní, ale veľmi sa im to nedarí. Nájdeme ich hlavne v členských základniach našich tzv. národných strán (je ich viac) a v tábore ich stúpencov. Medzi nimi je aj mnoho takých, ktorí sa láskou k vodcovi z Kremľa vôbec netaja.

Ďalej pod  pojmom „akože nerusofili“ mám na mysli mnohé osobnosti nášho spoločenského a kultúrneho života, ktoré to, čo sa deje na Ukrajine, vnímajú ako konflikt medzi Ruskom a USA. Pardón, opravujem túto hrubú chybu – správne to znie: konflikt medzi USA a Ruskom.             

Ale nielen vyššie uvedené skupiny, ale aj značná časť obyčajných ľudí, resp. spoločnosti je vo veci ruskej agresie voči Ukrajine infikovaná mimoriadne silným a mimoriadne odolným druhom vírusu alibizmu.

Jeho príznaky sa prejavujú vo viacerých podobách, ale toto je jeho hádam najreprezentatívnejšia podoba:

„Marcel ,

– Vojnu treba odsúdiť

(ale zjavne nie a nie agresora, aj keď v danom prípade je tento dobre známy. Odsúdiť iba vojnu znamená odsúdiť aj toho, kto sa proti agresorovi iba bráni. Znamená to brať mu právo, aby sa bránil; poznámka autora článku).

– Teraz je vojna na Ukrajine.

(ani zmienka o tom, kto koho napadol, akoby sa Ukrajina napadla sama; poznámka autora článku).

– Aj armáda USA má na svedomí mnoho utrpenia.  

(to sa spomína pre prípad, ak by niekto poukázal na to, že Ukrajinu napadli Rusi a nedalo by sa to nijako spochybniť. Ačohentizmus ako vyšitý; poznámka autora článku)

– Ja nikomu a ničomu nenadŕžam a túžim po zložení zbraní. Ale odmietam, že všetko je len čierno-biele. Západ má svoju verziu a Rusi tú svoju, že je nevyhnutné Ukrajinu denacifikovať od náckov, ktorí ubližujú ruskej menšine na Ukrajine.

(Rusko napadlo Ukrajinu, ale moja známa netúži po tom, aby zbrane zložili Rusi a odišli domov. Nezaujíma ju, že Rusi zbrane dobrovoľne nezložia. Zjavne je pre ňu najlepším riešením ustupovanie zlu a jeho podporovanie tým, že zbrane zložia napadnutí Ukrajinci, aby sa nemali čím ruskej agresii brániť; poznámka autora článku ).

– Nevidím do toho. A tobôž, čo si mám myslieť o správach z Ukrajiny, ktoré nám podsúvajú mienkotvorci. To sú tí istí, čo nás informovali o covide. Tak a teraz ,,babo raď“, aké stanovisko k tomu celému zaujať, keď nepoznáš ,,čistú pravdu“, jak na jednej, tak na druhej strane.“  

Moja teda rada znie:

Zamysli sa nad tým, čo k tomu nižšie napíšem:

Pochybovať o tom, že Rusko bombarduje celú Ukrajinu, že sú zabíjaní, a to aj bruálne, aj civilisti, že títo v státisíchoch utekajú zo svojej krajiny pred ruskou „špeciálnou mierotvornou operáciou“, že tu nejde o náckov, ale o podmanenie si suverénneho štátu Ukrajiny, to vyžaduje naozaj silné postihnutie mozgu ruskou propagandou.

Na príklade horiaceho obytného domu opíšem Tvoju „logiku“: 

Niekto zapáli o 14:00 obytný dom. Ty okolo neho prechádzaš o 15:00 a vidíš, že na dome horí strecha a k domu utekajú hasiči.

Ak sa naozaj chceš principiálne držať svojej vyššie prezentovanej “logiky“, ktorá síce nie je Tvoja, ale ktorú prezentuješ, tak v danej situácii by si sa mala zachovať takto:

1.

Zastavíš bežiacich hasičov, ktorí by mohli dom zachrániť; aj keď niektoré škody sú už neodvratné.

Vyzveš hasičov, aby odložili svoje nástroje a požiar nehasili, lebo sa nevie aká je čistá pravda – Akurát Ti totiž niekto volal a povedal Ti, že v dome sa zdržiavajú náckovia ubližujúci určitým rodinám v dome a požiar bol založený preto, aby ich zlikvidoval.

2.

Budeš preto žiadať hasičov, aby požiar nehasili až do doby kým pravdivosť, alebo nepravdivosť informácie nepotvrdia nezávislé orgány. Vyšetrovanie nie je jednoduché, lebo vyšetrovatelia majú obavy do horiaceho domu vkročiť.

Medzi tým sa už rúca aj južná časť obytného domu a s ňou, podobne ako vo východnej časti, hynú aj ľudia, ktorí z domu nestihli ujsť.

Nehovoriac o tom, že hrozí, že od horiaceho domu sa zapália aj susedné obytné domy.

A nehovoriac o tom, že ten, kto požiar založil, a ktorý to ani nepopiera (akurát že požiar neoznačuje požiarom, ale preventívnym požiarnym opatrením…), je sám nácek a zároveň majiteľ vedľajšieho domu (Kremeľ) v ktorom sa to náckami len tak hemží.

Pochopila si na danom prirovnaní absurdnosť logiky, ktorú prezentuješ?

A ešte dodám, že „argument“

že tí dvaja rozhádaní… (Rusko a Ukrajina) nech si to medzi sebou vysvetlia…, nech sa dohodnú…, je hlúpy. Bol by som zvedavý, či rusofili by takto argumentovali aj v prípade, keď fašistické Nemecko napadlo Rusko (vtedy Sovietsky zväz) a očakávali by od Američanov, aby Rusom nepomáhali, že veď nech sa Kremeľ s Nemcami dohodne…

Ten „argument“ je hlúpy, lebo predpokladá, že jeden suverénny štát bude skákať tak, ako ten druhý píska. A tiež predpokladá to, že ak suverénny štát takto skákať odmietne, na čo má výsostné právo, tak ten druhý má právo ho za to napadnúť a bombardovať dovtedy, kým ten slabší neustúpi a dobrovoľne nasilu sa s okupantom dohodne. A ak nie, tak agresia bude pokračovať dovtedy až kým si to ten slabší nerozmyslí, resp. až kým sa zlomí.

Pochopiť to však žiaľ nechce, resp. nemôže nemalý počet ľudí nakazených vírusom kremeľskej propagandy. Ale pre tých, čo tomuto vírusu ešte úplne nepodľahli, je tu jeden vynikajúci liek – kniha: „Mýty o Rusku“ – vyšla v roku 2020. Žiaľ v miniatúrnom náklade.

Pokiaľ viete o nejakom vydavateľovi, ktorý by chcel urobiť dotlač, ozvite sa – vďaka!

https://www.martinus.sk/?uItem=836199