marcelburkert

Úplne jednoznačne. A keby sa Maroš Šefčovič do finále volebného súboja o prezidentské kreslo dostal nie so Zuzanou Čaputovou, ale so Štefanom Harabinom, tak ani v tom prípade by som Ševčovičovi svoj hlas nedal, ale uprednostnil by som pred ním, napriek všetkému, Štefana Harabina.

V Harabinovi vidím aspoň (alebo minimálne) jedno výrazné pozitívum. U Šefčoviča žiadne výrazné pozitívum nevidím. Jeho diplomatické skúsenosti a kariéra? Má ich aj pán Lajčák, no napriek tomu, alebo vďaka nim, alebo nej (kariére) robil všetko pre to, aby Slovensko pristúpilo k zvrátenej Marakéšskej dohode. Možno sa mýlim, ale Šefčovič sa mi javí ako čistý alibista, rýdzi karierista a ukážkový plavec plávajúci s prúdom aj v prípadoch kedy by mal plávať proti nemu, alebo aspoň z neho vystúpiť. Nechať sa vo volebnej kampani masívne podporovať státisícmi eur či už najmafiánskejšou, alebo po HZDS druhou najmafiánskejšou politickou stranou v histórii Slovenska, je naozaj „zárukou“ toho, že taký človek, ako hlava štátu, bude dbať na to najpodstatnejšie, na čo by dbať mal – usilovať o zachovávanie cesty k demokracii a o návrat k ústavnosti.

Dnes je v móde kopať si do Kisku, alebo aspoň sa ho nezastať; tak ako to robí dnešná opozícia, ktorá rýchlo zabudla na to, ako stál Kiska celé volebné obdobie na strane demokracie a usiloval o návrat ústavnosti. Aj keď určite sa z jeho strany dalo spraviť viac. Ale z tej cesty neuhol ani pred blížiacim sa koncom jeho volebného obdobia. Nebolo pochýb o tom, že ak sa v ňom postaví proti Ficovej túžbe stať sa ústavným sudcom, alebo predsedom ÚS, tak od Smeru to riadne schytá, čo prakticky bude znamenať koniec jeho šanciam angažovať sa v politike ako dôveryhodná osoba aj po skončení svojho prezidentského mandátu. A že sa tak udeje s pomocou našej „apolitickej polície“, to hádam prekvapí len málokoho; jednak vynášaním informácií z vyšetrovacieho spisu Smerákom a ich jednostranným používaním proti Kiskovi, akoby bol tento už právoplatne odsúdený zo zločinu, alebo zločinov, a jednak dvojakým prístupom – ak mocní chcú, aby v nejakom prípade polícia konala promptne a nadštandardne, čo sa týka vynaložených síl a prostriedkov,  polícia tak koná; bez ohľadu na to, že v stovkách podobných prípadoch postupuje inak. Na strane druhej, ak papaláši chcú (alebo lojálni policajní funkcionári im to vidia na očiach), aby polícia do určitých prípadov „zbytočne“ nevŕtala, tak nevŕta. Sám som to v polícii zažil.

Je choré, ak je vládnym Smerom chránený Bašternák, ktorý si pýtal miliónové vratky za neexistujúce obchodné transakcie, na rovnakej úrovni ako Kiskova firma KTAG, ktorá mala zle zaúčtované položky a všetky nedoplatky na výzvu daňového úradu doplatila. Bolo by zaujímavé vedieť, koľko firiem bolo trestne stíhaných za zle zaúčtované položky, ktoré následne vyplatili. S najväčšou pravdepodobnosťou by sme veľa takých prípadov nenašli.

Smeráci, po masových protestoch verejnosti vyvolaných vraždou, pre vládnu moc určite nie pohodlného novinára, na čelo ministerstva vnútra namiesto Kaliňáka dosadili len bábku a na čelo Policajného zboru dali človeka, síce vyzerajúceho ako nekompromisného policajta, teda aj bojovníka proti kriminalite bielych golierov, ale len vyzerajúceho. Neviem ani o jednom prípade, kedy pán Lučanský, vo svojej bohatej policajnej kariére, sa postavil, hoci len nepriamo, proti základnej, aj keď nepísanej, požiadavke svojho chlebodarcu – Roberta Kaliňáka – zabezpečovať trestnú nepostihnuteľnosť kriminálne závadovým osobám Smeru blízkym. Kaliňák na celé obdobie 2012 – 2016, kedy tejto krajine vládol Smer, resp. jeho zriaďovatelia a sponzori, daroval Lučanskému druhú najprestížnejšiu funkciu v polícii – funkciu 1. viceprezidenta. Iba človek neznalý pomerov môže veriť, alebo márne dúfať, že túto funkciu si pán Lučanský zaslúžil svojou zásadovosťou a nie svojou lojálnosťou, resp. Smeru pozitívnym morálnym profilom.  Ako 1. viceprezident mal priamy dosah na všetky rozhodujúce zložky polície, ktoré majú nie imitovať, ako sa to deje, ale bojovať proti najzávažnejšej kriminalite, teda aj proti kriminalite tzv. bielych golierov.

Výsledky? Výsledok? Zavraždený nepohodlný investigatívny novinár. Najpravdepodobnejší dôvod? Dovolil si vyšetrovať, a byť pomerne úspešný vo vyšetrovaní toho, čo si nedovolila vyšetrovať, lebo k tomu nedostala politické povolenie, celá rada vysoko špecializovaných odborníkov množstva špecializovaných tímov, oddelení a odborov, ktorými sa to na Prezídiu PZ len tak hemží. A týchto, alebo tieto, nemal pod palcom nikto iný ako pán Lučanský – „stelesnenie“ boja aj proti kriminalite bielych golierov. Na vražde novinára Kuciaka sú tak všetci podpísaní. Uprednostnili neriskovať svoje postavenie a funkcie. Zvíťazil u nich strach. Z politických dôvodov nekonali v prípadoch, v ktorých konať mali, a tak sa na to podujal novinár Kuciak.

A k tomu, a mnohému inému, čomu „vďačíme“ strane Smer and company, sa pán Šefčovič, ako kandidát na prezidenta, nie len vyjadriť nechce, ale ani nemôže. Lebo Smer mu financuje kampaň.

Hlavne, že pán Šefčovič v predvolebnej kampani mal plné ústa slušnosti, morálky a v neposlednom rade – spravodlivosti. A nerozdeľovania spoločnosti… A ono by to aj išlo, stačilo by, ak by zlo činy Smeru, podobne ako on, nikto nekritizoval a spoločnosť by bola zrazu jedna veľká šťastná rodina…

Vyjadrenia Smerákov v prezidentskej kampani proti Zuzane Čaputovej, podľa prieskumov najväčšiemu súperovi/súperke Maroša Šefčoviča, nesú tú istú pečať primitivizmu, ako vyjadrenia na adresu Andreja Kisku pred piatimi rokmi. Len pár dni späť pán Šefčovič ukázal aj svoju inú tvár – tvár manipulátora: https://tinka.blog.sme.sk/c/503808/sefcovic-mentalne-skolaboval-z-caputovej.html?ref=najcit24hod. A dnes, v TV diskusii na Markíze, Šefčovič len potvrdil svoju nesúdnosť a svoj sklon k manipulácii – on na hypotetickú otázku odpoveď  od pani Čaputovej opakovane vyžaduje, a vzápätí, aj keď ju dostane, tak nepohodlnú hypotetickú otázku (ohľadne Fica) odbije tým, že na hypotetickú otázku odpovedať nebude. A rovnako alibisticky na nepohodlné otázky dnes v predvolebnej diskusii odpovedal Štefan Harabin a Marián Kotleba.