marcelburkert

Aby nedošlo k omylu, že vyvolávam vášne u ľudí, ktorí bývajú v bratislavskej Dúbravke v bytovke na ul. Tranovského, pod oknami ktorých sa pochovala viacmenej zbytočne ďalšia dúbravská zeleň a namiesto nej sa tam stavajú obytné domy,

alebo že vyvolávam vášne u ľudí, ktorí tú lúčku využívali na prechádzky a pod., vrátane mňa,

a aby nedošlo k omylu, že útočím na súčasného starostu Dúbravky, že túto stavbu na tej lúčke odklepol, tak uvádzam, že to tak nie je.   Lebo ide o stavebné pozemky. Teda výstavbu na danom mieste by s najväčšou pravdepodobnosťou za daného stavu podpísal hociktorý starosta.

ALE súčasnému starostovi je možné zazlievať to, že

od kedy je starostom, teda od decembra 2014, nespravil prakticky nič pre to, aby stavebné rozvojové územia Dúbravky boli zregulované,

a to sa nedá nijako inak ako cez územno-plánovacie dokumentáciu, a najlepšie cez územné plány zón.

Negatívne následky z toho sa prejavujú už teraz a prejavia sa hlavne v budúcnosti, keď už on, Martin Zaťovič, starostom nebude (ibaže by bol starostom aspoň ešte 3 volebné obdobia…)

A pritom hospodári s podstatne väčším rozpočtom ako jeho predchodca, a teda má, alebo by mohol mať na spracovávanie územných plánov zón, aj po odrátaní nutných výdavkov na chod obce, dosť finančných prostriedkov, resp. viac ako je predchodca.

Háčik je ale v tom, že tieto finančné prostriedky sa dajú použiť na populárnejšie veci, ktoré voliči vnímajú, alebo môžu oceniť bezprostredne, napr. na rekonštrukcie ihrísk atď. Na strane druhej, efekt zo zregulovania rozvojových lokalít by sa prejavil až o niekoľko rokov, či dokonca volebných období. Nehovoriac o tom, že v takom prípade by len málokoho napadlo, že mnohým negatívnym javom sa predišlo práve vďaka tomu, že sa nestavalo nadivoko, alebo krátkozrako, ale že sa stavalo podľa plánov, a to vďaka tomu, že starosta radšej obetoval nemálo svojich budúcich volebných bodov do nepopulárneho, neviditeľného, ale za to veľmi užitočného opatrenia – do spravovania územno-plánovacích dokumentácií. A toto pán starosta veľmi dobre vie, že ako rozmýšľajú voliči. A preto o dané regulácie nemá záujem.

Jednoducho tu vládne dlhodobo vypočítavosť – vychádza sa z toho, že väčšinový volič nepozerá do vzdialenejšej budúcnosti.

To jedna vec.

A tou druhou je všeobecný fakt, že ak rozvojové územia miest alebo sídlisk nie sú zregulované územno-plánovacími dokumentáciami, potom sa dá ľahšie komunikovať, alebo dohodnúť sa s developermi. Nehovorím, že toto robí dúbravský starosta. Hovorím o tom, že absenciou regulácie rozvojových území vzniká vo všeobecnosti nemalý priestor pre prípadnú korupciu. Ten priestor by sa územnými plánmi zón výrazne zúžil, ak nie rovno vylúčil. A hlavne, prospelo by to sídliskám. Nestavalo by sa tak chaoticky; ako je tomu aj v danej lokalite na severozápadnom konci bratislavskej Dúbravky.

Ak by teda na túto lokalitu a jej blízke okolie, teda na oblasť ohraničenú zo západu lesmi Devínskej Kobyly, zo severu Klubom Penati (ul. Agátová), ulicou Saratovskou z východu a ulicou Kristy Bendovej na juhu,

bol včas, ešte pred tým, než sa tam začalo stavať, vypracovaný územný plán zóny,

mohla byť zachránená, ak nie celá, tak aspoň väčšia časť predmetnej lúčky na ul. Tranovského,

a to aj so zachovaním počtu nových bytových jednotiek, ktoré tam posledných rokoch vznikli, alebo vznikajú. Stačilo by „len“ rozumne navýšiť podlažnosť u niektorých z budov, a to u tých, alebo na takých miestach, kde by vyššia podlažnosť neprekážala, alebo vadila najmenej.

Pri tomto je síce otázne, či túto lúčku by súčasný dúbravský starosta od nástupu do svojej funkcie mal šancu, resp. či by ju stihol zachrániť, ak by mal záujem o reguláciu dúbravských stavebných rozvojových území, keďže vypracovanie územného plánu zóny nie je otázkou pár mesiacov. Nepochybné však je to, že o tieto regulácie nemá záujem. To on je zodpovedný v prvom rade za to, že tieto regulácie sa nevykonávajú.

Ak by som poukazovaním na prípad pochovania lúčky na ul. Tranovského chcel vyvolávať vášne…, tak by som som zároveň musel poprieť tento svoj článok: Priatelia zelene v meste – jej nepriatelia za jeho hranicami. Ale ja si za ním stojím.

Zároveň, napriek tomu, si dovolím mať v sebe peknú spomienku, alebo spomienky na danú lúčku. A zároveň sa viem vžiť do cítenia ľudí z bytovky na ul. Tranovského, ako asi vnímajú to, že pod oknami im vyrastú nové stavby o čom pred tým len sotva tušili; aspoň väčšina z nich. A môže ma to aj hnevať, a ďaleka nie len mňa ak vidíme, ako na sídliskách, vrátane Dúbravky, sa neraz mrhá cennými pozemkami, ako sa napr. povoľujú stavby veľkých prízemných obchodných domov s priľahlými veľkými betónovými pozemnými parkoviskami; navyše zbytočne vysušujúcimi krajinu. A na iných miestach sa to potom zákonite prejavuje opačným extrémom – bytovky sa k sebe tlačia viac než by to inak bolo nutné.

Lúčka na ul. Tranovského 2019 a 2021: 

Žiaľ Dúbravka, minimálne k januáru 2021 nemá a ani nenecháva spracovať ani jeden územný plán zóny, pričom veľký územný plán mesta Dúbravku už dávno zaviazal k vypracovaniu až 7 takýchto plánov v jej rozvojových územiach. Vedenie mestskej časti má problém dokonca aj s urbanistickou štúdiou v lokalite Pod záhradami (centrálna časť Dúbravky); nehovoriac o tom, že zo strany vedenia samosprávy sa dlho ignorovala, alebo ignoruje, potreba čo i len koordinačnej štúdie dokonca na Dúbracentrum!, kde je výstavba zo strany troch rôznych investorov už na spadnutie a kvôli spoločnému záujmu Dúbravky sa títo traja s najväčšou pravdepodobnosťou ešte doposiaľ spolu ani len nestretli. Bližšie tu: Ani nezastavané centrum Dúbravky nemá ucelený koncept riešenia celého územia: https://dennikn.sk/blog/1975509/1975509/

Ak by sme územné plány zón mali, nestavalo by sa tak chaoticky ako sa neraz stavia a dalo by sa tak predísť mnohému zlému. Ako jeden z príkaldov je možné uviesť výstavbu Peknej výhliadky 2, ktorá sa postavila presne tam, kadiaľ by mohla viesť priama spojnica medzi ulicami Martina Granca – Pri hrubej lúke.

Pripomeňme si k čomu konkrétnemu slúži územný plán zóny:

• umiestňuje stavebné objekty, väzby medzi nimi,
• podrobne rieši komunikačný systém lokality, alebo budúcej miestnej štvrte, v napojení na nadradené komunikácie,
• vymedzuje jednotlivé plochy pre zeleň, spevnené plochy a pod.
• vymedzuje výšku jednotlivých budov
• rieši zásobovanie energiami, vodovody, kanalizácia, elektrina.

Poďme ďalej: To, čo je uvedené v nadpise článku z r. 2018, na ktorý dávam link nižšie, to už žiaľ neplatí:

https://dennikn.sk/blog/1006109/bratislavska-dubravka-moze-byt-pozitivnym-prikladom-da-zregulovat-vsetky-svoje-rozvojove-a-problematicke-uzemia/

Keby sa takto „umne“, ako sa stavia v Dúbravke, stavalo napr. na Manhattane, v New Yorku, nikdy by tam nebol slávny Central Park. Zopár mrakodrapov by tam bolo síce nižších, ale miesto súčasného Central Parku by s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bolo z najväčšej časti zastavané krížom krážom stavbami a stavbičkami. Navyše rôzneho druhu k sebe sa nehodiacimi.

ALE

poďme naspäť k výstavbe na lúčke na ul. Tranovského. Zeleň to už nevráti, ale vec mohla dopadnúť ešte horšie – viď článok z februára 2015: Developér kúpil v Dúbravke pozemok bez prístupovej komunikácie a doplatiť na to majú ľudia

Súvisiace články:

–  Územné plánovanie po dúbravsky. Alebo Vavricovsky? & Spojnica medzi ulicami M. Granca a Saratovskou. https://dennikn.sk/blog/1961743/uzemne-planovanie-po-dubravsky-alebo-vavricovsky-spojnica-medzi-ulicami-m-granca-a-saratovskou/

– 9. mája 2019 – Schvaľovanie výstavby objektu Laskonka 2 v Dúbravke sa udialo za chrbtom občanov a aj Komisie územného rozvoja. https://dennikn.sk/blog/1463483/schvalovanie-vystavby-polyfunkcneho-objektu-laskonka-2-v-dubravke-sa-udialo-za-chrbtom-obcanov/

– 1. septembra 2019 – „Zlý Nesrovnal“, bratislavský exprimátor, sa vo veci výstavby L2 v Dúbravke zachoval principiálne. Na rozdiel od dúbravskej radnice.  https://dennikn.sk/blog/1569959/zly-nesrovnal-bratislavsky-exprimator-sa-vo-veci-vystavby-l2-v-dubravke-zachoval-principialne-na-rozdiel-od-dubravskej-radnice/