marcelburkert

či vedenia hybridnej vojny zo strany Ruska na východe Ukrajiny, povedal, že je na strane Ruska. Všetci, aj tí, najjasnejší sympatizanti Putina, ktorých poznám, zhodne tvrdia, že sú nestranní, že nie sú ani na jednej strane.

A veľmi často k tomu hneď pridávajú frázu, ktorú si kto vie odkiaľ… osvojil a rád používa aj náš premiér Fico, že ide o geopolitický spor…, že Putin len reaguje na rozpínavosť USA a NATO a na vine sú teda Američania a spol., korí sú zodpovední aj za to, že Krym je už ruský, nie ukrajinský, no a samozrejme aj za vojnu na východe Ukrajine.

Tvária sa ako nestranní, ale vzápätí bagatelizujú, ospravedlňujú, alebo dokonca obhajujú ruskú okupáciu časti susedného suverénneho štátu ako odôvodnenú. Ich najväčším, alebo najprimitívnejším, či najalibistickejším argumentom pri tom býva, že ak čo to vo svete môžu Američania, tak môžu aj Rusi; inak by Američania vyskakovali ešte viac, na škodu celého sveta… Ich oficiálny alibistický postoj k veci je zhrnutý v názve tohto článku. Môj postoj je nasledovný:

Som proti okupácii Ukrajiny, preto som zásadne na jej strane

Sú veci, v ktorých je potrebné zaujať jednoznačný postoj, a vojna na Ukrajine k nim jednoznačne patrí. Aj napriek možnej farebnosti.

To že som na strane okupovaného, nie okupanta, neznamená, že vidím svet čierno – bielo, ako sa mi to snažia nahovoriť niektorí intelektuáli. Tiež to neznamená, že slepo schvaľujem všetko čo okupovaný voči okupovanému robí, alebo čo niektorí Ukrajinci v snahe o zmenu smerovania krajiny smerom k civilizovanejšiemu svetu urobili. Nie vždy sa v takýchto snahách používajú čisté prostriedky. To ale neznamená, že odsúdim tieto snahy ako také. Na strane druhej nebudem obhajovať agresora len preto lebo má rád kone, daroval ruble na liečbu ťažko chorého dievčatka a pod.

Za zmienku stojí ešte ďalší príklad: Všetci vieme, že vojnové zločiny sa diali aj v SNP voči nemeckým okupantom, diali sa aj na nemeckom obyvateľstve pred koncom vojny, no napriek tomu každoročne oslavujeme SNP a víťazstvo nad fašizmom. O správnosti toho nikto nepochybuje. Lebo vieme kto vojnu začal a nebyť toho, nedošlo by k zverstvám u žiadnej zo zúčastnených strán. Pochybujeme však o novom agresorovi, teda že tento ním aj skutočne je. Pochybujeme, lebo veľmi dobe zvláda hru na ochrancu „ťažko skúšanej“ ruskej menšiny na Ukrajine, či bojovníka proti údajnej americkej rozpínavosti ohrozujúcej Rusko. Paradoxne to robí tým spôsobom, že sám narušuje územnú celistvosť susednej suverénnej krajiny. Cíti sa natoľko ohrozený americkou rozpínavosťou, že sám sa nevie spratať do svojich hraníc suverénne najväčšej krajiny na svete a je takým mierotvorcom, že všetci jeho susedia, u ktorých vládne aspoň aká taká demokracia, patria, alebo chcú patriť do NATO.

Neobhajujem žiadne vojnové zverstvá, len pripomínam tým, ktorí väčšinou čítajú o zverstvách ukrajinských, že napr. organizácia Amnesty International usvedčuje z vojnových zločinov na Ukrajine nie len ukrajinských, ale aj ruských vojakov, ktorí tam akože nie sú, resp. donedávna tam „vôbec neboli“, lebo oficiálne sa tam objavili až vtedy, keď už bolo neudržateľné ďalej klamať svet o tom, že tam nie sú; nanajvýš ak na dovolenke. Samozrejme v plnej výzbroji.

Je jasné, že svoje záujmy na Ukrajine majú obe najväčšie mocnosti. Netvrdím, že rozoberanie toho, kto vo svojej propagande používa viac klamstiev a špiny, je nepodstatné, ale tvrdím, že oveľa podstatnejšie je najprv prijať skutočnosť, že časť suverénneho štátu (nášho suseda) neokupuje NATO, EÚ a dokonca ani USA, ale Rusko. Toto je nespochybniteľný a zároveň určujúci fakt. Aj keď je dosť možné, že v budúcnosti bude ruská propaganda kŕmiť internet, že Krym a vojnu na východe Ukrajiny mali na svedomí USA a NATO. Tak ako mali na svedomí Katyň Nemci…

Povedané to isté, len v sofistifikovanejšej podobe ruskej propagandy: „Celý proces nezačal vojnou vo východných oblastiach Ukrajiny, ale bol to dlhodobý plán, ktorý odštartovali svetové finančno-židovské zoskupenia!… Rusi „ani v najmenšom“ neroznecovali nepokoje!… A USA priam donútili Putina zaútočiť na Ukrajinu a okupovať suverénny štát!… Presne tak ako USA donútili aj lídrov ZSSR okupovať Československo a ďalšie ruské satelity!… 

Rovnako je nespochybniteľné, že nárok Ruska na Krym  neuznáva nikto; okrem okupanta. Žeby náhoda? Je síce teoreticky možné, že okrem okupanta (okupantov) sa všetci mýlia, ale historické skúsenosti hovoria o niečom inom. A v danom prípade nič nenasvedčuje tomu, že by išlo o historickú výnimku.

Tak isto nič nenasvedčuje tomu, že práva národnostných menšín na Ukrajine boli dodržiavané menej ako práva národnostných menšín v Rusku. Tzv. „povstanie ruskej menšiny“ pripadlo akurát na dobu keď koketovanie Ukrajiny so západom presiahlo Putinom stanovenú mieru únosnosti.

Rusi obsadili Krym, vyvolali nepokoje na ďalších územiach Ukrajiny a Ukrajina musela reagovať. Rovnako, resp. ďaleko ostrejšie by určite zareagovalo aj Rusko v postavení Ukrajiny. Reakciu Ukrajiny môžeme posudzovať ako neadekvátnu, ale zároveň by sme si mali, alebo aspoň mohli uvedomiť, že išlo, alebo ide o odpoveď na agresiu, o obranu územia suverénneho štátu, či už podarenú, nepodarenú, alebo menej podarenú, ale stále ide o obranu. Nie pred NATO, ani pred USA, ale pred Ruskom. Na to by sme nemali zabúdať. Aby sa nám to nevypomstilo.

Link na diskusiu z r. 2015:

https://blog.sme.sk/diskusie/2410286