1003. deň 3 dňovej špeciálnej operácie & Terapia pre mentálne obete putinizmu IX

22. novembra 2024 23:03, Prečítané 603x, Marcel Burkert, 1. Stop putinizmu

Porozprávam vám na začiatok príbeh – rozprávku o tom, ako ruský medveď napadol v lese človeka zo susednej východnej krajiny, a ten napadnutý človek potom prosí okoloidúcich turistov – zhodou okolností dôchodcov zo Slovenska milujúcich Ficove istoty a Pellegriniho mier, aby mu pomohli, lebo inak ho medveď zabije. Vopred prezradím, že nakoniec ten príbeh dopadne dobre. Pre dôchodcov. Lebo oni na volanie napadnutého o pomoc tomuto svorne odpovedali, že nech ich on nezaťahuje do krvavého konfliktu, s ktorým oni nemajú nič spoločné, že ho nevyvolali a všetci sú proti násiliu. A tak vďaka tomu, čo ich naučil náš múdry premiér a tiež pán prezident, vyšli z lesa bez ujmy; dokonca bez akýchkoľvek škrabancov. A navyše, keď od napadnutého odchádzali, nezabudli na to, čo sa sluší a patrí – dali tomu človeku užitočnú a celkom praktickú radu: že s medveďom sa nech len on pekne po dobrom dohodne. A po tom čo sa tí dôchodcovia tak ľudsky v lese k volajúcemu o pomoc zachovali, tak len čo sa vrátili z výletu a vystúpili v Bratislave na hlavnej železničnej stanici z vlaku, dali si tú námahu a peši vyšli hore na Slavín, aby spolu s našim prezidentom mieru – s pánom Petrom Pellegrinim, položili vence na hroby vojakov, ktorí v 2. svetovej vojne padli za našu slobodu. A medzi nimi aj mnohí Ukrajinci. No nie je to krásne?… Smutné len je to, že táto rozprávka je reálna.

A viete, že dnes je to presne 1003. deň tzv. 3 dňovej špeciálnej operácie v rámci ktorej Vovka Putin poslal na úplne zbytočnú smrť zatiaľ „len“ 700 000 ruských vojakov? Viem, viacerí z vás asi budú namietať, že nie 700, ale len 600 tisíc!… Tak ak je to len toľko…, tak potom je asi všetko v poriadku…, lebo iným spôsobom, ako obetovať státisíce vlastných vojakov, chudák Vovka liečiť svoje ťažké komplexy a chorobnú túžbu o obnovenie ZSSR naozaj nedokáže.

Koľko utrpenia a vôbec všetkého toho, čo spôsobujú ruskí vojaci a ruské bomby na Ukrajine už 1003. deň, je kapitolou samou osebe, aj keď pre drvivú väčšinu čitateľov, alebo diskutérov na blogu Pravda, kapitolou nezaujímavou, keďže ruskú agresiu všemožne obhajujú. A nepoznajú hranicu po prekročení ktorej by dokázali povedať Putinovi DOSŤ! Lebo taká u nich neexistuje. No napriek tomu bude v dnešnej terapii reč aj o tomto utrpení. Snáď sa pri zmienkach o ňom aspoň v jednom z nich aspoň trochu pohne svedomie.

Poďme teda na to, vy obete ruskej propagandy, ktorých cit, duch, sa ešte ako tak zviecha a v podvedomí kričí o pomoc a chce sa z posledných zvyškov síl liečiť, alebo začať liečiť z mentálneho postihnutia ruskou propagandou, ktorá silne zasiahla váš rozum. Aj keď je to ťažké, nezabúdajte, že rozum má byť len služobníkom citu a preto mu nesmiete dovoliť, aby vládol nad vašim citom (srdcom, svedomím). Lebo ak sa tak stane, raz ho úplne zahubí a človek sa tak stane bezcitným. Vedenie o tejto skutočnosti môže každému pomôcť pri záchrane svojho ducha.

Tu sú dnešné medikamenty:

„Kdekoli, kde je u moci diktátor a kde jsou vnitřní podmínky státu poněkud „problematické“, je třeba posílit národní hrdost tím nejhorším způsobem a to agresí proti zevnímu nepříteli. Důvody se najdou vždycky, protože za bídu obyvatel státu vždycky může někdo jiný než onen zmíněný diktátor. Občané začnou být krmeni informacemi, že jsou ohroženi, že jejich stát bude napaden oním zevním agresorem a že jedinou možností je útok a jeho zničení. Pro zjednodušení se nepřítel označí pojmy jako nacista, fašista, ale třeba i Žid, latentní terorista apod.

Ze strany Ruska slyšíme, že povolení střílet raketami, dodanými zeměni NATO, na výsostné území Ruska je de facto začátek „mezinárodního“ konfliktu. Naopak, výskyt severokorejských vojáků na jejich straně je samozřejmě „internacionální pomoc“, která se světovostí nemá přirozeně nic do činění. Není jiné cesty, než že Rusko ochutná vlastní medicínu, kterou již tisíc dní ordinuje bránící se zemi.

Rusko už prohrálo. Stalo se zemí, kde neplatí žádná dohoda, žádná smlouva, žádné slovo ujišťování vrcholných představitelů o vlastní mírumilovnosti. Stalo se naprosto nevyzpytatelným elementem, od něhož je dobré se držet dál a pro jistotu mít za zády schovaný kvér. Protože jeden nikdy neví, jestli se náhodou nestane i on cílem „speciální vojenské operace“.“

Zdroj: https://blog.idnes.cz/vodvarka/1000-dnu-s-vovkou.Bg24110545

„Tak Moskva se strašně diví, že „Děda“ Biden konečně povolil Ukrajincům se bránit pomocí raket dlouhého doletu. Okamžitě samozřejmě začali vyhrožovat třetí světovou válkou. A těch lidí, co se strašně diví, je mnohem víc. Diví se pan Orbán, diví se pan Fico, diví se všichni ti čeští vyznavači devótního (úslužného) míru za každou cenu, kteří by Ukrajinu prodali za dvěstě padesát gramů másla. Připadalo jim totiž naprosto normální, že Rusáci rozbíjejí ukrajinská města a vraždí tam civilisty, že rozbíjejí v celé zemi elektrárny a teplárny, aby lidi živořili potmě a v zimě ve sklepech.

To je normální, jsou to přeci Rusáci, ti smí všechno.

V sobotu Rusáci trefili raketou obytný barák. Zabili deset civilistů, z toho dvě malé děcka ovšem… oni přece můžou.

Ruská armáda okupuje dvacet procent území Ukrajiny, které naprosto zničila. Vybombardovali města zabili lidi, otrávili řeky a půdu, zbořili přehrady. Chovají se na Ukrajině vlastně úplně stejně jako fašisti za druhé světové, ale oni asi můžou, jsou to přece Rusáci.

Rusáci vždycky můžou všechno, co jim ostatní svět dovolí, protože jediné čemu rozumí je, když dostanou přes držku.

Tak teď doufám, že párkrát přes držku dostanou. Je to i v našem zájmu.“

Zdroj: https://blog.idnes.cz/…/aby-to-s-putinem-neslehlo…

„Kdybych usnul a probudil se za sto let a někdo se mě zeptal, co se teď děje v Rusku, odpověděl bych: chlastá se a krade.“ Michail Jevgrafovič Saltykov-Ščedrin, 1826-1889.

Peter Weiss:

19.11.2024

„Dnes je to presne 1000 dní od začiatku ruskej agresie na Ukrajine. Nie je potrebné rozpisovať sa o bolesti trpiacich ľudí – každý, kto má srdce, si vie predstaviť tú dennodennú hrôzu, ktorú ruská invázia spôsobuje. Postihnuté sú predovšetkým rodiny s deťmi, ktoré sú najväčšími obeťami tejto barbarskej vojny.

Preto 1000 zapálenými sviečkami sme si dnes uctili všetky obete a trpiacich, ktorí tú hrôzu prežívajú.

Každá sviečka znamená ľudský príbeh – zničený domov, roztrhanú rodinu, ukradnuté detstvo. Tisíc dní bombardovania, strachu, bezmocnosti. Tisíc dní, keď naši susedia Ukrajinci platia najvyšiu cenu za zachovanie svojej slobody.

Ale 1000 dní a 1000 zapálených sviečok nám odkrýva aj niečo iné – charaktery.

A práve tu sa rodí obludný paradox súčasnosti: tí, čo najhlasnejšie kričia, že vojenská pomoc Západu “predlžuje” vojnu, sú jej najväčšími politickými beneficientmi. Práve oni vyťažili z každého výstrelu, z každej kvapky preliatej krvi. Na téme vojny, v ktorej vraj Západ spôsobuje krivdu Rusku, vyhrali voľby. Zmobilizovali voličov, ktorých nezaujíma utrpenie obetí, ale ktorí sú nepochopiteľným spôsobom zamilovaní do agresora, do Ruska. Vykrikujú, že konflikt nemá vojenské riešenie, ale ignorujú, že Putin si to nemyslí a chce vo vojne pokračovať.

Ich rétorika nie je o mieri. Je to sofistikovaný cynický politický marketing. Potrebujú nepriateľa, potrebujú strach, potrebujú rozdeľovanie, potrebujú tému vojny.

A zatiaľ čo Ukrajinci bojujú o svoju existenciu, niektorí z nás sa stále nechávajú strhnúť falošnými naratívmi a politickými hrami. Je našou zodpovednosťou nezatvárať oči pred realitou, nenechať sa oklamať a podporovať tých, ktorí sa neboja stáť na strane pravdy a spravodlivosti.

Tento deň by nemal byť len o spomienke na obete, ale aj o tom, aby sme sa nenechali manipulovať a nezabudli, že vojna sa netýka len konfliktu medzi národmi, ale aj medzi hodnotami, ktoré formujú našu budúcnosť.“

Peter Weiss:

„To, že predseda vlády kritizoval povolenie USA, aby Ukrajina použila rakety dlhého doletu proti Rusku, ktoré rozpútalo vojnu proti nej, je vo všetkých médiách.

Ale kto z vás mi vie poslať link na vyjadrenie premiéra, v ktorom odsúdil používanie ruských rakiet dlhého doletu, ktoré ničia nielen vojenské ciele, ale najmä ukrajinské mestá a infraštruktúru s cieľom, aby Ukrajinci a ich deti v zime mrzli?

Alebo link s jeho odsúdením nasadenia severokórejských vojakov proti ukrajinskej armáde, čo je nepochybne prejavom ruskej eskalácie konfliktu a priame zapojenie ďalšej krajiny do vojny? Rád by som si to prečítal.“

Ivan Šimko:

„Novou ruskou jadrovou doktrínou, ale ani americkým súhlasom na to, aby mohli Ukrajinci strieľať aj pár kilometrov za ruskú hranicu, sa reálny pomer síl, ani fyzický stav bojujúcich krajín nijako nezmenil. Rusi zastrašujú a Američania ukazujú, že sa trošku neboja. To, k čomu jedno i druhé smeruje, je mravná sila brániaceho sa národa. Ukrajinského národa a jeho vojenských vodcov. Ale v hre je i naša mravná sila.

Ak si Rusi vyhradzujú právo použiť jadrovú zbraň, v situácii o ktorej oni rozhodnú, že toto právo majú, ani trochu neznamená, že ho majú na základe medzinárodného práva, alebo Božích prikázaní. A neznamená to ani, že by túto zbraň nemohli použiť, aj keby si to právo nevyhradili. Veď keby rešpektovali akékoľvek mysliteľné právo, na Ukrajine by nebola vojna. Je to proste zastrašovanie. Zbraň stará, ako ľudstvo samotné. Pretože strach ochromuje mravnú silu bojovať. Na to jestvuje len jediná efektívna protizbraň: odvaha. Tí, čo šíria strach, tí, čo navrhujú zbabelé riešenia, v skutočnosti podporujú rezignáciu voči Božím i ľudským zákonom a podvoľujú sa svojvôli toho, kto nepozná žiadnu inú vôľu, ako svoju. Podporujú toho, komu nie je nič sväté: ani právo, ani ľudský život, ba ani vlastný ľud.

Odvaha bola potrebná na to, aby sa skončila druhá svetová vojna. A aj na to, aby sa zrodil spravodlivý mier u našich východných susedov, bude treba veľa odvahy. Mali by sme im pomáhať hlavne v tom. Ale ani my sa nenechajme zastrašiť! Učme sa mať srdce smelé. Pomôžeme tak tým, čo dnes trpia, a napokon i sebe.“

Ivan Šimko:

„Slovenská politika má bohužiaľ nezanedbateľnú tradíciu v tom, že naši viacerí silní a talentovaní politici sa usilovali predovšetkým odhadnúť, kto má väčšiu šancu v geopolitických zápasoch ich doby vyhrať. Na to vsadili a usilovali sa z toho vyťažiť, čo to šlo. Cynicky, bez akéhokoľvek ohľadu na mravný obsah týchto zápasov. Našťastie pre Slovensko, silácke mocnosti to napokon vždy prehrali a vodcovia s mentalitou Quislinga odišli do dejín s hanbou. Ale máme aj lepšiu tradíciu mužov a žien, ktorí to prisluhovanie diktátorom nikdy neprijali a boli ochotní tomu obetovať svoju slobodu, ba i životy. Títo bojovníci nás znovu a znovu prinavracali do civilizovaného sveta. Nebojme sa preto, tá druhá tradícia je životaschopnejšia!“

Ficove protirečenia vyvolávajú salvy smiechu

– Predseda vlády Robert Fico povedal, že nech Ukrajina nečaká, že Rusi opustia Krym a Dombas a naznačil, že sa bude musieť vzdať časti svojho územia v prospech Ruska

– Robert Fico podporuje územnú celistvosť Ukrajiny, čo potvrdil aj na stretnutí s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom, kde povedal: „Predovšetkým musí byť rešpektovaná suverenita a územná celistvosť Ukrajiny“.

– Robert Fico zdôraznil, že nebude hlasovať za žiadne sankcie proti Rusku

– Ficova vláda podporuje ďalšie sankcie proti Rusku. Slovensko podporuje schválenie dvanásteho sankčného balíka proti Rusku za jeho vojnu proti Ukrajine ešte pred samitom lídrov Európskej únie, ktorý sa koná 14.-15. decembra.

– Robert Fico kritizuje štáty Západnej Európy a USA za dodávky zbraní pre Ukrajinu, lebo tým úmyselne predlžujú vojnu.

– Robert Fico potvrdil, že komerčné dodávky zbraní zo Slovenska pre Ukrajinu budú pokračovať a dnes už týmto spôsobom dodávame na Ukrajinu viac zbraní , ako za vlád Matoviča a Hegera.

Pričom: Dodávanie zbraní do konfliktnej zóny za peniaze je podnecovanie násilia a vojny za účelom zisku a obohatenia sa na úkor vojnových obetí. Dodávky zbraní obeti agresie zadarmo je nezištná pomoc brániacim sa.

Zdroj: https://blog.sme.sk/ivanmlynar/politika/ficove-protirecenia-vyvolavaju-salvy-smiechu-alebo-suhru-okolia-v-discipline-tukania-na-celo

P.S.

Stále v ponuke a stále zdarma! Terapie I – VIII: