marcelburkert

Pred dvomi tisíckami rokov prišiel na Zem Ježiš, aby ukázal ľudstvu cestu k spáse, aby ho odvrátil od hroziaceho zničenia. V 30-tych rokoch minulého storočia sa objavil, Ježišom zasľúbený, Syn Človeka, aby varoval, že príležitosť Ježišovho príchodu bola takmer premárnená, že cesta nahor nevedie blahovoľným sebauspokojením v cirkvách, že záchrana spočíva len v prísnom, čestnom hľadaní Božej vôle a v živote podľa nej. Vysvetlil aj začiatok deja zvaného „posledný súd“, že tento sa prejavuje zosilneným tlakom životnej sily pod ktorým sa musia prejaviť všetky vlastnosti driemajúce vnútri v ľuďoch. Sú nútené vyjsť na svetlo, rozkvitnúť, a urýchlene priniesť plody. Buď sa necháme zvábiť príležitosťami na nečisté konanie a dostaneme sa do víru sťahujúceho nadol, alebo si urobíme v sebe poriadok a jasne sa postavíme do smerovania nahor, v chcení k čistote a dobru, a tým aj pomoci zhora, od Stvoriteľa. Nič, čo nestojí v poctivosti a v súlade s vôľou Božou, neobstojí, a musí padnúť. Súlad s vôľou Božou ale nespočíva v odriekavaní modlitieb, ale v skutkoch, ktoré sú nesené láskou, spravodlivosťou, čistotou. A keďže dnes takmer nič v takomto súlade nie je, musíme očakávať veľké zvraty, katastrofy a zrútenie. V ľudských dielach, finančníctve, politike, hospodárstve, spoločnosti, medziľudských vzťahoch, ale aj v prírode, keďže aj prírodu ovláda človek nevedomky svojim myslením, zmýšľaním a (ne)cítením.

Každé dianie začína v jemnejších úrovniach. Rodí sa v oblasti cítenia človeka, predstáv a ideí, potom sa prelieva do myšlienok a slov, a až nakoniec je jeho najspodnejším prejavom hmotné uskutočnenie.  Napr. bomby, utrpenie a smrť.

Naša zložitá civilizácia je nesmierne zraniteľná a jej zabehnuté pohodlie sa dobre cieleným úderom zosype ako domček z karát. „Posledný súd“ nebude zánikom sveta. Bude to veľká očista zeme, ničenej ľudským sebectvom, od všetkého zlovoľného a chorého, čo stálo proti zámeru Stvoriteľa a odmietlo sa podriadiť jeho vôli. Je len veľmi málo ľudí ochotných načúvať niečomu takému ako „Božia vôľa.“ Buď Boha vôbec neberieme na vedomie, alebo sa uzavierame do ohrady vlastných náboženských predstáv, dávno presýtených uspávacími ľudskými dodatkami. Ťažko sa nájdu celé národy, krajiny, spoločenské vrstvy, alebo celé cirkvi, ktoré tento spravodlivý dej v zdraví prečkajú. Len jednotlivci, len každý sám za seba a podľa svojho osobného správania voči skúmavému pohľadu Božích zákonov, len jednotlivo budeme môcť ujsť tomuto neblahému osudu.

Stojíme na prahu nového roka, ktorý tiež bude mať tú moc priniesť nám plnú hrsť zážitkov. Môže byť krokom na našej ceste za zrelosťou. Obzrime sa za starým ako za podanou rukou na zamyslenie a impulzom do nového roka.

Použitý zdroj: Artur Zatloukal – „Ako to asi pôjde ďalej“