Značná časť ľudí je žiaľ nepoučiteľná. Pričom z histórie sme sa už veľa krát mohli poučiť, že temno vie ospravedlniť aj tie najväčšie ohavnosti, útočné vojny a teda aj skrivodlivosti a krutosti.
Tak napr. nacisti zatýkanie a vyhladzovanie Židov a ďalších, pre nich podradných národov a etník odôvodňovali tým, že oni – nacisti, sú poslovia spravodlivosti, bohom vyvolení lekári nielen nemeckého národa, ale celého sveta, ktorým „prozreteľnosť“ zverila náročné, ale vznešené poslanie… – zbaviť svet zhubného nádoru – Židov – inak bude ozdravný proces planéty Zem nemožný a záchrana vyvoleného nemeckého národa, a tým pádom aj sveta, odsúdená na neúspech…
Drvivá väčšina z tých, ktorí dnes ospravedlňujú zločiny Putina,
a mnoho z nich mu dokonca otvorene tlieska, ako on, mužíček z Kremľa, odvážne, zo svojho bunkra v Rusku, na ktoré nikto neútočí, bojuje za lepší svet proti Zlu stelesneného v USA…,
by z presvedčenia volili Hitlera; ak by pred druhou svetovou vojnou boli občanmi Nemecka.
V mozgoch týchto jedincov, zotročených ruskou propagandou, len ťažko môže zablikať červená kontrolka, že Putin pri ospravedlňovaní svojej vojenskej agresie, v súčasnosti „iba“ voči Ukrajine, len vykráda nacistickú propagandu a kopíruje kroky Hitlera pri rozpútaní 2. sv. vojny. Hitlerovi ľudia pred rozpútaním 2. svetovej vojny v oblastiach západného Československa (Sudety) a západného Poľska (Horné a Dolné Sliezsko), kde žilo veľa nemecky hovoriacich občanov, úmyselne umelo vyvolávali nepokoje na základe ktorých dochádzalo k vzájomným ozbrojeným stretom výsledkom čoho boli mŕtvi na oboch stranách. Toto Putin zjavne odkopíroval od Hitlera, len s tým rozdielom, že zámienku údajnej genocídy páchanej na nemeckej / ruskej menšine nepoužil pred okupáciu, ale až po jej spustení, keď iné zámienky na jej ospravedlnenie, napr. desatanizácia Ukrajiny, nezabrali, alebo sa dokonca ukázali ako komické.
Vtedajším nemeckým národom zbožňovaný Adolfko, vyhlásil, že tak, ako sa musí zdravá spoločnosť zbaviť Židov, ak táto nechce dôjsť k rozkladu,
rovnako tak treba deboľševizovať Rusko (ZSSR), ak rakovina zvaná komunizmus nemá zachvátiť Európu a svet.
A rusofilmi zbožňovaný Putinko pre zmenu vyhlásil, že tak, ako sa musí zdravá spoločnosť na Ukrajine za pomoci Ruska zbaviť tých, čo sa usilujú Ukrajinu nasmerovať na Západ, do náručia temna, priamo do pažeráka Satana, namiesto smerovania na Východ a k uctievaniu vznešených anjelov z Kremľa ich ideálov,
rovnako tak treba denacifikovať súčasné vedenie Ukrajiny na čele s jej prezidentom židovského pôvodu.
Ale jeden inovatívny prvok Putinko oproti nacistickému ospravedlňovaní útočných vojen predsa len pridal – útočná vojna nie je útočnou, ale je „špeciálnou operáciou“!…
A tak ako bol zo slov Adolfka v extáze nemecký národ, dnes sú v extáze zo slov Putinka rusofili.
Ale pre tých z vás, ktorí ste z postihnutia zapríčineného silnými dávkami ruskej propagandy ešte snáď vyliečiteľní, inak by ste ten článok nečítali, však? aj dnes ZAČÍNAME LIEČBU tým najúčinnejším – ŠOKOM – EXTRAKTOM toho, pred čím si vy – obete ruskej propagandy, ktorým je článok venovaný – najviac zapchávate oči a uši.
Malo by to účinkovať ako katarzia… Záleží len od vás.
Poznámka ešte pred spustením terapie:
Drvivá väčšina informácií, príspevkov a postrehov pochádza od známych, menej známych, alebo neznámych autorov. Ďakujte im. Len vďaka nim si môžete vytvoriť vo vašom organizme účinné protilátky voči zhubnej ruskej propagande.
V 3. liečebnej kúre ponúkam len 6 rýchlo účinkujúcich medikamentov. Bolo by ich viac, ale menej je niekedy viac a nechcem riskovať u pacientov predávkovanie. Ale aj tak: POZOR! treba ich užívať pomaly, postupne, nie nárazovo; inak hrozí riziko kolapsu:
1.
Už len tento samotný prvý bod terapie č. 3, resp. nasledujúcich 5 faktov, by mohlo naštartovať ozdravný proces aj u pacientov s najzávažnejším postihnutím spôsobeným ruskou propagandou, ktorí sú presvedčení, že ruská agresia voči Ukrajine je ospravedlniteľná.
Proč je „genocida na Donbase” jen záminkou a ne skutečným důvodem invaze na Ukrajinu?
A)
Ve východní části Ukrajiny probíhá od jara roku 2014 ozbrojený konflikt mezi dvěma stranami – regulérní ukrajinskou armádou včetně kontroverzního pluku Azov a proruskými separatisty podporovanými Ruskem. Takovýto konflikt přináší oběti i válečná zvěrstva na obou stranách. Nicméně připusťme, že by ke genocidě rusky mluvicích (to je na Ukrajině kdekdo včetně prezidenta Zelenského, takže nazvěme to raději etnickými Rusy) obyvatel skutečně docházelo. Jaká by byla v takovém případě předpokládaná reakce Ruska? Rusko hraje významnou roli v OSN. Zcela jistě by uplatnilo svůj nemalý vliv, snažilo se situaci na půdě OSN nějak řešit a podalo návrh na rezoluci. Nic takového se ale nestalo… Problém je, že k něčemu takovému by muselo předložit nějaké důkazy a to je pro Rusko vždy obrovský problém. Není těžké uhodnout proč.
B)
Jak mnozí jistě vědí, Putin každoročně pořádá tiskovku, na které (vybraní) novináři pokládají (vybrané) otázky (ta, která byla loni zrušena). Na těchto výročních tiskovkách se probírají pro Rusko důležit témata, ale občas se odbočí i k méně významným. Od roku 2015 až do invaze v roce 2022 si Putin na „genocidu na Donbase”ani nevzpomněl. Probírali kdeco od tehdejších symbolických západních sankcí, přes ruské úspěchy po plány do budoucna. Pokud bych měl z těchto konferencí udělat výcuc, byly to nářky nad tím, jak je Západ (zejména USA)zlý a jak moc je pro Rusko důležité zbavit se jeho vlivu…A můžete hádat – o bájné genocidě na Donbase ani slovo. To může znamenat tři věci – buď tam k žádné genocidě nedocházelo nebo docházelo, ale ruská strana o ní nevěděla, anebo docházelo, ruská strana o ní věděla, ale nebyla pro ni nijak zásadně důležitým tématem. Ve všech třech případech pak ale logicky nemohla být důvodem pro tak závažnou věc jakou je zahájení války či speciální vojenské operace, chcete-li.
C)
Koncem dubna loňského roku navštívil Moskvu generální tajemník OSN António Guterres. Putin mu přednesl své stanovisko a údajně Guterres podle Lavrovových slov našel pro ruskou stranu pochopení. O genocidě na Donbase opět nepadlo ani slovo. Putin akorát sdělil, že konflikt na Ukrajině má svůj původ v roce 2014, hovor dále pokračoval převážně na téma vytvoření humanitárních koridorů pro evakuaci cizinců. Když se ke slovu dostal Lavrov, ten popisoval příčinu konfliktu na Ukrajině jako důsledek „bezohledné a nekontrolovatelné rozšiřování NATO“. Trochu smutné, že „zapomněl“ na tak závažnou věc, jakou bezesporu je genocida chudáků etnických Rusů, že?
D)
Pokud by na Donbase skutečně docházelo ke genocidě a mezinárodní diplomacie nijak nezabrala, bylo by stále možné situaci řešit bez použití síly, pokud by k něčemu takovému byla vůle. Jak by tedy Rusko reagovalo? Kromě možnosti různých sankcí by nejspíše vyzvalo vrcholné představitele Ukrajiny, aby zjednali pořádek, jinak…jinak co?! Jinak se o to Rusko postará samo…Podobně se chovají například zlé Spojené státy, které před válkou deklarují určité podmínky a válka je důsledkem až jejich nesplnění (tím nic neobhajuji, pouze to uvádím jako příklad). Rusko, ač jinak mistr ve vyhrožování, ale nic takového neudělalo…Ba dokonce do posledních chvil tvrdilo, že žádnou invazi nechystá a k žádné invazi není důvod, z čehož vyplývá, že nemělo žádný zájem se jí vyhnout a nedalo ani na naléhání Západu…Jinými slovy zcela bez obalu – Rusko tu válku chtělo! To je prostý fakt.
E)
V neposlední řadě zde máme spoustu novinářů, jakým je například zkušený slovenský reportér Tomáš Forró, který měl možnost situaci vidět z obou stran a který se (mimo jiné) na důkazy ohledně genocidy na Donbase přímo zaměřil (a který rozhodně není ideologicky zmanipulovaný a nemluví o Ukrajincích jen v dobrém). Žádné důkazy mu však nikdo nepředložil. Navíc popisuje, že řeči o genocidě byly na východě Ukrajiny jednu dobu populární, pak zcela utichly a znovu se objevily až po zahájení invaze v roce 2022. Zvláštní, že? Jiní reportéři dodávají, že teorii o ukrajinské genocidě věří i mnozí jinak inteligentní a vysokoškolsky vzdělaní etničtí Rusové na Donbase, ačkoli s ní nemají vůbec žádnou osobní zkušenost a všechny informace čerpají z řetězových zpráv a proruských webů. Žádné hromadné hroby, nic…jen materiály šíříci zvěsti, že Ukrajinci zavraždili 14 000 civilistů (což je reálně podle OSN +/- celkový počet obětí ozbrojeného konfliktu a jsou v něm zahrnuty obě strany a to jak vojáci tak civilisté) a dále emotivní „alej andělů“, což je pomník věnovaný skutečným dětským obětem (na obou stranách) konfliktu (počet dětských obětí ruské invaze je dnes velmi pravděpodobně řádově vyšší). Představa, že vám naši dezoláti dodají nějaké reálné důkazy o genocidě na Donbase, je zcela lichá, protože toho zjevně nejsou schopni ani místní etničtí Rusové na Donbase.
Zdroj: https://josefulman.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=796724
2.
Putin sa ukazuje byť nie génius, ale imbecil a väčší masový vrah ako si ktokoľvek myslel.
Bloger Rastislav Profant uvádza, že Putin urobil katastrofálnu chybu. Na rovnakej úrovni, ako keď Hitler napadol Sovietsky zväz po tom ako s ním v roku 1941 podpísal mierovú dohodu.
Prečo bol Putin ruskými riťolízačmi uznávaný ako génius? Pretože keď predtým provokoval svet, keď v roku 2008 napadol Gruzínsko, keď v roku 2014 ukradol Krym, keď po použití chemických zbraní po celé roky chránil sýrskeho doktora Mengeleho – tiež nazývaného Bashar Al-Assad, tak vždy vyviazol len s pár škrabancami a s ničím iným. Z toho Putin vydedukoval, že on je neporaziteľný, jemu sa nič nemôže stať.
Ukrajinský prezident s popularitou doma pred vojnou 25 percent, herec židovského pôvodu sa ukázal byť mnohokrát inteligentnejší, smelší a udatnejší, než masový vrah Putin a všetci jeho siloviki (Putinovi starí, väčšinou tupí a verní kamaráti z KGB, z ktorých urobil miliardárov) a oligarchovia dokopy. Dnes má Zelensky vďaka Putinovi doma popularitu 91 percent a 110 percent vo svete a je nový Nelson Mandela, na ktorého svet čakal od smrti originálneho Nelsona Mandelu. Svetová hviezda, inšpirácia pre ľudí, ktorí chcú zmeniť svet. A Putin je vo svete čo? Vojnový zločinec.
Nič za posledné desaťročia – v podstate od druhej svetovej vojny – nezjednotilo svet, vrátane západu, tak, ako ruská vojna proti Ukrajine. Dekadentný západ, ktorý obyčajne Putinovi ustúpil, z ničoho nič dostal odvahu. Všetci, ktorí pochybovali o sile – a najmä jednote západu proti nepriateľom – si môžu zhlboka vydýchnuť; aspoň dočasne. Väčšina krajín reflexívne a automaticky porozumela tomu, čo sa stalo a aká musí byť odpoveď. Toto sa nikdy predtým nestalo. Ani keď v roku 1956 Sovietsky zväz obsadili Maďarsko, ani keď v roku 1968 obsadil Československo, ani keď v roku 1979 napadol Afganistan, ani keď Rusi zostrelili kórejské komerčné lietadlo a zavraždil 269 ľudí na palube. A ani keď Putin za ostatných 20 rokov vraždil a zbíjal. Navyše Putin prebudil spiaceho obra – Nemecko.
Mnohokrát šokujúcejšie ešte je, že západný kapitál sa pridal ku zvyšku sveta sám od seba, bez akéhokoľvek prosenia, prehovárania alebo podplácania. Kapitalisti prišli na to, že niekedy je lepšie udržať si svoj imidž „dobrého občana“ vo svete na úkor extra zisku z Ruska. A niekedy sú aj straty lepšie ako krvavé peniaze od Putina. Kapitalizmus kvôli Putinovi porušil základné motto kapitalizmu „Biznis je biznis a politiku do toho netreba miešať“.
Každý, kto len trochu sleduje politiku na západe (a Putin by mal mať tucty ľudí, čo toto robia) vie, že Ukrajina by za normálnych okolností nebola do NATO pripustená ďalšie desiatky rokov, možno nikdy. Putin však svojou politikou Ukrajinu do NATO priam ženie. Toto je definícia bláznovstva – na strane Putina.
Na západe je síce malá a dosť bezvýznamná, ale existuje a má hlas aj v kruhoch americkej diplomacie, skupina politikov a komentátorov, ktorá tvrdí, že Putin má nejakú pravdu, keď hovorí ako západ ohrozuje ruskú bezpečnosť. Máloktorý z týchto ľudí si myslí, že táto hrozba je skutočná, ale rozumejú, ako sa môže Rusko cítiť ohrozené z historických príčin. Títo ľudia by si mali naštudovať stránku Wikipedie, ktorá popisuje všetky vojny Ruska za posledných tisíc rokov. Vo veľkej väčšine vojen bolo Rusko ako priamy agresor, alebo časťou agresorskej koalície. Ak sa teda niekto môže cítiť ohrozený, tak sú to susedia Ruska – od Japonska po Fínsko. Preto chcú mnohé štáty susediace s Ruskom vstúpiť do NATO.
Keď sa Putin skrýval pred korona vírusom v bunkri, začal čítať ruskú históriu a uvedomil si, že on vojde do histórie Ruska ako vládca, ktorý stratil Ukrajinu. Po viac ako 200 rokoch Ukrajina nielenže nebude formálne časťou Ruska, ale nebude ani len Ruským priateľom, ak dnešná ukrajinská politika orientácie na Európu a západ uspeje. Pre Putina a ruských nacionalistov to je nemysliteľné, a preto chcú zastaviť Ukrajinu za každú cenu.
Ale Putin má ešte jednu osobnú motiváciu – musí za každú cenu zastaviť pokrok Ukrajiny, ktorý začal vychádzať z toho, že táto sa rozhodla smerovať na západ. Ak sa to Ukrajine podarí tak ohrozí to Putinov mafiánsky, kleptokratický (zlodejský) režim. Rusi si povedia, že ak Ukrajinci môžu žiť v normálnej krajine, prečo nie oni? A ak tu už aj Putin nebude, doplatí na to jeho rodina, ktorá sa podieľa na mnohých Putinových zlodejstvách.
3.
Krátke video, aby čo najviac Slovákov vedelo s kým majú Ukrajinci, a celý svet, do činenia.
Otitulkované scény z hlavného vysielania ruskej televízie – Týmto boli mozgy mužikov vymývané desiatky rokov. A od vpádu do Ukrajiny sa intenzita vymývania ešte znásobila a ruské televízie už v správach nevysielajú nič iné len vojnovú propagandu a slabomyseľné blúznenie.
2:00 / 2:40 hVhčugerata v14t 1i1s:0r4lid4
https://www.facebook.com/alexander.kaduc/videos/365238852278547
4.
O rozpade Ruska:
Krajina, ktorú drží pohromade len policajný teror a imperialistická ideológia a zhruba tretinu jej obyvateľstva tvoria okupované národy nemá ako prežiť svoju vojenskú porážku. Rozpad ruského impéria tak bude skôr či neskôr problémom EUrópy a sveta.
Ďalší osud niektorých okupovaných území je pomerne jasný – vrátia sa pôvodným majiteľom. Patrí medzi ne okupovaná Karélia, Krym, Donbas, Abcházsko, Osetsko, Podnestersko, Kurilské ostrovy – a tiež od roku 1945 okupovaná oblasť Konigsbergu premenovaného podľa bolševického zločinca na Kaliningrad. O budúcnosti Konigsbergu sa pred pár dňami zmienil bývalý veliteľ pozemných síl poľskej armády generál Skrypczak – viď link. Nárok na časť tohoto Rusmi okupovaného územia s rozlohou 15 000 km2 (cca tretina Slovenska) a s necelým 1 miliónom obyvateľov môže samozrejme vzniesť aj susedná Litva.
Je najvyšší čas, aby EUrópania začali otázky rozpadu Ruska vážne analyzovať. Denuklearizácia, demilitarizácia, denacifikácia a dezintegrácia Ruska by nemali byť ponechané improvizácii, ako tomu bolo po rozpade ZSSR pred 30 rokmi.
Juraj Mesík.
5.
Prečo Banášova reportáž nepatrí do mainstreamových médií? Pretože je slabá
Jej hlavnou tézou je, že sa na Kryme nestretol so žiadnym protiruským odporom. Na základe toho spochybňuje, že to bola anexia a podsúva, že všetko je vlastne v poriadku.
Ja som na Kryme nebol, ale pozrel som sa na to, čo píšu iní novinári zo sveta a ponúkam zopár nápadov, prečo sa Banáš na Kryme nestretol s protiruským odporom:
– Napríklad preto, že tí, ktorí nesúhlas prejavili, skončili vo väzení. Trochu ťažko sa nesúhlasí, keď ti za to hrozí basa. Olga Skripnik, aktivistka, ktorá dokumentovala pohyb ruských vojsk, musela utiecť do Kyjeva, pretože inak by bola stíhaná ako teroristka alebo extrémistka. Tvrdí, že momentálne je na Kryme minimálne 55 politických väzňov. Rusmi ovládaná vláda to, samozrejme, popiera, ale zahraniční reportéri zdokumentovali množstvo prípadov a svedectiev ľudí, ktorí boli tvrdo perzekvovaní za nesúhlas. Tu si o tom môžete prečítať v NPR alebo v Economiste.
– Napríklad preto, že tí, ktorí s okupáciou Rusmi nesúhlasili, radšej emigrovali. Podľa oficiálnych dát takto emigrovalo z Krymu 66-tisíc ľudí od roku 2014 do druhej polovice roku 2016, podľa odhadov miestnych nezávislých novinárov to má byť len za toto obdobie minimálne 150-tisíc ľudí. Viac k téme napríklad na Eurasianet.
– Napríklad preto, že Rusi prakticky zrušili slobodu tlače na Kryme. Dominujú tam ruské médiá a zopár nezávislých novinárov, ktorí tam ešte ostali, je kriminalizovaných a zatváraných, ako dokumentuje napríklad organizácia Freedom House.
Ale odhliadnime od toho a pripusťme, že možno si väčšina obyvateľov Krymu naozaj autenticky želá alebo želala pripojenie k Rusku.
Aj keby to tak bolo, v normálnom svete sa to rieši tak, že vznikne lokálna politická sila, ktorá bude volať po vyhlásení referenda o osamostatnení (žiadna taká na Kryme za celé roky nevznikla).
Bude rokovať s politikmi krajiny, pod ktorú dané územie patrí, a ak nazbierajú dostatočnú politickú podporu, môže sa im podariť vyrokovať súhlas s organizáciou referenda. Podobne ako sa to podarilo napríklad Scottish National Party v Británii v roku 2014.
Nerobí sa to tak, že príde cudzie vojsko, pobije a pozatvára tých, ktorí nesúhlasia, narýchlo vyhlásia protiústavné referendum s jednostrannou desaťdňovou kampaňou a potom sa na základe výsledku toho referenda budú tváriť, že to bolo v pohode.
Asi by sa nám tiež nepáčilo, ak by nám niečo podobné urobili napríklad Maďari povedzme s Komárnom a potom argumentovali, že XY % obyvateľov Komárna súhlasilo s pripojením k Maďarsku.
Vojna v Iraku nemôže za anexiu Krymu
To, že v Amerike bili černochov alebo sa odvolávať na vojny v Iraku a vo Vietname, nie sú dobré argumenty. Lebo rôzne krajiny robia rôzne zlé veci po svete, ale aktuálne nikto fyzicky nenapadol našich susedov tak ako Rusko a nikto kyberneticky a informačne nenapadá našich spojencov a najbližších partnerov tak ako Rusko.
Keď Američania anektujú Moravu, tiež budem kričať a nie písať články postavené len na rozhovoroch s tými, ktorí ešte neutiekli alebo ich ešte nezavreli.
Prečo Banášova reportáž nepatrí do mainstreamových médií? Pretože je slabá (dennikn.sk)
6.
Rusi nemajú o pravdu záujem, čaká ich opäť Sovietsky zväz
Novinár Jiří Just z Moskvy
Ako vlastne môže novinár v Rusku fungovať, ak potrebuje vyhľadávať nezávislé informácie a nechce iba preberať štátnu propagandu? Je to po 24. februári ešte možné?
Bol to problém už pred vojnou, posledné roky bolo získavanie pravdivých informácií čoraz zložitejšie. Ľudia sa obávali už len poskytnúť komentár západnému či stredoeurópskemu médiu, pretože by sa vystavili podozreniu zo spolupráce so zahraničnou rozviedkou.
Môže sa teda bežný obyvateľ Ruska vôbec dostať k relevantným informáciám?
Odpoviem protiotázkou: Chcú sa k nim bežní Rusi vôbec dostať? Drvivá väčšina po tom vôbec netúži. Stačí im, keď v hlavných správach štátnych médií povedia, že ruská armáda na Ukrajine víťazí, Západ je zlý a že sankcie uvalené na Rusko vlastne krajine pomáhajú. Obyčajný Rus je s takýmito informáciami spokojný. Nepotrebuje pátrať po tom, prečo zomreli na Ukrajine ruskí vojaci alebo prečo „niekto“ spáchal v Buči masaker. Je obyčajným konzumentom, zodpovedá to jeho pohľadu na svet a nepotrebuje nijaké kritické informácie.
V posledných dňoch otriasali svetom hrôzostrašné zábery zo zmasakrovaného mesta Buča. Vidia ich ruskí obyvatelia?
Áno, ale ak si myslíte, že ich to o niečom presvedčí, tak sa mýlite. Je to postavené na hlavu: štátna propaganda im tvrdí, že je to dôsledok konania ukrajinských síl alebo že je to všetko „zinscenované“ a natočené vopred s cieľom diskreditovať Rusko a dať Západu zámienku na ďalšie sankcie.
Tunajší ľudia nepozerajú na tieto udalosti tak ako my, nemajú prístup k ich kritickému vyhodnoteniu, pravdivým informáciám, ktoré by im dali vôbec možnosť zvážiť, že by sa týchto vojnových zločinov dopustila ich armáda. Jednoducho, ruská propaganda tento masaker využíva opäť iba na to, aby posilnila vo svojich občanoch nenávisť voči Západu.
Ako reagujú ľudia počas rozhovoru, keď im poviete o ruskej agresii?
Jednoducho tomu neveria. Hovoria, že ruské tanky prišli Ukrajinu zachrániť a to len Západ si vymýšľa všetky tie masakry. Západ podľa nich pomáha vyzbrojovať ukrajinských nacistov, ktorí chceli zaútočiť na separatistické republiky, a tak Rusko muselo realizovať preventívny útok.
Vždy si tieto táraniny vypočujem, ale snažiť sa im dokazovať opak je úplne zbytočné. Zažil som už aj agresívne protireakcie, preto už iba počúvam, čo mi hovoria. Zvlášť v súčasnej situácii, kde panuje čiastočná eufória z domnelého ruského víťazstva a z toho, že Rusko oslobodzuje susedný štát, nie je s nimi priestor na debatu.
Ako si vo svojom chápaní vysvetľujú sankcie?
Že Západ vyvíja na Rusko tlak. Akási sebareflexia tu jednoducho neexistuje. Aj liberálne naladení Rusi, ktorí nie sú fanúšikmi ruského režimu, to považujú za neférový útok. Cítia sa ako obete sankcií, nie ako spoluvinníci tragédie na Ukrajine.
Riešia vôbec nejako stopnutie nezávislých médií, ako napríklad rádia Echo Moskvy, televízie Dožď či novín Novaja gazeta?
Pokiaľ ide o väčšinové obyvateľstvo, vnímajú to pozitívne, pretože v nich videli akési západné vysielačky a možných páchateľov nejakej podvratnej činnosti. Niektorí z tých, ktorí sa hlásia ku konzervatívnemu krídlu spoločnosti, to považujú za nevyhnutné opatrenie v tejto dobe. Iba výraznej menšine, ktorá bola na tieto médiá zvyknutá, to možno je trochu ľúto.
Rusko sa ponára do hrubej sovietskej cenzúry, v ktorej ostáva znieť iba oficiálny názor štátnych orgánov. Zatiaľ to, bohužiaľ, aj obyčajným ľuďom vyhovuje.
Hovorilo sa aj o tom, že ak Rusi a najmä ruské matky začnú dostávať informácie o mŕtvych vojakoch, mohlo by to nimi pohnúť…
Nič také. Vojna je hlboko zakorenená v ruskej duši. Posledných tridsať rokov Rusko neustále bojovalo a obete vojnových konfliktov už nevyvolávajú taký šok.
Počas vojny v Čečensku zúfalé matky ruských vojakov prinútili Borisa Jeľcina podpísať mierovú dohodu. No v súčasnosti už ruská spoločnosť dosiahla akúsi hranicu cynizmu a ľahostajnosti k ľudskému životu. Nemyslím si preto, že obete na životoch by ju mohli zmobilizovať, aby sa postavila proti režimu.
Ak už však ani to nie, čo im ostáva?
Možno by ich prebudil jedine veľký ekonomický kolaps, ktorý by mal zásadné politické dôsledky. K tomu zatiaľ nedochádza.
Podľa môjho názoru sa už Rusko zachrániť nemôže a čaká ho nový Sovietsky zväz. Zoberte si len momentálne pripravovaný zákon, ktorý zakáže ruským médiám citovať iné médiá, ktoré netvrdia o vojne to, čo si praje režim. V tejto oblasti je to už skutočne úroveň Sovietskeho zväzu, blíži sa k tomu aj ekonomika. Rusi si nemôžu kúpiť valutu, nemôžu len tak vycestovať, vzďaľujú sa okolitému svetu. Krajina sa uzatvára veľkou rýchlosťou a človek sa len čuduje, aké represívne zákony dokáže štát schvaľovať.
V posledných týždňoch zároveň významne zoslabli protesty v Rusku proti vojne na Ukrajine. Kým zo začiatku sa na nich niekde zúčastnili aj tisícky ľudí, teraz už vidieť demonštrovať skôr iba odvážnych jednotlivcov. Prečo?
Ľudia tušia, že to nebude mať na ruskú spoločnosť a jej vedenie nijaký vplyv. V rokoch 2010 až 2012 vychádzali do ulíc Moskvy, Petrohradu a iných miest desiatky tisíc ľudí, no nemalo to žiaden efekt. Protesty sa konali aj po anexii Krymu v rokoch 2014 či 2015. Nič sa nestalo, politika Kremľa sa nezmenila. Občania proste vidia tú zbytočnosť a zároveň brutálne perzekúcie, ktorým čelia tí, čo nesúhlasia s krokmi vlády. Sú vyhadzovaní z práce, zo škôl a teraz už čelia aj hrozbe pätnástich rokov väzenia za šírenie „dezinformácií“. Veľa z nich si teda možnosť ísť protestovať rozmyslí.
Ľuďom, ktorí chcú žiť v slobode, tak ostáva jedine útek?
Je to tak. Hovorí sa, že za posledný mesiac a pol opustilo Rusko viac ako stotisíc ľudí. Úplne tomu rozumiem. Ak bol niekto zvyknutý na určitú životnú úroveň, na síce obmedzenú, ale predsa aspoň istú mieru slobody, tak je jasné, že odíde a ostanú tu tí, ktorí si skutočne želajú návrat Sovietskeho zväzu a Západ úprimne nenávidia. Tešia sa, že Rusko bude opäť impériom, hoci si dôsledky neuvedomujú. V skratke, väčšina Rusov je rada, že momentálne dochádza k niečomu, o čom snívali posledných tridsať rokov.
Asi jedinou možnosťou, aby z toho vytriezveli, bude, že si to vyskúšajú. Zvyknem hovorievať – chcete Sovietsky zväz, tak si ho užite. Tým, ktorí po tom túžia, to skutočne prajem. Nech sa vrátia v čase a zistia, či sa budú mať lepšie.
Pre nich je Sovietsky zväz ideál spoločenského a sociálneho vývoja. Majú pocit, že v tomto režime si všetci boli rovní, mali bezplatné zdravotníctvo či zaručený dôchodok. Jednoducho zdanlivo dôstojný život. Preto mnohí snívajú o návrate tohto režimu, lebo chcú istoty, ktoré im teraz chýbajú.
Ruská štátna agentúra RIA Novosti nedávno zverejnila text ruského politického odborníka Timofeja Sergejceva, v ktorom písal o tom, čo by malo Rusko spraviť s Ukrajinou. Je to hrozivé čítanie a prakticky ide o návod na genocídu ukrajinského národa, ktorý tento politický expert označuje za nacistický. Toto je už v Rusku normálne akceptovaný pohľad?
Áno. Sergejceva dokonca osobne poznám, párkrát som sa s ním stretol v rôznych televíznych vystúpeniach a toto je skutočne jeho zmýšľanie. Niekoľkokrát sme sa o tom verejne bavili. On si skutočne praje „denacifikáciu“ Ukrajiny tak, ako to v spomínanom texte opísal. Páčilo by sa mu, ak by naozaj existovali komisie, ktoré by preverovali všetkých Ukrajincov a ich vzťah k súčasnému režimu, ktorý nazýva nacistickým. Podľa neho by mala byť kompletne zakázaná ukrajinská kultúra, mali by sa prepísať učebnice o dejinách Ukrajiny a najradšej by názov Ukrajina jednoducho zrušil.
Takto reálne rozmýšľa, je to jeho ideový dokument. A najhoršie je, že nejde o nejakého šaša s okrajovým názorom. Je to celkom podstatný človek, ktorý ovplyvňuje voľby nielen v Rusku, ale aj na Ukrajine. Spolupracoval s ukrajinskými oligarchami a viedol kampaň bývalému premiérovi Jaceňukovi.
Takže vy si naozaj myslíte, že ak Rusko bude môcť, tak tieto hrôzostrašné plány s Ukrajinou bude chcieť naozaj naplniť?
Bohužiaľ áno. A to nie je len lacné strašenie, ale reálne zmýšľanie nie bezvýznamnej časti ruskej elity.
Z dlhodobého hľadiska je teda vylúčené, že by Rusko obsadilo „iba“ východnú časť Ukrajiny a zavládne pokoj?
Zoberte si, čo sa hovorilo o anexii Krymu. Obsadia ho a bude pokoj. Prešlo zopár rokov a Rusi útočia neďaleko hlavného mesta a majú veľkú chuť určovať chod krajiny. Ani náhodou si preto nemyslím, že ak Rusi obsadia „iba“ východné územia, tak sa uspokoja a vojna sa skončí. Ak zacítia ďalšiu príležitosť, budú pokračovať.
Ruský návod na genocídu Štátna agentúra zverejnila plán, čo by malo Rusko spraviť s Ukrajinou : Odporcov Ruska, ktorí nebudú zabití na bojisku, treba prevychovať.
Ešte stále v ponuke:
Terapia pre mentálne obete putinizmu zdarma II
Terapia pre mentálne obete putinizmu zdarma I
Súvisiace články a reakcie na top frázy z ruskej propagandy:
Prečo USA museli zasahovať v Iraku, Lýbii, Juhoslávii atď.
Aj Sovietsky zväz nás oslobodil bez zbraní! Nech Rusko oslobodí Ukrajinu tiež bez zbraní!
Prečo vy schvaľovatelia anexie Ukrajiny nepodporujete svojich maďarských extrémistických kolegov?
Perly rusofilnej „logiky“: Putin nie je zločinec, lebo vojnové zločiny páchali aj iní!
Ak by NATO používalo ruskú logiku Kremeľ by ľahol popolom ako Mariupoľ. A nielen on.
Rusko napadlo Ukrajinu preto, aby USA na tom profitovali!…
Nie som Putinofil, „iba“ šírim ruskú propagandu.
Nie som na strane Ruska… „iba“ neodsudzujem ruskú okupáciu Ukrajiny.
Eduard Chmelár – prvotriedny obhajca Putina a jeho zločinov
Banášova ruská logika & Neschvaľujem bombardovanie Ukrajiny, „len“ mám preňho pochopenie.
20 otázok, na ktoré schvaľovatelia ruskej okupácie Ukrajiny nemajú odpovede.
Macko ty to nevidíš reálne ,ale tak ako by si... ...
Toto je zvrátené... ...
Lavida, iba navádzaš na to, aby "... ...
Problém Putinofilov je ten, že si nemôžu... ...
Ako (a kým) je definovaný putinizmus? ...
Celá debata | RSS tejto debaty