Nie Ukrajina, ale Rusko porušilo Minskú dohodu. A nielen ju.

1. augusta 2023 09:13, Prečítané 2 279x, Marcel Burkert, 1. Nie Putinovi a socializmu

Hneď na úvod treba povedať, že uznaním Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR) Moskva de facto odmietla dohodu z Minska. Veď aj touto dohodou v podstate potvrdila zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny vrátane Donecka a Luhanska. A že tam prebehla genocída na rusky hovoriacich občanov Ukrajiny tak tejto báchorke s najväčšou pravdepodobnosťou neverí ani sám Kremeľ len jeho ovečky. Bližšie tu.

Samozrejme, ruská strana musí svoje ovečky kŕmiť niečím iným:

„Rusko nie je zodpovedné za súčasné napätie na Ukrajine. Ukrajina úmyselne porušila dohody z Minska a Západ ďalej vyzbrojuje Ukrajinu. Rusko musí rýchlo reagovať obranou svojich hraníc. Provokácia pochádza zo Západu.“

Ruské fantazmagórie o nutnej obrane pred NATO sú už dávno vyvrátené, viď napr. článok : „Rusko porušuje medzinárodné právo a 12 medzinárodných dohôd,ku ktorým sa zaviazalo.“

Venujme sa ale teraz len jednej z nich, pre ruských fanúšikov tej najpopulárnejšej – Dohode z Minska,

resp. Minským dohodám. Nasledujúci text pochádza z EU vs Disinformation a bol napísaný 27. januára 2022:

„Rusko (pred 24. februárom 2022) v skutočnosti zhromaždilo 140 000 vojakov a vojenské vybavenie na hraniciach Ukrajiny vrátane protiprávne anektovaného Krymského polostrova.

Rusko je zmluvnou stranou dohôd z Minska, ktoré sú najnovšími formálnymi dokumentmi, v ktorých Rusko potvrdilo zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny. Rusko sa však o uplatňovanie týchto dohôd samo neusiluje. Ruská strana a jej splnomocnenci nezaistili prímerie, nestiahli všetky ťažké zbrane, neuskutočnili vzájomnú výmenu všetkých politických väzňov a ani nezabezpečili dodávky humanitárnej pomoci na základe medzinárodného mechanizmu. Naopak, Rusko posilňuje nezákonné ozbrojené formácie na východe Ukrajiny. Rusko zároveň neumožňuje neobmedzený prístup pozorovateľov osobitnej monitorovacej misie OBSE, a to ani na ukrajinsko-ruskú hranicu, kde z dôvodu ruského veta v lete 2021 došlo k prerušeniu (veľmi obmedzenej) monitorovacej misie.

Bez úplného zabezpečenia prímeria, stiahnutia ťažkých zbraní, ako aj povolenia na úplný prístup monitorovacej misie OBSE na všetky územia je ťažké diskutovať o realizovaní politických záväzkov druhej dohody z Minska. Ukrajina však implementovala toľko ustanovení z dohôd z Minska, koľko len reálne mohla, hoci nemala kontrolu nad celým svojím územím. Zaoberala sa však všetkými nastolenými bodmi. Prijala právne predpisy o osobitnom postavení a amnestii (2014), ktoré rozšírila o nové ustanovenia. Pripravila aj návrh právneho predpisu o komunálnych voľbách (2014). Ukrajina prijala ústavné zmeny s cieľom poskytnúť väčšiu autonómiu územiam, ktoré sú v súčasnosti mimo jej kontroly (2015).“

Minsk I

Prvé prímerie na východe Ukrajiny bolo vyhlásené 5. septembra 2014 na základe dohody, ktorú v bieloruskom hlavnom meste Minsk sprostredkovala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Mierový plán mal 12 bodov, jeho súčasťou bolo napríklad zastavenie paľby, ktorá si do tej doby vyžiadala 2 600 obetí (teraz sa počet obetí konfliktu odhaduje na 15-tisíc), stiahnutie ťažkých zbraní, výmena zajatcov, dodávky humanitárnej pomoci a obnova zdravotníckych zariadení.

Hneď prvý deň po uzavretí prímeria sa ale obe strany začali obviňovať z jeho porušovania a boje v stenčenej miere pokračovali. Na ďalšom rokovaní, ktoré v bieloruskej metropole nasledovalo 20. septembra, sa zástupcovia Kyjeva a proruských separatistov dohodli na vzniku 30-kilometrovej nárazníkovej zóny medzi oboma stranami na východe Ukrajiny, z ktorej mali byť stiahnuté všetky ťažké zbrane.

Súvisiaci článok Rokovania v Minsku trvali celú noc, výsledky nepriniesli Čítajte

Minsk II

K novej dohode o prímerí z Minsku, ktorá mala 13 bodov, sa najvyšším predstaviteľom Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Francúzska podarilo dospieť po šestnásťhodinovom maratóne rokovaní 12. februára 2015. Boje medzi vládnymi silami a proruskými separatistami mali utíchnuť v noci na nedeľu 15. februára. Nasledovať malo stiahnutie ťažkých zbraní z nárazníkovej zóny medzi oboma stranami a výmena zajatcov.

Jej najväčším problémom bolo, že Rusko trvalo na tom, že nie je účastníkom dohody, a preto sa nemusí viazať jej podmienkami. Bod číslo desať napríklad vyzýval na stiahnutie všetkých zahraničných ozbrojených formácií a vojenskej techniky z Donecka a Luhanska, Moskva ale popierala, že by tam nejaké sily mala.

Rusko tiež požadovalo, aby sa podmienky zmluvy plnili v presnom poradí, takže napríklad kontrola spoločnej hranice Ukrajinou by prišla na rad až takmer v závere procesu. Kyjev zase odmietol autonómiu. Zákon o osobitnom štatúte Donbasu, ktorý schválil ukrajinský parlament, kritizovali tak separatisti a Rusko, ako aj ukrajinské nacionalistické strany.

Dohoda z Minsku neovplyvnila zámer Európskej únie rozšíriť sankčný zoznam. Kritiku vyvolal aj piaty článok minskej dohody, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na zabezpečení omilostenia a amnestie formou zákona, „ktorý zakáže prenasledovanie a potrestanie osôb v súvislosti s udalosťami, ku ktorým došlo v jednotlivých regiónoch Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny“. To napríklad kritizovalo Holandsko kvôli obavám, že amnestia by sa mohla vzťahovať aj na vinníkov tragédie, pri ktorej bolo v júli 2014 nad východnou Ukrajinou zostrelené dopravné lietadlo spoločnosti Malaysia Airlines. Väčšinu z 298 obetí tvorili Holanďania.

Prehľad bodov druhej minskej dohody:

Okamžité a úplné prímerie.
Stiahnutie všetkých ťažkých zbraní oboma stranami.
Monitorovanie a overovanie plnenia dohody zo strany OBSE.
Začatie dialógu o dočasnej samospráve pre Doneckú a Luhanskú oblasť v súlade s ukrajinským právom a uznanie ich osobitného štatútu uznesením parlamentu.
Milosť a amnestia pre osoby zapojené do bojov.
Výmena rukojemníkov a väzňov.
Poskytnutie humanitárnej pomoci.
Obnovenie socio-ekonomických väzieb, vrátane dôchodkov.
Obnovenie plnej kontroly štátnej hranice vládou Ukrajiny.
Stiahnutie všetkých cudzích ozbrojených formácií, vojenskej techniky a „žoldnierov“.
Ústavná reforma na Ukrajine vrátane decentralizácie, s konkrétnou zmienkou o Donecku a Luhansku.
Voľby v Donecku a Luhansku za podmienok dohodnutých s ich zástupcami.
Zintenzívnenie práce kontaktnej skupiny zloženej zo zástupcov Ruska, Ukrajiny a OBSE.

Prímerie začalo nádejne, po doznení tvrdých bojov panoval prvý deň prímeria podľa oboch znepriatelených táborov na Donbase pokoj. Dvadsať minút po vyhlásení prímeria sa ale dostalo do raketometnej paľby mesto Popasna v Luhanskej oblasti. A ešte silnejšie boje ako pred vyhlásením prímeria sa rozhoreli pri meste Debalceve, kde povstalecké oddiely obkľúčili niekoľkotisícovú ukrajinskú posádku. Ukrajinské jednotky sa nakoniec z mesta stiahli a boje o Debalceve sa stali symbolom krehkosti a ťažkej vymáhateľnosti minských dohôd. Pád Debalceve vyvolal protesty Západu, Rusko naopak vinilo z krviprelievania Kyjev. Podľa kritikov na Ukrajine mesto padlo aj vinou chýb v ukrajinskom armádnom velení.

Hoci intenzita potýčok s proruskými separatistami potom citeľne klesla, povstalci ďalej ostreľovali pozície vládnych síl. V podmienkach relatívneho pokoja obe strany pokračovali v sťahovaní ťažkých zbraní od frontovej línie, od marca sa ale začalo opäť bojovať.

Zdroj:

https://svet.sme.sk/c/22846554/ukrajina-minske-dohody-mier.html

https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-rusko-donbas-minske-dohody.A220201_092153_zahranicni_aha

Súvisiace články & Reakcie na top frázy z ruskej propagandy:

Prečo USA museli zasahovať v Iraku, Lýbii, Juhoslávii atď.

Bájna „genocída na Donbase” je len z nacistickej propagandy ukradnutou zámienkou, nie skutočným dôvodom invázie na Ukrajinu

AZOV, Majdan a Odesa? & Denacifikáciu potrebuje ruská žoldnierska skupina Wagnerovci a jej zakladateľ Kremeľ.

Rusko porušuje medzinárodné právo ako aj iné dohody, ku ktorým sa zaviazalo.

Prečo vy schvaľovatelia anexie Ukrajiny nepodporujete svojich maďarských extrémistických kolegov?

Rusko napadlo Ukrajinu preto, aby USA na tom profitovali!…

Aj Sovietsky zväz nás oslobodil bez zbraní! Nech Rusko oslobodí Ukrajinu tiež bez zbraní!

Najväčším dodávateľom zbraní na Ukrajinu je Rusko. A to ešte nehovoríme o počte ruských zabijakov tam vyčíňajúcich.