Koľko ruských vojakov musí satan z Kremľa, pod krycím názvom Putin, obetovať, aby jeho sympatizanti, teda tí, ktorí obhajujú, alebo ospravedlňujú ruskú agresiu voči Ukrajine, mu povedali: Ťahaj už z Ukrajiny!?

A čím túto, už vyše 2 a pol roka trvajúcu vojenskú agresiu, obhajujú? No predsa výlučne frázami ruskej propagandy, ku ktorým patrí aj potreba tzv. „desatanizácie Ukrajiny; aj keď desatanizáciu potrebuje jedine Rusko. Veď celý civilizovaný svet vidí, kde sa diabol usídlil – v Kremli a kto je na Ukrajine agresorom. Nevidia, alebo pre svoje mentálne obmedzenie to nechcú, alebo nemôžu vidieť len vodcovia diktátorských režimov, prípadne aj najvyšší predstavitelia štátov ako Turecko, Maďarsko, ktorí by sa neobmedzenými vládcami len radi stali.

Svalnaté a hlúpe  Rusko v minulosti útočilo a aj v súčasnosti útočí zásadne len na slabších. Ale toto, a mnoho iného, čo s týmto súvisí, si musia uvedomiť predovšetkým, alebo len ľudia mentálne postihnutí ruskou propagandou, ktorá zanecháva škody nie na tele, ale na duchu človeka – čo je ešte oveľa závažnejšie ako škody na fyzickom, teda pominuteľnom tele. Veď aký osud môže čakať človeka po odložení pozemského tela, ak tento počas svojho pozemského života vedome schvaľoval, alebo ospravedlňoval vojnové zločiny? Páchané Ruskom na Ukrajine. A to len pre egoistické ciele šialeného prezidenta najväčšej a na nerastné suroviny najbohatšej, a zároveň najhlúpejšej krajiny na svete; ak táto napriek všetkému stále podporuje prezidenta psyhopata a masového vraha.

A treba povedať aj to, že mentálne postihnutie diabolskou ruskou propagandou sa lieči ešte ťažšie ako rakovina, resp. u rakoviny, aj keď len malé percento ľudí sa z nej vylieči, stále je to vyššie percento ako percento úspešne vyliečiteľných ľudí z mentálneho postihnutia ruskou propagandou.

No napriek tomu ponúkam tým, u ktorých je ešte hoci aj malá šanca na vyliečenie, ďalšiu terapiu, ktorú, ak budú čítať tým spôsobom, že dajú nabok to, čo ich naučila ruská propaganda výdatne šírená mnohými politikmi a médiami aj na Slovensku, ich šanca na vyliečenie a šanca na rozuzlenie negatívnej karmy, ktorú si naviazali ospravedlňovaním vojnových zločinov, výrazne stúpne.

Preto len odvážne do čítania nasledujúcich 15 bodov, ktoré môže byť pre odvážnych účinnou terapiou a záchranou! Poďme na to!…:

1.

Ozbrojený útok zo strany Ruskej federácie na Ukrajinu nie je vecou názoru, ale faktov a práva.

O tom ako Rusko porušuje medzinárodné právo a 12 dohôd ku ktorým sa zaviazalo podrobne tu: https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2023/05/19/rusko-nezautocilo-ani-len-na-ukrajinu-no-aj-tak-ho-nato-napadlo-a-co-na-to-medzinarodne-pravo/

Poďme ale ešte k jednej veci, k ďalšiemu porušeniu medzinárodného práva zo strany Ruska: 

Uznanie Doneckej ľudovej republiky“ a „Luhanskej ľudovej republiky“ Ruskou federáciou.

Toto uznanie je v jasnom rozpore s medzinárodným právom a konkrétne s právom na sebaurčenie

Ukrajina je nezávislý štát, ktorého územná celistvosť, ako aj suverenita je uznaná naprieč medzinárodným priestorom. Charta OSN v čl. 1 ods. 2 vymedzuje princíp sebaurčenia národov, v súčasnosti možno hovoriť už o práve na sebaurčenie národov. Rozlišujeme internú a externú rovinu tohto práva. Pre účely textu je relevantná práve externá forma, ktorá sa spája so secesiou resp. odtrhnutím sa od územia suverénneho štátu a vytvorením vlastného štátu. Vychádzajúc z čl. 1 ods. 2 Charty OSN, externé právo na sebaurčenie si môžu uplatniť len národy.

Menšiny nemajú externé právo na sebaurčenie. Nemôžu sa odtrhnúť od materského štátu a vytvoriť si vlastný štát, takéto právo majú v zmysle čl. 1 ods. 2 Charty OSN len národy. Čo však v prípade, ak by určitá menšina bola utláčaná materským štátom?

V tejto súvislosti možno spomenúť spor o Alandské ostrovy z roku 1920. Alandy boli celé storočia súčasťou Švédska, ktoré ich však po prehranej vojne v roku 1809 prenechalo spolu s Fínskom Rusku. V roku 1917, Fínsko získalo nezávislosť. Švédski obyvatelia súostrovia, ktorí tvorili približne 97 % celkového obyvateľstva  ostrova, požadovali pripojenie ku Švédsku. Spor medzi Švédskom a Fínskom o ostrovy napokon prerokovala Spoločnosť národov, predchodca OSN. V Správe Komisie Spravodajcov sa opäť zdôraznila stabilita a teritoriálna integrita štátu, ktorá musí prevážiť nad túžbou menšín odčleniť sa od materského štátu. V správe sa však uvádza aj to, že v prípade ak štát utláča alebo prenasleduje menšiny na svojom území, v tom prípade odčlenenie od materského štátu možno uznať ako krajné riešenie. Utláčanie zo strany Fínov voči obyvateľom ostrova sa však nepotvrdilo. Ostrovy sú autonómnou oblasťou Fínska. (Pozri na: Report of the Commission of Rapporteurs on the Aaland Islands Question, League of Nations, 1921 (B7.21/68/106).

Prijatím Charty OSN v roku 1945, došlo k zakotveniu princípu sebaurčenia národov. Závery zo sporu o Alandské ostrovy, a teda že menšiny si môžu uplatniť externé právo na sebaurčenie a odtrhnúť sa od materského štátu v prípade, ak sú utláčané zo strany štátu, nemožno považovať ako medzinárodne uznané.

Nie je však práve Kosovo príkladom, kedy si menšina uplatnila externé právo na sebaurčenie a odtrhla sa od materského štátu?

Kosovskí Albánci skutočne predstavovali menšinu na území Srbska, ktorá bola utláčaná materským štátom. (Pozri na: Commission on Human Rights, Report on the Fifty-Fifth Session, Supplements No. 3, E/CN.4/1999/167, Situation of human rights in Kosovo, 1999 alebo na  https://www.icj-cij.org/public/files/case-related/141/141-20091208-ORA-01-00-BI.pdf). Medzinárodný súdny dvor v Haagu, súd v rámci štruktúry OSN, v poradnom posudku neuviedol, či majú menšiny externé právo na sebaurčenie v prípade útlaku zo strany materského štátu. Ide teda o prípad osobitného druhu, pričom v súčasnosti nezávislosť Kosova uznalo 98 z 193 členských štátov OSN. Ruská federácia dodnes neuznala jeho nezávislosť. Paradoxne, nič jej však nebránilo v uznaní nezávislosti samozvaných republík.

Ak by menšiny aj mali medzinárodne akceptované právo odčleniť sa, v prípade útlaku zo strany materského štátu, takúto teóriu by nebolo možné aplikovať na ruskú menšinu na východe Ukrajiny resp. dve neuznané republiky, vzhľadom k tomu, že tvrdenia Ruskej federácie o genocíde alebo utláčaní ruskej menšiny na Ukrajine nie sú potvrdené monitorovacími mechanizmami pôsobiacimi na území. Špeciálna monitorovacia misia OBSE, (členské štáty OBSE sú Ukrajina, ale aj Ruská federácia), má úplný prístup do vládou kontrolovaných oblastí Ukrajiny a nikdy nevyhlásila nič, čo by sa len vzdialene podobalo obvineniam prezidenta Ruskej federácie. (Verejne dostupné správy si možno prečítať na: https://www.osce.org/ukraine-smm/reports). Navyše Ukrajina podala sťažnosť proti Ruskej federácii na Medzinárodný súdny dvor v Haagu vo veci zneužitia pojmu genocída na účely odôvodnenia jej agresie voči Ukrajine. 16. marca 2022, Medzinárodný súdny dvor vydal predbežné opatrenie, v ktorom vyzval Ruskú federáciu okamžite zastaviť vojenskú operáciu, ktorú začala 24. februára 2022 na území Ukrajiny. (Pozri na: https://www.icj-cij.org/public/files/case-related/182/182-20220316-ORD-01-00-EN.pdf)

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno skonštatovať, že ruská menšina na východe Ukrajiny nemá externé právo na sebaurčenie, a teda sa nemohla odčleniť od materského štátu, Ukrajiny a vytvoriť si vlastné štáty. Ich uznanie Ruskou federáciou predstavuje zásah do teritoriálnej integrity suverénneho štátu. Keďže samozvaná „Donecká ľudová republika“ a samozvaná „Luhanská ľudová republika“ nie sú štáty v zmysle medzinárodného práva, Ruská federácia nemohla aplikovať kolektívne právo na sebaobranu podľa čl. 51 Charty OSN, a teda konanie Ruskej federácie voči Ukrajine nemožno odôvodniť žiadosťou o pomoc alebo nejakou dohodou o vzájomnom priateľstve zo strany napadnutých „štátov,“ keďže štátmi nie sú. Skutočnosť, že ich uznala Ruská federácia z nich štáty nerobí.

K tomuto na záver…:

Rozličným názorom k ozbrojenému útoku na Ukrajinu zo strany Ruskej federácie sa nedá celkom vyhnúť, najmä nie v online priestore. Väčšinou ide však len o donekonečna opakujúce sa vágne vety, bez hĺbky, bez zdrojov. Ich autori vystupujú ako odborníci v každej oblasti či už spoločenskej, medicínskej alebo právnej. Online diskusie zakončujú väčšinou rovnako vágnymi vetami ako napr., ,,ani lístok bez vetra sa nepohne“, ,,čas ukáže pravdu“ alebo ,,ja mám svoj názor, ty svoj a oni svoj“. Lenže ozbrojený útok zo strany Ruskej federácie na Ukrajinu nie je vecou názoru, ale faktov a práva.

Zdroj: https://blog.sme.sk/preludskeprava/nezaradene/preco-ozbrojeny-utok-na-ukrajinu-zo-strany-ruskej-federacie-nie-je-vecou-nazoru

2.

Ruský novinár opísal realitu: Putin skutočne verí, že je Mesiášom

Putin dokázal neúnavnou propagandou vybudovať neskutočne cynickú spoločnosť, ktorá má trpiteľský komplex. Cez média presvedčil ľudí, že demokraciu vymyslel Západ, aby mohol ovládať ľudí.

Ľuďom nevadí, že zaútočili na Gruzínsko, veď Amerika zaútočila na Irak… 

Veľká časť obyvateľstva si myslí, že sú obete. Obete Západu, kapitalizmu, Gorbačova, Jeľcina, slobodomurárov či CIA

Títo ľudia žili v krajine, ktorá si zakladala na vymývaní mozgov. Je len 30 rokov od rozpadu Sovietskeho zväzu. Veľa Rusov nevie, čo je to Ukrajina. Veď mnohí z nich neboli ani v Moskve. A potom je veľmi jednoduché ľudí presvedčiť, že na Ukrajine sú nacisti…

Zdroj: https://www.startitup.sk/rusky-novinar-pre-startitup-opisal-realitu/

3.

K projevu prezidenta Putina 9. května 2022

1. 05. 2022

Putin: „Rusko vyzvalo Západ k upřímnému dialogu, k hledání rozumných, kompromisních řešení, k vzájemnému zohledňování zájmů toho druhého.“

Vyzvat mohlo, ale jsou to jen slova. Kdy ale Kreml reálně zohlednil zájmy někoho jiného? A kdy je naopak nezohlednil? Jaký je poměr mezi jedním a druhým?

A dále: „Probíhaly otevřené přípravy na další trestnou operaci na Donbasu, na invazi do našich historických zemí, včetně Krymu.“ I kdyby Ukrajina chtěla vojensky zasáhnout na Donbasu, měla na to plné právo, neboť by tím řešila separatistický problém na svém vlastním území. Zde připomeňme, že když v 90. letech minulého století usilovali o nezávislost na Rusku Čečenci (republika Ičkerie – na teritoriu Ruské federace), utopili ji Rusové v krvi.

Co je dovoleno Kremlu, není zjevně dovoleno nikomu jinému – a už vůbec ne Kyjevu.

Putin hovořil o (chystané) ukrajinské invazi „do historických zemí“ Ruské federace „Krymu“. Opět lež. V reálných politických vztazích mezi státy se nehraje na historická území, ale na mezinárodně uznané hranice, které jsou vzájemně respektovány. Platí to jak pro Donbas, tak pro Krym, ruským režimem Ukrajincům rafinovaně ukradený.

Kremelský šéf pak předestřel všem, kdo jsou ochotni mu věřit, svoji pohádku o tom, proč jeho armáda vpadla na Ukrajinu. Západ v čele s USA vytvořily svými vojenskými aktivitami, přímo u hranic Ruska, „absolutně nepřijatelnou hrozbu“, přičemž „vše nasvědčovalo tomu, že střet s neonacisty a banderovci bude nevyhnutelný“. A protože „nebezpečí rostlo každým dnem“, bylo nutné přistoupit k „vynucenému, včasnému a jedinému správnému rozhodnutí“.

Putin doslova řekl, že „Rusko preventivně odmítlo agresi“. Poněkud to připomíná slovník sovětské propagandy. Když Sověti v roce 1983 sestřelili jihokorejský Boeing 747 na lince New York – Anchorage – Soul, dozvěděli jsme se, že „let byl zastaven“.

Podstatné a současně děsivé na tom všem je potvrzení toho, že naděje na dosažení férového mírového urovnání v současném konfliktu je kvůli postojům a uvažovaní současného ruského vedení menší než malá. Jako kvůli postojům a uvažování palestinských Arabů není šance na uzavření míru mezi nimi a Izraelem.

Zdroj: https://blog.idnes.cz/lubomirstejskal

4.

Taky vás rozčiluje vzteklý Zelenskyj?

1. 6. 2022

Předseda maďarského parlamentu se nám rozčílil. Co si to jako ten Zelenskyj dovoluje křičet a dokonce jsme slyšeli , že má ukrajinský prezident zřejmě nějaký psychický problém.

Zelenského psychický problém se asi jmenuje Putin a jeho slavná Ruská armáda a taky spálená ukrajinská země, hromady mrtvol ve společných hrobech, ztýrané a zmučené oběti masakrů v Buče, desetitisíce ztracených lidí Mariupolu, znásilnéné ženské od babiček po školačky, rozkradené a rozmlácené domovy miliónů lidí a taky stotisíce Ukrajinců odvlečených někam do ruských prdelí na Sibiři a miliony uprchlých ze svých domovů.

A taky je asi Zelenského problém evropská hluchota a neochota efektivně pomoct.

Speciálně sousedi Maďaři momentálně ponořeni do Putinovy zadnice až po kotníky svých polobotek, kteří nedovolí přes území Maďarska dokonce ani přelétnout letadlům s pomocí pro Ukrajinskou armádu a sami bojujícím Ukrajincům nedali ani jeden plný zásobník do samopalu.

Zřejmě jsou přesvědčeni, že jich se ruská agrese netýká, že ti kteří před Ruskem poníženě klečí, musí být za odměnu ušetřeni. To jste to dopracovali milí Maďaři a to jste kdysi zkoušeli proti ruskému agresorovi povstat k ozbrojenému odporu. To se musí vaši dědové vrtět v hrobech jak čamrda.

Projev ukrajinského prezidenta je mnohdy neortodoxní. Mnohdy naléhavý, mnohdy burcující, mnohdy naštvaný. Osobně se mu nedivím, že řve. Řve totiž o život. O život své země, svého národa, své Ukrajiny.

A mezi námi, mnohem raději budu poslouchat řvaní ukrajinského lva než ňafkání Putinova slizského pudlíka Viktora Orbána.

Zdroj: https://vlkdavid.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=788035

5.

Vojnový reportér na Ukrajine: Na Donbase o žiadnej genocíde nevedia, celá je fake a vymyslená.

K bájnej „genocíde na Donbase” podrobne tu: https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2023/05/23/bajna-genocida-na-donbase-je-len-z-nacistickej-propagandy-ukradnutou-zamienkou-nie-skutocnym-dovodom-invazie-na-ukrajinu/

Z reportáže vojnového reportéra vyberám nasledovné:

Aký to rozdiel oproti zbabelému Putinovi:

… Keď Rusko napadlo Ukrajinu, bol som si bol istý a hlavne podľa správ tých ľudí, ktorí tam priamo bojovali, že Ukrajina bude do troch dní stratená. Stalo sa to, tuším, vo štvrtok a už v sobotu navrhli západné tajné služby Zelenskému, aby sa evakuoval, pretože Kyjev padne.

Zelenský na to povedal: „Nie, ja tu zostanem, ja nepotrebujem evakuovať, ja potrebujem zbrane.“ 

To je taktiež niečo, čo okrem vojakov, zachránilo Ukrajinu. Som presvedčený, že keby on ako hlava štátu a veliteľ utiekol, tak by sa zrútila aj celá ukrajinská obrana, lebo ten prezident je takým príkladom a keď ten zlyhá, utečie, ako napríklad predtým proruský prezident Janukovyč, tak bojová morálka Ukrajincov by určite tak nevyzerala.

Nech to dopadne akokoľvek, už v istom dôležitom zmysle Ukrajina vyhrala, a to tak, že sa jej podarilo zamedziť masívnej invázii, následne sa jej podarilo oslobodiť veľkú časť svojho územia a získala si pozornosť celého západného sveta, taktiež ukázať problémy, aké mala posledných 30 rokov s Ruskom a to nie je len Ukrajina, taktiež Gruzínsko, vlastne väčšina štátov, ktoré sa Rusku nepodvolia.

Zdroj: https://www.startitup.sk/vojnovy-reporter-tomas-forro/

6.

Tým všetkým, ktorí básnia o akejsi dohodnutej demarkačnej línii medzi Ukrajinou a Ruskom:

Asi máte na mysli štátnu hranicu Ukrajiny. Keby tomu bolo inak, tak svet by legitimizoval zločinné jednanie agresora. Bol by to precedens nielen pre agresívne Rusko, ale pre každého ďalšieho maniaka – Napadnúť cudziu krajinu, vyhrýzť si z nej niekoľko desiatok  kilometrov a potom milostivo dohodnúť demarkačnú líniu. To by sa vám páčilo, čo?! Dezoláti!

7.

Je zajímavé, že Rusko nezakročilo proti Ukrajine ihned v roce 2008,

kdy NATO připustilo možnost rozšíření o Ukrajinu a Gruzii), ale až v roce 2014 (v době, kdy dala Ukrajina najevo, že by chtěla vstoupit do EU.

Je snad EU útočný vojenský pakt? Nikoli.

Největším proviněním Ukrajinců totiž nebylo to, že by chtěli žít pod ochranným deštníkem NATO, ale to, že by se snad (vlivem členství v EU a dodržováním demokratických pravidel) mohli mít lépe než „bratrský národ ruský„. To byl ten pravý důvod pro agresi jak v roce 2014 tak i v roce 2022. Vždyť by se (vzhledem k blízkosti a často i příbuzenských vztahů mezi Rusi a Ukrajinci) mohli ruští občané začít ptát, proč se mají Ukrajinci lépe než Rusové? – A to se neodpouští! Vždyť by to přece mohlo ohrozit faktickou vládnoucí mafii v Kremlu!

Jan Svatek.

Zdroj: https://blog.idnes.cz/hannig/zastavte-to-silenstvi.Bg22060308/diskuse/2

8.

Za kritiku vojny proti Ukrajine dostal 7 rokov väzenia; akoby spáchal násilný zločin.

Šesťdesiatročný Alexej Gorinov čakal odhodlane na verdikt v súdnej sieni a v ruke držal malý transparent. Zamestnanci súdu sa ho márne snažil zakryť pred zrakmi novinárov.

Sedem rokov za kritiku vojny

Do problémov sa Gorinov dostal po tom, čo na verejnom zasadaní pred kolegami odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu a nazval ju vojnou.

To je podľa novej cenzúry, ktorá sa zaviedla krátko po ruskej invázii na Ukrajinu 24. februára, zakázané ako „šírenie falošných správ o ruskej armáde”. Tým, ktorí majú na vojnu na Ukrajine iný názor ako oficiálna propaganda, hrozí podľa nového paragrafu trestného zákonníka až 15 rokov väzenia.

Aj z toho dôvodu nakoniec museli z Ruska do exilu odísť novinári z denníka Novaja Gazeta či televízie TV Dožď. Ako však ukazuje prípad mestského poslanca z Moskvy, snaha o umlčanie akejkoľvek kritiky Putinovej vojny sa netýka len novinárov.

Alexej Gorinov dostal minulý piatok sedem rokov a stal sa prvou obeťou novej legislatívy o „vojnových fejkoch“. Zároveň je prvým odsúdeným predstaviteľom opozície, ktorý bol zvolený v lokálnych voľbách.

„Úmyselne spáchal zločin, hoci vedel, že ide o verejné ohrozenie, ktoré môže medzi občanmi vyvolať obavy a úzkosť,“ zacitovala z rozsudku Novaja Gazeta vo svojej novej, už v Európe vydávanej edícii.

Akými slovami sa Gorinov previnil?

Na schôdzi verejného zastupiteľstva nazval udalosti na Ukrajine vojnou. Ruská propaganda o nej hovorí iba ako o „špeciálnej operácii“. Gorinov sa tiež rozhovoril o tom, že vo vojne zomierajú deti, a odsúdil ju. Navrhol, aby sa zasadanie začalo chvíľkou ticha za obete vojny na Ukrajine.

 „Teraz platí len kremeľská téza, že Rusko bolo k špeciálnej operácii prinútené, že Amerika zatiahla Rusko do tejto vojny, čím zničila súčasný svetový poriadok, a že zničenie ‚anglosaského svetového poriadku‘ je ‚historickou misiou Ruska‘,“ povedala Denníku N ruská expertka na dezinformácie a investigatívna novinárka Ksenia Kirillova.

Kremeľskí propagandisti podľa nej tvrdia, že nie sú vo vojne s Ukrajinou, ale s NATO, a zároveň vo svojich programových článkoch píšu, že „takmer celý ukrajinský národ je nakazený nacizmom“. Preto vraj musí prejsť „totálnou deukrajinizáciou a úplným preformátovaním národnej identity“.

V Rusku už nevychádzajú noviny a nevysiela televízia, ktoré by sa k vojne stavali kriticky. Ešte pred vojnou, ktorá sa začala 24. februára, bola väčšina z kritických médií označená za zahraničných agentov a postupne museli z krajiny odísť alebo doma čeliť trestným stíhaniam.

To, že Rusko proti Ukrajine vedie vojnu a v krajine sa to nesmie otvorene povedať, podľa Kirillovej nevyvoláva v mysliach obyčajných Rusov nesúlad. Aj preto je štátna propaganda a stupňujúca sa cenzúra médií a internetu taká úspešná.

Podľa posledného prieskumu verejnej mienky podporovalo Putina v júni 83 percent opýtaných. Naopak, ľudí, ako je Gorinov, ktorý na súde vytiahol A4 s nápisom Som proti vojne, je v Rusku veľmi málo.

„Podľa sociológov majú ľudské bytosti silnú psychologickú potrebu vyhýbať sa nepríjemným skutočnostiam. Rusi sa snažia sami seba presvedčiť o správnosti a nevyhnutnosti ešte väčších obmedzení, zákazov a deprivácií. V tomto prípade sa Rusi snažia uistiť sami seba, že ďalší zásah do normálneho života bol nevyhnutný, správny a podniknutý pre ich vlastné dobro. Na tento účel si ľudia vyberajú z mnohých vysvetlení, ktoré im ponúka propaganda, to najvhodnejšie, pričom sa nestarajú o ich hodnovernosť a na ostatné bezpečne zabúdajú,“ vysvetľuje Kirillová.

Tento fenomén, keď Rusi radšej veria propagande, nazýva samovražedným konformizmom. „Minimálne posledných osem rokov žijú Rusi v iluzórnom svete vytvorenom propagandou a ten zahŕňa oveľa viac než len príbehy o ‚ukrajinských fašistoch‘ a ‚genocíde po rusky hovoriacich‘,“ vraví Kirillová.

V tom svete Západ nenávidí Rusko už pre samotný fakt jeho existencie, sníva o jeho zničení a svoj cieľ bude sledovať bez ohľadu na správanie Kremľa. „Všetky činy Ukrajiny alebo Západu sú vytrhnuté z kontextu a prezentujú sa ako ilustrácia ‚globálneho stretu civilizácií‘ – vojny, ktorá sa musí viesť dovtedy, kým nebude nepriateľ úplne zničený. Väčšina Rusov tak začína prijímať zaberanie iných krajín a hrozby zničenia sveta v jadrovej vojne ako normu a prestáva sa zamýšľať nad ich nenormálnosťou,“ dodáva ruská expertka.

Záverečný protivojnový prejav poslanca Gorinova

Gorinov počas svojho záverečného slova na súde svoje slová neodvolal. Naopak, využil ho ako príležitosť na protivojnový prejav a odsúdenie cenzúry, ktorá de facto zakazuje Rusom prejavovať vlastný názor.

„Som o tom presvedčený, vojna je najrýchlejším prostriedkom dehumanizácie. Keď sa zotrie hranica medzi dobrom a zlom. Vždy je to smrť, neprijímam ju a odmietam ju. To ma naučila naša minulosť. A pravdepodobne nielen ja. Domnievam sa, že Rusko vyčerpalo svoj limit vojen už v 20. storočí. Ale naša súčasnosť je Buča, Irpiň, Hostomeľ. Hovoria vám tieto mená niečo? Pre vás je to obvinenie! Pýtajte sa a nehovorte, že ste o ničom nevedeli,“ povedal Gorinov s odkazom na ukrajinské mestá, po ktorých ruskí vojaci po ústupe z Kyjivskej oblasti nechali skazu a podozrenia z množstva vojnových zločinov.

Aktivistka za ľudské práva Maryna Litvinovičová označila verdikt za demonštratívny, ktorý má predovšetkým „zastrašiť poslancov, úradníkov – kohokoľvek. Preto sa v rozsudku uvádza, že Gorin bol poslancom. Aj najnižší predstaviteľ orgánov musí teraz pochopiť, že proti ‚špeciálnej operácii‘ sa nesmú vysloviť žiadne slová, inak to bude mať za následok exemplárny trest sedem rokov väzenia,“ povedala aktivistka pre portál RTVI.

Podľa politickej analytičky Taťjany Stanovajovej, ktorú cituje ruská služba BBC, je rozsudok „krutým varovaním pre všetkých disidentov: Ak spojíte protivojnovú rétoriku s politickou činnosťou, pôjdete všetci na dlhý čas do väzenia“.

Spolu s Gorinovom je stíhaná v neprítomnosti aj Gorinova kolegyňa Jelena Kotenočkinová, ktorá opustila Rusko.

Ako napísal ruský Insider, Gorinov pritom nie je jediným poslancom, ktorý sa otvorene postavil proti vojne na Ukrajine. Poslanec z Primorského kraja Leonid Vasjukevič vyzval so skupinou komunistických poslancov Putina, aby zastavil „vojenskú operáciu“ na Ukrajine a stiahol odtiaľ vojská.

Podpísať ju mali ďalší traja poslanci. Chvíľu sa záznam jeho prejavu šíril na Telegrame, no potom ho podľa serveru Insider všetky kanály vymazali.

„Môj otec sa vrátil z druhej svetovej vojny ako invalid. Rovnako aj jeho brat,“ povedal Gorinov. Rozhovoril sa, ako si pamätal na Moskvu v 60. rokoch: plnú veteránov bez rúk, bez nôh a slepých.

„Aj v našom dome ich bolo dosť. Vyrastal som medzi nimi. Tí, ktorí túto vojnu prežili, boli na príbehy o nej skúpejší. Keď som vyrástol, pochopil som prečo. Pretože vojna ako taká, ako ľudská činnosť bez ohľadu na synonymum pre tú najnovšiu, je najodpornejšia a najšpinavšia vec,“ vyhlásil Gorinov na súde.

„Rusko už päť mesiacov vedie vojenské operácie na území susedného štátu a hanblivo ich nazýva ‚špeciálnou vojenskou operáciou‘. Je nám prisľúbené víťazstvo a sláva. Prečo potom toľko mojich spoluobčanov pociťuje hanbu a vinu?”

„Prečo mnohí opustili Rusko a pokračujú v tom? A prečo má naša krajina zrazu toľko nepriateľov? Je možné, že s nami nie je niečo v poriadku? Premýšľajme o tom! Dajte nám príležitosť aspoň diskutovať o tom, čo sa deje. Výmena názorov. Je to predsa naše ústavné právo! V skutočnosti som to urobil. Na zasadnutí mestskej rady som vyjadril svoj názor,“ povedal odsúdený poslanec s tým, že ho podporila väčšina prítomných.

Povedal tiež, že počas takzvaného stalinského teroru jeho starého otca obvinili, že vyzýval na zvrhnutie sovietskeho systému, na ktorého vzniku sa priamo podieľal. „Môj starý otec sa dožil úplnej rehabilitácie o pol storočia neskôr. Dúfam, že moja rehabilitácia bude trvať oveľa kratšie,“ dodal a opísal absurdnosť svojho prípadu.

Deväť vyšetrovateľov a protestný list právnikov

Jeho prípadu sa venoval vyšetrovací tím deviatich vyšetrovateľov, z ktorých šiesti boli podľa jeho slov „vyšetrovatelia závažných prípadov“.

„Piati experti boli lingvisti a psychológovia. Pátrali v mojej mysli a snažili sa zistiť, čo sa skutočne skrýva za mojím názorom, ktorý som vyjadril kolegom-poslancom k jednej z otázok programu. Aký bol môj tajný význam a skryté posolstvo? Aký bol skutočný význam mojich fráz? Začali sa dve 120-stranové skúmania…”

Pripomenul, že článok 29 Ústavy Ruskej federácie zaručuje každému slobodu myslenia a prejavu – ak nejde o propagandu nenávisti, nepriateľstva a nadradenosti.

Aj jeho obhajoba, ako píše Novaja Gazeta Evropa, navrhla súdu „civilizované východisko” z tohto prípadu. Vyzvali sudcov, aby preverili súlad novej legislatívy s ústavou a obrátili sa na Ústavný súd Ruskej federácie.

Proti verdiktu sa po vynesení rozsudku vyslovila v protestnom liste aj skupina právnikov. „V Ruskej federácii má každý právo slobodne myslieť, získavať informácie z akéhokoľvek zdroja, vyjadrovať svoj názor a šíriť akékoľvek informácie bez obáv z prenasledovania zo strany kohokoľvek, predovšetkým zo strany štátu,“ napísali.

„Sudca a prokurátor si však vybrali inú cestu, pretože mať iný názor ako Ministerstvo obrany Ruskej federácie je strašné zverstvo, za ktoré sa teraz udeľujú reálne tresty ako za násilný trestný čin,“ napísal Andrej Karev v komentári pre Novoju Gazetu.

Gorinov sa podľa neho počas celého procesu snažil brať všetko s humorom a dokonca sa mu podarilo rozveseliť publikum a svoju manželku, čo podráždilo vykonávateľov súdnej moci. „Absolvoval som rôzne lekárske vyšetrenia, ak je niečo v poriadku, tak môj mozog. V šachu porážam každého,“ citoval Gorinovovo vtipkovanie počas prestávky.

V záverečnej reči hovoril aj o tom, ako bol v dňoch štátneho prevratu v auguste 1991 rovnako poslancom. A spolu s ďalšími bránil budovu Bieleho domu, budovu Najvyššieho sovietu republiky. „Bránili sme našu budúcnosť. Naše právo žiť slobodne – a to znamenalo slobodne hovoriť, vyjadrovať svoje myšlienky, zhromažďovať a zdieľať informácie.”

Keby mu niekto v auguste 1991 povedal, že ho raz budú súdiť za jeho názory, neveril by mu.

„Príčiny tohto smutného výsledku, ku ktorému naša spoločnosť dospela, si budú vyžadovať dôsledný výskum a zamyslenie historikov. Nebude to ľahké, ale budeme si musieť priznať, že vojna je vojna. Budeme musieť rehabilitovať obete a súdiť páchateľov. Budeme musieť obnoviť dobré meno nášho národa a našej krajiny,“ uzavrel svoju reč so želaním, že by sa v budúcnosti rád stal veľvyslancom Ruska na Ukrajine.

Oheň horí, vietor fúka, voda je mokrá

Gorinova advokátka je presvedčená, že jej klient mal byť oslobodený, pretože nešíril „vedome nepravdivé informácie“, ale len vyjadril svoj názor.

„Môj klient je nútený na základe noviel trestného poriadku vysvetľovať, že oheň horí, vietor fúka, voda je mokrá, ľad je studený a človek, ktorý sa 24. februára zobudil, mohol zažiť emóciu a zvolať: ‚Bože môj, čo sa to preboha deje!‘ citovala ju Novaja Gazeta.

Rovnako ako štát nešetrí na „špeciálnej operácii“, nešetrí podľa Novoj Gazety ani Vyšetrovací výbor (ruská obdoba FBI): Gorinovov prípad viedol tím deviatich vyšetrovateľov, na súdnych expertízach sa podieľalo päť lingvistov a psychológov. Ďalších 55 podobných prípadov je na ceste vrátane Vladimíra Kara-Murzu (ktorého v Rusku tiež uznali za „zahraničného agenta“) a Dmitrija Talantova, predsedu komory advokátov Udmurtskej republiky.

„Aritmetika naznačuje, že len na ich vybavenie bude potrebných 495 vyšetrovateľov,“ napísal novinár a vyštudovaný právnik Leonid Nikitinskij.

Skupina právnikov je vo svojom protestnom liste presvedčená, že článok 207 ods. 3 o „hanobení ruskej armády” bude mať zničujúci vplyv na ochotu občanov analyzovať a šíriť iné informácie ako tie, ktoré sú oficiálne schválené. „Prakticky vylučuje diskusiu o témach verejného záujmu a znižuje verejnú kontrolu nad činnosťou orgánov verejnej moci, čo podkopáva demokratický charakter ruského štátu,” napísali.

„Ak má štát v úmysle chrániť svojich občanov pred dezinformáciami, jediným prostriedkom, ktorý má z hľadiska ústavy k dispozícii, je zabezpečiť množstvo a rozmanitosť informačných zdrojov, včasnosť prenosu informácií a otvorený dialóg s verejnosťou.”

Zdroj: https://dennikn.sk/2929360/pripad-ruskeho-obcana-gorinova-vojnu-na-ukrajine-nazval-vojnou-dostal-sedem-rokov-vazeni

9.

Putin se přirovnal k Petru Velikému. I naším údělem je navracet.

1. června 2022

Údělem současného ruského vedení je navracet území a upevňovat moc, prohlásil podle stanice BBC prezident Vladimir Putin. Šéf Kremlu tato slova pronesl u příležitosti 350. výročí od narození cara Petra Velikého. Ukrajinu, kde na konci února rozpoutal válku, ale Putin v tomto kontextu nepřipomněl.

„Petr Veliký vedl 21 let severní válku. Mohlo by se zdát, že se během ní snažil něco násilně odtrhnout od Švédska. Ale on nic neodtrhával, on to navracel,“ řekl Putin.

„Soudě podle všeho je i naším údělem navracet a upevňovat,“ poznamenal ruský prezident.

Zdroj: https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/putin-moskva-petr-veliky-rusko-ukrajina.A220609_212856_zahranicni_pukk

„Tak konečne to Putin povedal naplno – že nikdy nešlo o žiadnych údajných „nacistov“, alebo o „ochranu ruskojazyčného obyvateľstva“, dovodom agresie nie je, a nikdy nebolo nič iné, len primitívne rozširovanie ruského územia. Ruská imperiálna rozpínavosť. Tak ako v 18. storočí, tak aj teraz. Putin sa totiž to zhliadol v Petrovi Veľkom. Je otázne, nakoľko je to megalomanské ego, a nakoľko už duševná porucha.

Tí bystrejší to tvrdili od začiatku, tí slaboduchejší ešte aj dnes opakujú ruské propagandistické žvásty o tom, ako Putinovi záleží na Rusoch na Donbase a ako ich „chráni“. Iste, tak mu záleží na všetkých Rusoch, že ich posiela na smrť. A mestá, aj na tom Donbase, takmer zrovnáva so zemou.

Ale, som si istá, že s Putinfans to ani teraz nehne. Napriek tomu, že im ich vodca svoj zámer formuluje celkom jasne a presne. On totiž nelúpi cudzie územie, on ich „navracia“. Asi tak, ako naši politici nekradli peniaze, len ich „odkláňali“.

Zdroj: https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/putin-moskva-petr-veliky-rusko-ukrajina.A220609_212856_zahranicni_pukk

10.

Komunisti

po vojne ukradli Československú republiku v stave, kedy bola na úrovni Rakúska a Fínska, výkonnejšia než Taliansko. Nasledovalo 40 rokov komunistického šafárenia. Iste, bol tu viditeľný pokrok! Zlepšili sme sa takmer dvojnásobne, oproti roku 1938. Lenže za ten čas, stratený komunistickým experimentom, nás Taliansko predbehlo päťnásobne, Rakúsko šesťnásobne a Fínsko až osemnásobne. Kvôli komunistom sme prišli o dobu povojnového hospodárskeho zázraku, a túto stratu už tak ľahko nedobehneme. (Keďže sa na sociálnych sieťach začal opticky zvyšovať počet ľudí, ktorí považujú komunizmus nie za zdroj našich problémov, ale za „staré dobré časy“, tak treba pripomínať základné učivo.)

Zdroj: Hardt, John Pearce; Kaufman, Richard F. (1995), East-Central European Economies in Transition, M.E. Sharpe, ISBN 1-56324-612-0.

11.

Co se děje v Putinem okupovaném Chersonu

1. 8. 2022

Toto je svědectví Davida Patrikarakose, které vydal list Daily Mail:

Nad okupovaným ukrajinským městem Cherson se vznáší oblak hustého dýmu. Jeho zápach je důkazem ruských válečných zločinů, jejichž rozsah je téměř příliš odporný na to, abychom o nich vůbec uvažovali.

Kouř pochází z mobilních spaloven, které jsou v provozu dnem i nocí. Paranoidní vojáci Vladimira Putina spalují mrtvoly ukrajinských občanů, kteří byli mučeni a zavražděni kvůli podezření, že pomáhali odboji.

A likvidují i mrtvoly  svých vlastních kamarádů – jsou jich stovky. Rusové jsou zabíjeni neustálými útoky  ukrajinských střel z dělostřeleckých postavení v okolí města a vysoce organizovanými, tajnými jednotkami bojovníků za svobodu.

Zabíjejí je i bandy mladíků ozbrojených noži, kteří se vrhají na opilé Rusy a bodají je.

Říkají, že mnozí z ruských vojáků jsou neustále opilí.

Zbraně, munice, výstroj a dokonce i potraviny jsou pro Putinovu bloudící armádu nedostatkovým zbožím – ale vodka je vždy k dispozici v hojném množství.

Tito vojáci jsou shromažďováni z nejchudších oblastí Putinova impéria, daleko od Petrohradu a Moskvy. Nikdo v hlavních městech nechce, aby jeho synové byli posláni na jatka na okupovaném území.

Místo toho se často nabízejí úplatky ve venkovských okresech, kde se podmínky jen málo liší od světa Tolstého rolníků. Mnoho lidí je negramotných a většinou nemají přístup k zahraničnímu zpravodajství. Žijí převážně bez hygienických zařízení, v bídě a nemocech.

Ani tyto rodiny nechtějí posílat své mladé muže do války. Nemohou si však dovolit odmítnout vládní nabídky peněz.

A v důsledku toho jsou muži z těchto regionů považováni Kremlem za kanónenfutr, za životy bez hodnoty. Přesto by jejich návrat do vesnic v pytlích na mrtvoly byl považován za vojenskou ostudu – a také za neopodstatněný výdaj -, a tak jsou jejich ostatky jednoduše páleny. Bezcenní za života, bezcenní po smrti.

Když Rusové poprvé obsadili místa jako Buča u Kyjeva, téměř se ukrajinským občanům omlouvali. Na „speciální vojenské operaci“, o které jim řekli, že brzy skončí, tito mladí muži ve skutečnosti nechtěli být. Svým způsobem byli útočníci až pateticky přátelští.

Ale pak začali umírat jejich kamarádi. A nálada se změnila.

Nyní v Chersonu Rusy pronásledují odstřelovači, přepadávají je a bombardují. Díky dodávkám západních zbraní mají Ozbrojené síly Ukrajiny schopnost působit vážné škody.

Zbraň, které se Rusové nejvíce obávají, je vysoce mobilní dělostřelecký raketový systém M142 (HIMARS), který dodávají Spojené státy a který je schopen odpalovat přívaly raket z korby obrněného nákladního automobilu. Tyto raketomety jsou manévrovatelné a smrtelně přesné, takže je nelze zastavit. Jedním zásahem mohou zničit muniční sklad nebo kolonu tanků.

Mnoho ruských vojáků z venkova, kteří se s tak vyspělou vojenskou technikou nikdy nesetkali, prý je z toho v hrůze: „O HIMARSech mluví skoro jako děti o dracích.“

Ukrajinci této výhody využívají. Poslední zásilka amerických raket HIMARS jim měla vydržet  měsíc. Oni však celou várku odpálili za tři dny – a to s ničivými účinky.

Na opačném konci bojů jsou povstalečtí mladíci, kteří přepadávají Rusy dýkami. Ukrajinská vláda nechce přiznat, že se to děje, možná proto, že to odhaluje, jak zoufalou se stala obrana. Ale Rusové to také nechtějí přiznat, protože se stydí za škody, které tito mladíci způsobují.

Skupiny s noži, někdy hrstka a někdy záškodnická skupina, útočí na Rusy, kde se dá – podřezávají je, bodají je, řežou  jim hrdla, když mají příležitost.

Jejich zuřivost odráží nenávist obyčejných Ukrajinců vůči okupantům. Putinovo pokračující předstírání, že lidé v pobřežních městech vítají jeho armádu jako osvoboditele, nemůže být dále od pravdy.
Na začátku války, loni v únoru, někteří starší Ukrajinci s  nostalgií po Sovětském svazu skutečně sympatizovali s ruskou věcí. Ale teď už ne.

Barbarská likvidace Mariupolu ohromila lidi všech věkových kategorií. Bylo to neodpustitelné. Především však  to přesvědčilo Ukrajince, kteří měli pochybnosti, že Kreml se nezastaví před ničím, aby si podmanil jejich zemi – dokonce ani před genocidou.

Některé starší dětichápou něco málo ze složité politiky a historie, která s tím souvisí. Ale všechny vědí, co dělají oddíly opilých Rusů v domech jejich rodičů.

Pod záminkou vykořenění odbojových buněk vojáci vylamují dveře a vtrhávají do bytů lidí  v kteroukoli hodinu. Mučí a znásilňují obyvatele a zabíjejí je. Majetek ničí nebo rabují.

Nejedná se o ojedinělé případy. Děje se to po celém Chersonu – každý den, každou noc. Hněv, který to vyvolává ve všech obyvatelích, včetně těch nejmladších, je hmatatelný.

Když střely vypálené ukrajinskou armádou  zvenčí města zasáhnou obytné čtvrti, lidé se nad tím nepozastavují. Pro některé, pro něž se každodenní zlo stalo nesnesitelným, je smrt v důsledku vedlejších škod cenou, kterou se vyplatí zaplatit.

Zvláštní nenávist je vyhrazena kolaborantům, tedy těm, kteří Rusům pomáhají. Jsou zabíjeni odbojáři, ale ne dříve, než je veřejně vyhlášen jejich rozsudek smrti.

Po městě se roznášejí tajně vytištěné fotokopie letáků. Tváře podezřelých kolaborantů jsou reprodukovány ze zrnitých fotografií a jejich jména jsou odhalena.

Poslední hodiny pro odsouzené musí být naprostou hrůzou. K popravám se používají důmyslné bomby umístěné v autech, které jsou účinné, dramatické a jsou silným důkazem toho, jak dobře vycvičený a organizovaný je odboj.

Poslední várka letáků ukazovala nejen tváře kolaborantů, ale i mapy Chersonu, zdůrazňující postup ukrajinské armády – vyzbrojené raketami „drak“ – ve snaze demoralizovat Rusy a případné zrádce.

Nezasvěceným se může zdát obtížné pochopit, proč by někdo chtěl kolaborovat s hrdlořezskými okupanty tohoto města.

Ale život ve válce není nikdy jednoduchý. Vrchní velení Kremlu nařídilo, že obyvatelé musí mít ruské pasy a doklady, jinak jim hrozí trestní řízení. Aby si udrželi práci, přístup ke zdravotní péči nebo se prostě vyhnuli zatčení, když stojí ve frontě na jídlo na ulici, někteří lidé budou mít pocit, že nemají jinou možnost než se podřídit.

V sousedním městě Mykolajiv, které je stále pod kontrolou Ukrajiny, ruské údery přerušily dodávky vody.

V tomto téměř půlmilionovém městě, velkém jako Liverpool, neteče voda. Ukrajinská vláda naštěstí dokáže posílat cisterny s pitnou vodou a lidé každý den stojí hodiny ve frontách s plastovými lahvemi, aby si vyzvedli svůj příděl.

Britský ministr obrany Ben Wallace již v únoru před invazí varoval, že pálení mrtvol je zřejmě neoficiální politickou strategií Ruska.Britské ministerstvo obrany zveřejnilo záběry mobilního krematoria umístěného na nákladním automobilu, které je schopno „likvidovat“ mrtvoly beze zbytku.

Tyto nákladní automobily vyrábí petrohradská společnost Tourmaline, která na svých internetových stránkách tvrdí, že jsou určeny k likvidaci nebezpečného biologického odpadu.

„Je to velmi mrazivý vedlejší efekt,“ řekl britský ministr obrany Wallace, vnímat, jak Rusové vnímají své jednotky. Být vojákem a vědět, že se za vámi táhnou mobilní krematoria, která vás v případě zabití v bitvě vypaří. To asi říká vše, co potřebujete vědět o ruském režimu.‘

I kdyby spalovny pracovaly 24 hodin denně, možná by se jim nepodařilo zlikvidovat všechny mrtvé. Když Rusové v dubnu ustupovali z města Buča, byl objeven masový hrob se stovkami těl. Mnoho mrtvých mělo svázané ruce za zády a desítky jich byly mučeny.

Ne všechny oběti civilního masakru byly pohřbeny. Vojáci zanechali další stovky mrtvých v ulicích. Fotografie masakru vyvolaly celosvětové pobouření. Ale ani tyto ohavné scény se nemohly srovnávat s následky zničení Mariupolu v březnu. Satelitní snímky ukazovaly zákopy, které mohly skrývat odhadem 9 000 těl. Podle svědků byli mrtví pohřbeni ve vrstvách na ploše o velikosti tří fotbalových hřišť.

Až bude Cherson konečně osvobozen, kdo ví, jaké nové hrůzy odhalíme.

Ať už se to Rusové snaží maskovat jakkoli, jde o masové vraždění civilistů v rozsahu, jaký Evropa od druhé světové války nezažila.

David Patrikarakos je přispívajícím redaktorem časopisu Unherd a autorem knihy War In 140 Characters (Válka ve 140 znacích).

Zdroj v angličtině ZDE

https://blisty.cz/art/109244-uvnitr-mesta-zatracenych-co-se-deje-v-putinem-okupovanem-chersonu.html

12.

Z Kremľa unikli manuály, ako informovať o vojne: Na Ukrajine sú satanisti a Putin je ako stredoveké knieža

1. augusta 2022

Meduza sa rozprávala s dvomi ľuďmi priamo z Kremľa. Tvrdia, že novou výzvou bude vysvetliť, načo je „špeciálna operácia“ vlastne dobrá.

Na Ukrajine je množstvo satanistov a vojakov, ktorí páchajú rituálne vraždy a využívajú deti ako ľudské štíty. Píše sa to v príručkách, ktoré vládnym médiám a politikom poslala ruská prezidentská kancelária.

K týmto manuálom, v ktorých Kremeľ „odporúča“, ako informovať o vojne, sa dostal aj opozičný portál Meduza. Všíma si, že niektoré štátne a prokremeľské portály sa už nimi začali riadiť.

„Špeciálnu operáciu“ na Ukrajine podľa nich vyprovokoval Západ, ktorý chce už storočia Rusko oslabiť, odzbrojiť a napokon kompletne zničiť. Zatiaľ čo v 19. storočí to bol Napoleon a pred osemdesiatimi rokmi nacistická Tretia ríša, dnes vraj má podobné ambície NATO.

To, že je kremeľská propaganda plná lží a manipulácií, neprekvapuje. Uniknuté dokumenty však môžu pomôcť pochopiť, aký typ informácií sa dostáva k bežným ľuďom v Rusku.

Súcit a tolerancia sú vraj kľúčové hodnoty

Mnohé z tvrdení, ktoré chce šíriť ruská prezidentská kancelária, nie sú nové. V dvoch manuáloch, ku ktorým sa dostal kritický portál Meduza, sa však objavuje aj niekoľko nových naratívov.

Kremeľ venuje veľkú pozornosť prirovnávaniu Vladimira Putina k Alexandrovi Nevskému, jednej z najvýznamnejších postáv ruských dejín. Ako napísal v stručnej histórii Ruska Petr Koubský, svoje priezvisko si vyslúžil víťazstvom proti Švédom a nemeckým rytierom pri ústí rieky Neva.

Táto bitka sa uskutočnila v polovici 13. storočia a kremeľská propaganda tvrdí, že sa v mnohom podobá na súčasnú vojnu proti Ukrajine. V príručkách pre provládne médiá tvrdí, že rovnako ako po bitke pri Neve, aj po spustení prebiehajúcej invázie sa ruská spoločnosť zjednotila za silným lídrom.

Rovnako, ako bol Nevský presvedčený o správnosti svojho boja pri Petrohrade, dnešní Rusi vraj chcú „dokončiť prácu svojich starých a prastarých otcov“ a poraziť nacizmus.

Ešte väčší dôraz sa kladie na údajné paralely s inou udalosťou, a to prijatím kresťanstva kniežaťom Vladimirom I. Veľkým z roku 988 v stredovekej Kyjevskej Rusi. Putin sa na tohto panovníka rád odvoláva už dlho, napríklad pred šiestimi rokmi odhalil jeho sochu v Moskve.

Prijatie kresťanstva sa podľa manuálov stalo základom jednoty Ruska. Píše sa v nich, že vďaka nemu hodnoty ako „súcit, láska k blížnemu a tolerancia“ formujú základ jeho spoločnosti.

Moskovský patriarcha Kirill ruského prezidenta označuje za „boží zázrak“ a vojnu od začiatku podporuje.

V manuáloch sa spomína náboženstvo na viacerých miestach, keď vyzdvihuje predovšetkým „boj proti bezbožníkom“. Rusi sa voči nim podľa dokumentov ocitli v opozícii a musia chrániť tradičné hodnoty pre seba a svoje deti. Bezbožníci sú podľa dokumentov sexuálni devianti či vrahovia a práve za bezbožníkov majú médiá označovať aj ukrajinských vojakov. Mnohí z nich vraj „páchajú rituálne vraždy“ či „využívajú ženy a deti ako živý štít“.

Dokumenty vysvetľujú, že pod „kolektívnym Západom“ sa myslí Rád nemeckých rytierov, Švédsko, Poľsko, Napoleonova ríša, nacistická Tretia ríšu a NATO. Tieto entity sa údajne už storočia snažia rozdeliť a zničiť Rusko.

Prečo to robia? Zatiaľ čo v minulosti vraj išlo Západu o ľudské kapacity, dnes sa údajne zaujíma o ruské zdroje. Ruská propaganda tvrdí, že o tie svoje prišiel už pred mnohými storočiami, čo bolo „príčinou kolonializmu a neokolonializmu“.

Manuály však zároveň odporúčajú chváliť súčasnú ruskú administratívu a špeciálne Putina za to, že „nezopakoval chybu z 21. júna 1941, keď na ruskú pôdu vtrhla Tretia ríša“. Šíria naratív, že ak by Rusko nezaútočilo na Ukrajinu, stalo by sa obeťou západnej ofenzívy.

[Pochopte vojnu na Ukrajine vďaka knihám Petra Koubského – Stručné dejiny Ukrajiny. Od Kyjevskej Rusi až k Zelenskému a Stručné dejiny Ruska. Od Zlatej hordy cez napoleona, Stalina až k Putinovi]

Zdroj: https://dennikn.sk/2954408/z-kremla-unikli-manualy-ako-informovat-o-vojne-na-ukrajine-su-satanisti-a-putin-je-ako-stredoveke-knieza/

13.

Alexander Kaduc

… Keď sme okupantov pred tromi desaťročiami vyprevadili, tak sa zdalo, že pamäť národa nedovolí, aby sa situácia zopakovala. Hups! Kultúrna evolúcia sa riadi podobnými pravidlami, ako tá biologická. Prírodný výber nepreferuje najsilnejších, či najmúdrejších (a už vôbec nie najčestnejších DD), ale tých, ktorí sú schopní najlepšie sa prispôsobiť. Takých „prispôsobivcov“ máme v našej politike habadej. Niektorí na vlnu kolaborácie s ruským agresorom nastúpili celkom otvorene a hrajú vabank, lebo im už nič iné nezostáva. Tých zbadáme na prvý pohľad a hoci je ich konanie vlastizradné, tak si mnohí povedia: „Aspoň majú gule!“ Máme tu však aj zákernejších slizniakov, ktorí až otravne často a opakovane menia masky podľa momentálnej nálady voličov. Vrátili sa teda k tomu osvedčenému heslu, ktoré si trochu modifikovali: „Dnes mám svoj názor, ale zajtra s ním už nebudem súhlasiť.“ Druhotriedni karieristi sú veční. Pod ich vedením nás v r. 1968 čakalo 22 rokov stagnácie a úpadku morálky, pretože naša generácia sa prispôsobila heslu: „Mám svoj názor, ale zásadne s ním nesúhlasím“.

14.

Lži ruskej propagandy: Ukrajinská armáda zabila za posledných osem rokov na východnej Ukrajine tisíce civilistov (doplnené o údaje OSN)

Ruské propagandistické bláboly o tisícoch civilných obetí na východnej Ukrajine a cielenom ostreľovaní obytných zón pred začatím „horúcej“ vojny vo februári 2022 sú odporné lži, čo dokazujú aj nezávislé údaje OBSE aj OSN. Najviac civilných obetí na oboch stranách konfliktu zaznamenali nezávislí pozorovatelia v prvých dvoch rokoch konfliktu (2014 a 2015), odvtedy počty civilných obetí výrazne klesali a najmenej civilných obetí bolo zaznamenaných v rokoch 2020 a 2021.

Navyše, OSN len za štyri a pol mesiaca ruskej agresie voči Ukrajine potvrdilo 5024 zabitých civilistov – od 24.2.2022 do 11.7.2022. To znamená, že za štyri a pol mesiaca OSN potvrdilo viac ako dvojnásobný počet civilných obetí ako dovtedy za osem rokov konfliktu. Keď zoberieme do úvahy, že v období „vlažného“ konfliktu operovali na východnej Ukrajine stovky medzinárodných pozorovateľov a po začatí otvorenej agresie Ruska vo februári 2022 boli pozorovateľské misie prerušené, môžeme predpokladať, že čísla v rokoch 2014-2022 su oproti odhadom od 24.2.2022 veľmi presné. Tomu sa ale niet čo čudovať, kedže urbicída – cielené ničenie a ostreľovanie rezidenčných štvrtí a civilnej infraštruktúry je hanebným, ale známym modom operandi ruskej armády. Je známe, že ruská armáda pácha na Ukrajine množstvo vojnových zločinov, do ktorých tiež patrí blokovanie prístupu Červenému krížu alebo pozorovateľom OSN. To znamená, že ak dnes OSN hovorí o viac ako 5000 civilných obetiach od 24.2.2022, je isté, že skutočné čísla sú mnohonásobne vyššie, kedže OSN nemá prístup do vyhladených oblastí ako je napríklad Mariupoľ, kde sa odhaduje, že ruská armáda zavraždila niekoľko desiatok tisíc ľudí.

https://gregormak.blog.pravda.sk/2022/08/27/lzi-ruskej-propagandy-ukrajinska-armada-zabila-za-poslednych-osem-rokov-na-vychodnej-ukrajine-tisice-civilistov-doplnene-o-udaje-osn/

15.

Je potřeba znát skutečnou pravdu o Rusku, nikoliv lži vylhané putinovskou propagandou.

Proto doporučuji dvě výborné knihy, které lidem pomohou poznat současnou děsivou zločinnou podstatu Kremlu. Jsou to Zima přichází od šachového velmistra Garryho Kasparova a Rudý zákon od Billa Browdera. Kdo je nečetl, nezná putinovské Rusko.

Zdroj: https://ziegler.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=792185

P.S.:

Všimnite si ako „vecne“ sa prejavovali pri narúšaní predošlých terapií tí, ktorí už definitívne  podľahli diabolskej ruskej propagande, akých primitívnych a nenávistných slovných útokov (na iné zatiaľ nemajú) sa dopúšťali voči autorovi terapií, aby otriasli jeho dôverou len aby so sebou do bahna stiahli čo najväčší počet ľudí.

Predošlé terapie (stále zdarma…:-) ) tu:

1. Keď Putin hľadá zámienky na na páchanie zločinov & Terapia pre mentálne obete putinizmu zdarma I. https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2022/12/21/toto-v-ruskych-mediach-neodznie-nikdy-cast-i-terapia-pre-obete-putinizmu-zdarma/
2. Problémom Rusov nie je Západ, ale Putin & Terapia pre mentálne obete putinizmu zdarma II. https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2022/12/24/terapia-pre-mentalne-obete-putinizmu-zdarma-ii/
3. Hitlerova špeciálna operácia v ZSSR 1941 & Terapia pre mentálne obete putinizmu zdarma III. https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2023/02/19/hitlerova-specialna-operacia-v-rusku-terapia-pre-mentalne-obete-putinizmu-zdarma-iii/
4. Keby Putin spáchal samovraždu 1. apríla na deň bláznov & Terapia pre mentálne obete putinizmu zdarma IV. https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2023/03/04/keby-putin-spachal-samovrazdu-1-aprila-2022-terapia-pre-mentalne-obete-putinizmu-iv/
5. bôžik Putin by rád otočil prikázanie „Nezabiješ!“ & Terapia pre mentálne obete putinizmu zdarma V. https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2023/03/22/2599/
6. Fantazmagórie kremeľských „mierotvorcov“ & Terapia pre mentálne obete putinizmu zdarma VI. https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2023/07/13/terapia-pre-mentalne-obete-putinizmu-vi-fantazmagorie-kremelskych-mierotvorcov/
7. Boj proti USA je pre fanúšikov Fica a spol. životným poslaním & Terapia pre mentálne obete putinizmu VII https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2023/11/17/pre-ozajstnych-putinofilov-musi-byt-boj-proti-usa-zivotnym-poslanim-terapia-pre-mentalne-obete-putinizmu-vii/

Súvisiace články & Reakcie na top frázy z ruskej propagandy:

Prečo USA museli zasahovať v Iraku, Lýbii, Juhoslávii atď. https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2022/05/12/myty-o-bezohladnosti-usa-a-laskavosti-ruska/

Bájna „genocída na Donbase” je len z nacistickej propagandy ukradnutou zámienkou, nie skutočným dôvodom invázie na Ukrajinu https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2023/05/23/bajna-genocida-na-donbase-je-len-z-nacistickej-propagandy-ukradnutou-zamienkou-nie-skutocnym-dovodom-invazie-na-ukrajinu/

AZOV, Majdan, Odesa a „ohrozenie Ruska“ v podaní Putina vs. realita a ruská žoldnierska skupina Wagnerovci https://blog.sme.sk/burkert/sukromne/azov-majdan-odesa-ohrozenie-ruska-podani-putina-vs-realita-ruska-zoldnierska-skupina-wagnerovci 

Rusko porušuje medzinárodné právo a 12 dohôd ku ktorým sa zaviazalo.

https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2023/05/19/rusko-nezautocilo-ani-len-na-ukrajinu-no-aj-tak-ho-nato-napadlo-a-co-na-to-medzinarodne-pravo/

Nie Ukrajina, ale Rusko porušilo Minskú dohodu. A nielen ju. https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2023/08/01/nie-ukrajina-ale-rusko-porusilo-minsku-dohodu-a-nielen-ju/

Ak by NATO používalo ruskú logiku Kremeľ by ľahol popolom ako Mariupoľ. A nielen on.

Rusko napadlo Ukrajinu preto, aby USA na tom profitovali!…

Aj Sovietsky zväz nás oslobodil bez zbraní! Nech Rusko oslobodí Ukrajinu tiež bez zbraní!

Najväčším dodávateľom zbraní na Ukrajinu je Rusko. A to ešte nehovoríme o počte ruských zabijakov tam vyčíňajúcich. https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2023/05/08/najvacsim-dodavatelom-zbrani-na-ukrajinu-je-rusko-a-to-este-nehovorime-o-pocte-ruskych-zabijakov-tam-posobiacich/

Perly rusofilnej „logiky“: Putin nie je zločinec, lebo vojnové zločiny páchali aj iní!

13 otázok pre fanúšikov ruskej okupácie Ukrajiny, na ktoré odpovede nedostanete

https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2022/08/04/maturitne-otazky-pre-fanusikov-ruskej-okupacie-ukrajiny/

20 otázok, na ktoré schvaľovatelia ruskej okupácie Ukrajiny nemajú odpovede.

Slovač tlieska Putinovej „nutnej obrane“ na Ukrajine, ale zažiť by ju nechcela https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2022/08/26/slovac-tlieska-putinovej-nutnej-obrane-na-ukrajine-ale-zazit-by-ju-nechcela/

„Nestranní“ rusofili potrebujú pomoc amerických užitočných idiotov. https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2023/04/30/nestranni-rusofili-potrebuju-pomoc-americkych-uzitocnych-idiotov/

„Ukrajina – Masky revolúcie“ & Masky obhajcov jej znásilňovania https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2023/07/30/ukrajina-masky-revolucie-masky-obhajcov-jej-znasilnovania/

Génius Taraba: Zbrane, na ktorých zarobíte, vojnu nepredlžujú! https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2023/12/24/naboje-tomasa-tarabu-pre-ukrajinu/

Prečo vy schvaľovatelia anexie Ukrajiny nepodporujete svojich maďarských extrémistických kolegov?

Len vďaka americkej slobode môžete šíriť tú špinavú ruskú propagandu obhajujúcu bombardovanie Ukrajiny.

Ako poznáte, že ste podľahli ruskej propagande a ako z toho von

https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2023/01/04/ako-poznate-ze-ste-podlahli-ruskej-propagande-a-ako-z-toho-von/

Ukrajina nemusí predstavovať Dobro. Rusko však Zlo predstavuje. https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2022/05/07/ukrajina-nemusi-predstavovat-dobro-rusko-vsak-predstavuje-zlo/

Len ho nechajte, nech ju do krvi dobije. Ukrajina si to zaslúži. . .

https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2022/07/19/len-ho-nechajte-nech-ju-do-krvi-dobije-ukrajina-si-to-zasluzi/

Eduard Chmelár – prvotriedny obhajca Putina a jeho zločinov

Banášova ruská logika & Neschvaľujem bombardovanie Ukrajiny, „len“ mám preňho pochopenie.

Nie som Putinofil, „iba“ šírim ruskú propagandu.

Nie som na strane Ruska… „iba“ neodsudzujem ruskú okupáciu Ukrajiny.

Hľadaj chyby v Ukrajincoch, pomôžeš tým ruskému Agresorovi

https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2022/07/15/hladaj-chyby-v-ukrajincoch-pomozes-tym-agresorovi-v-jeho-mierovej-ruskej-misii-na-ukrajine/